Protože neznám komplexně a komletně oboustranné problémy, dovolil jsem si napsat text sice všeobecný, ale tak, aby oslovil co nejvíce čtenářů, vychází to ale z vice než 30 leté psychoterapeutické praxe převážně v zahraničí, takže moc neznám zdejší mentalitu, ale lidé jsou všude v podstatě stejní. Sorry. Petr

Vychádzam z toho, že človek človeku je najlepším liekom.
Ale toto zlaté pravidlo platí iba vtedy, keď tým človekom-liečiteľom, je človek z nášho najbližšieho okolia, ktorý nás a naše ťažkosti a mnohé s tým súvisiace a neoddeliteľné situácie a okolnosti veľmi dôverne pozná.
Takéto niečo, ale nie je možné u veľkej väčšiny psychológov, s výnimkov niektorých, ktorí sa pozerajú na človeka ako na celistvú trojdimenzionálnu bytosť, teda bytosť duchovno-duševno-telesnú.
Ale aj pri týchto psychológoch- psychotronikoch, alebo ak chcete jasnovidcoch sa človek vystavuje dosť veľkému riziku toho, že informácie, ktoré si liečiteľ prečíta z vašej aury, ku ktorým ho dobrovoľne pustíte, môže použiť chtiac-nechtiac aj proti Vám. Záleží to od jeho bezúhonnosti, svedomia, teda charakteru a ten, ako všetci dobre vieme, je ako vavrínový veniec, občas si na ňom zvykneme ustlať a niekedy aj pospať a to aj bezohľadu na naše poslanie. Ak si chcete aj napriek tomu hľadať dobrého psychológa, hľadajte ho podľa jeho dobrých výsledkov, ale aj v tomto prípade si overte dôveryhodnosť každého preferenčného zdroja. Slovensko je maličké a všetci sme tu nejako prepojený. . .

Ak dovolíte ja by som ale otázku vo vašom prípade položil celkom inak.
Ak po dvadsiatich rokoch spolužitia pociťujete svoje manželstvo, ako doslovný zväzok a potrebujete si z tohto stavu oddýchnuť, respektíve oslobodiť sa z neho, ak vás už prirodzene nemôžu udržať pohromade ani dospelé deti -- ak vás teda už "takmer" nič nespája --- :
Naozaj si myslíte, že ešte máte na tomto vašom nezdravom vzťahu čo zachraňovať?
"Manželstvo potrebuje v prvom rade spoločný cieľ"
Ak ho však má iba v stavbe domu, deťoch, v majetku, alebo v niečom inom nestálom, tak skôr či neskôr musí zákonite stroskotať. Ak Vaše manželstvo, ak vy obaja, nenachádzate svoj spoločný cieľ ani po toľkých bezpochyby spoločne pretrpených rokoch, tak už to konečne "pretrhnite". Pretnite to oboch vás zbedačujúce puto manželské a začnite nový život.
Viem, ľahko sa to napíše, ale nie je to vôbec jednoduché. Základ je podľa mojich skúseností v tomto: dobrovoľne a maximálne kriticky dokázať z analyzovať celý priebeh vášho vzťahu a nájsť tam potom svoju vlastnú chybu(-y), nie vytrvale obviňovať zo zlyhania partnera.
Prvotné chyby robíme väčšinou akoby "učebnicovite" všetci v našich pokleskoch a úchylkách. Aby som to vysvetlil, naše súčasné, hromadne choré vzťahy sú pouväzované na základoch nemanželského sexu a následne na z neho sa rodiacich deťoch. Až príliš často sa jeden druhému oddávame v našom najdôležitejšom životnom období "mládeneckom". Pod vplyvom alkoholu a dnes už aj kadečoho, je svet odzrazu taký jednoduchý a jednoznačný, stačí len trocha viac chcieť, viacej nežností a vyslovených hlúpostí a máme za sebou prvú sexuálnu skúsenosť, ktorá nás však často ujarmí na celý život, do niečoho, čo sme vôbec nechceli. Ale toto si treba najskôr priznať.
Naše manželské vzťahy sa zrazu stávajú pre nás zväzkami a pozliepané na takýchto "hodnotách" nespája a ani nemôže ich spájať žiadny vyšší spoločný-spoločenský cieľ.
A preto, keď sa už toho sexu, alebo majetku, alebo...čohokoľvek dostatočne nabažíme, zrazu sme síce ženatý, ale strašne opustený a prirodzene, že sa začína zakrádať nevera...
Sme s bývalou manželkou šiesty rok šťastne rozvedený, minulý rok sa mi podarilo dokončiť maturitu popri zamestnaní, ona bude maturovať tento rok, nemáme medzi sebou vážnejšie konflikty, s dcérkou bývam pravidelne...
Z vlastnej skúsenosti Vám odporúčam skôr než sa obrátite na akéhokoľvek psychológa, najskôr prehodnotiť svoj celkový postoj k vášmu vzťahu. Skúste si zosumarizovať čo vás dvoch ešte spája a verte mi, že ak dokážete byť úprimný, tak sa Vám ťažko podarí ešte niečo naozaj hodnotné nájsť. Nečakajte od niekoho, napriek tomu, že má vysokú školu, že dokáže zázračne odhaliť chybu, ktorej sa toľké roky nedokážete pozrieť priamo do očí. Chybu, ktorú priam tajíte a skrývate rovnako pred sebou ako aj pred tými najbližšími. Ak by Vám ju niekto cudzí aj odhalil, to by ste mu potom snáď aj odmietli za jeho službu zaplatiť. Túto prácu musíte vykonať vy sami.
Úspešný rozvod je v prvom rade o tom, dokázať na seba vziať svoj diel viny.

Na druhej strane je ťažké, alebo pre mnohých z nás takmer nemožné rozísť sa skôr než by sme mali za nášho partnera náhradu. Pre mnohých je to prirodzené, aj keď chce človek úspešne prestať fajčiť, že si potrebuje za tie "chvíľky" strávené s cigaretou nájsť dostatočne presvedčivú náhradu.
Podarilo sa mi však pochopiť ešte niečo dôležitejšie. Napriek tomu, že sa tomu venujú naši študenti aj na hodinách literatúry, napriek tomu to v životoch nedokážeme prakticky použiť, pretože väčšinou podľahneme príliš skoro tlaku vlastných sexuálnych pudov, predsudkov a "priateľov".
Človek musí najskôr spoznať sám seba!
Až potom si dokáže hľadať protipól.

Cesta sebaodhaľovania je však oveľa ťažšia, ako potom až následné a po vlastnom priznaní a pochopení príčin rozvodu zaslúžené, priam prekvapivé stretnutie tej pravej, toho pravého.
Cesta hľadania samého seba je plná neúprosnej a až k nášmu narodeniu siahajúcej sebareflexie, ktorej musí byť dotyčný až do úplného konca=začiatku schopný. Koniec tejto cesty je zároveň začiatkom nového života, ale ani potom ešte nemáte vyhraté a ani nikde napísané, že sa po nejakom čase znova nedáte zlákať starými známymi, slabosťami, neresťami, či priateľmi.
Zostáva už iba na Vás či v sebe nájdete dostatok sily na rozvod, alebo či sa radšej svojho "znovuzrodenia" zbabelo vzdáte.

Prajem veľa odvahy, stojí to za to.
Okrem toho odvážnemu šťastie praje.

Zaujímavá podpora...v niečom máš pravdu,ale toto nie je riešenie...to je priam návod k rozchodu....

Áno, veľmi dobre ste to postrehol syrik, je to návod k rozvodu. Ktorý býva v drvivej väčšine takýchto prípadov jediným vzájomne prospešným riešením.
Nie je možné zachrániť vzťah o ktorom už celé roky hoci skryte, ale predsa pochybujú práve jeho hlavný hrdinovia.
Žiadosť o rozvod vzniká postupne aj niekoľko rokov, najskôr iba v našej mysli. Potom v našom nezvládnutom správaní jedného k druhému vedie nás táto nevyslovená-utajená žiadosť postupne najskôr iba k vzájomnému obviňovaniu, výhražkám... až k násiliu, je to rôzne, podľa charakteru zúčastnených. Samotná písaná žiadosť je už iba vrchol ľadovca.
Ak sa aj podarí niekomu takýto krachujúci vzťah "zachrániť" tak spravidla len na určitú dobu a vždy na úkor obrovského sebazaprenia jedného, vo veľkej väčšine prípadov toho lepšieho- ustupujúceho a trpiaceho ... , ale niekedy aj oboch manželov.

Opýtam sa ale takto: z čoho iného, ak nie z tohto naše sebavedomie dlhé roky trýzniaceho a následne nás takmer bezozvyšku zotročujúceho sebazaprenia, vzniká potom také strašné krvilačné a samovražedné domáce násilie, alkoholizmus...?
Ak sa hoci komu podarí umelo zachrániť takýto vzťah, vždy pritom niekto prichádza o život. Deje sa tak vraždou, samovraždou, alebo len "nešťastnou náhodou". Vo veľkej väčšine prípadov je ale v jedinom krachujúcom vzťahu tých stratených, alebo neskôr blúdiacich existencii oveľa viac, ako iba jedna. O život pritom prichádzame aj vtedy, ak sa stávame iba jeho zakríknutými pozorovateľmi. V dnešnej dobe sme toho všetci denne očitými svedkami.
Či vari neprichádzajú o život aj tie deti, ktoré sú denno denne svedkami, ale aj obeťami takýchto brutálnych "manželských" konfrontácii? Či vari nedostávajú do svojho života iba ťažko zmazateľný vzor, podľa ktorého sa budú v budúcnosti snažiť vedome, alebo aj podvedome žiť?
Mohol by som pokračovať v argumentovaní, ale pokladám to za zbytočné.
Pretože aj na tieto argumenty sa dajú nájsť protirečenia.

"Kto chce kam, pomôžme mu tam"
Tak teda ak sa chce niekto rozviesť on sám najlepšie vie a cíti, prečo a bezpochyby mu takáto myšlienka nenapadla iba pred mesiacom, zápasí s ňou už veľmi dlho.
Nezabúdajme na to, že tým násilníkom, tým horším polovičkám takýchto zväzkov, takýto nemorálny stav vyhovuje. Veď kto by sa o nich lepšie postaral, než ten, kto sa ich od rána až do večera bojí, trasie sa pred nimi a urobí všetko čo im vidí na očiach. Sú to chorí jedinci, pričom ich choroba vznikla, alebo sa prejavila práve v takomto nerovnom zväzku. Vyliečiť ich môže iba rozvod. Nie vždy býva príčinou rozvodu násilie fyzické, pre mnohých sa stalo oveľa horším násilie psychické a mohol by som pokračovať.

Lenže Ty nevieš, aký bol ich vzťah....ako to tu môžeš miešať...je to príliš všeobecné, čo píšeš....a samozrejme,pokiaľ je v rodine násilie,alkohol, týranie, je rozvod JEDINÝM MOŽNÝM RIEŠENÍM.....Tak ako tu písal už psychológ (čo ma vzhľadom na jeho vzdelanie a na to aký mám postoj k psychológom len utvrdilo k môjmu postoju k nim,sorrY), tak aj Ty sa na to pozeráte príliš všeobecne....je tu proste jeden konkrétny pár, o ktorých problémoch tu nikto z nás nevie a kde sa zadávateľ témy pýtal, kde by našiel dobrého psychológa a čo čítam,všetci sa tu pustili do riešenia jeho problému (o ktorom ani neviete) a radíte mu sa rozísť !!!!! prepáčte, ale to je choré...

Máte pravdu, neviem aký bol ich vzťah, ale každý kto si toto rozvodové peklo prežil, mi určite dá v mnohom za pravdu. Neviem či ste si toho doteraz nevšimli, ale táto téma je skutočne všeobecná a celospoločenská - globálna.

Alebo ak sa tak veľmi mýlim, pokúste sa nájsť vo svojom okolí zdravý vzťah, nemyslím bezkonfliktný, ale vyrovnaný a láskyplný, lásku šíriaci, vzťah obetavý a prirodzený...nie zväzok, ale vzťah. Všetci máme len plno výhovoriek aj preto je vôkol nás toľko stresu. Málokto hľadá skutočnú chybu v sebe...
Ak prechladneme nemáme čas hľadať príčiny tohto stavu, oveľa pohodlnejšie ako hľadaľ svoje chyby a zlyhania, teda príčiny, je vždy siahnuť po "zaručených" prostriedkoch. Ani mnohí lekár sa veľmi neunúva pootvoriť nám oči a donútiť nás otázkami prísť na to čo sme prehnali, respektíve podcenili, pretože biznis je biznis.
Ak by ste si našli na moju úprimnú snahu poradiť (text) trocha viacej času, tak by ste v tej prácičke možno našli náznaky viacerých riešení tohto žalostného stavu.
Ešte raz chcem zdôrazniť, že psychické násilie, bráni akémukoľvek životu rovnako ako násilie fyzické. Takže ja nemôžem súhlasiť s názorom, že rozvádzať by sa mali iba tie páry, kde už preukázateľne dochádza až k fyzickému násiliu.
A ešte raz, rozvod vzniká najskôr v našej mysli, všetko to ostatné zlé a zúfalé sú už iba dôkazy, že sme sa nemýlili, keď sme o rozvode uvažovali. Dôkazy sa množia, začínajú byť vyditeľné, nepríjemné, bolestivé, no napriek tomu dlhé roky mnohí nenachádzajú odvahu týmto dôkazom na rozvod uveriť a vytiahnuť ich na verejnosť. Či už zo strachu, z predsudkov, z vlastnej domýšľavosti... dôvodov je veľmi veľa. Jeden ten prirodzene najchúlostivejší sú deti.
Aj láska vzniká najskôr iba v našej mysli, ak sa však jedného dňa prestanú objavovať jej dôkazy uchopiteľné našimi zmyslami a začnú sa množiť dôkazy na rozvod, tak je to čas na vážny a otvorený rozhovor. Ak však strach z ktorej koľvek strany takémuto rozhovoru bráni, tak potom už nemôže byť reči o láske, alebo rovnocennom a vzájomne prospešnom vzťahu.
Rozdiel medzi mnohými nami je ešte taký, že jestvujú dve základné skupiny rozvodových vzťahov.
Ľudia uvedomelý a možno aj vzdelaný, ktorý si to jednoducho priznajú a idú od seba zavčasu, ale je tu aj oveľa väčšia druhá, málo sebavedomá skupina, ktorá potrebuje s takýmto rozhodnutím poradiť od tých skúsenejších.
Nech to už vyznelo akokoľvek, môj úmysel bol čistý. Takže upokojte sa a pokúste sa byť objektívny
(- a), lebo v opačnom prípade sa stávate trafenou husou.
Prosím, bez urážky.

O úspešnom rozvode je odvaha hovoriť, pretože keď nevyjde partnerský vzťah manželstvo, nie je to žiadna sláva, rozvodom sa problémy nekončia, práve naopak, najmä ak sú deti, tie najviac trpia, pretože svojich rodičov nadovšetko milujú. A naviac trpia deti tým, že po rozvode sú odkázané na putovanie raz k jednemu rodičovi, potom k druh=mu s rôznymi názorovými a výchovnými metódami. A že rozvodom niekto vyhrá a že je niekto porazený a niekto víťaz ........ Určite sú rozvodom poznačené a potrestané deti, že ich rodičom nevyšlo manželstvo.

Ďakujem za Vašu reakciu, ani by mi nenapadlo určovať v našom zkrachovanom vzťahu víťaza, alebo porazeného. Ako som už spomínal nebolo ľahké si priznať chybu. Je spoločná, na hádku, aj na lásku, aj na vzťah treba vždy minimálne dvoch.

Nechcem ani, aby ma ľudia obdivovali preto čo sme urobili, teda že sme sa rozviedli. Obdivovať treba tých, ktorých sa takéto ťažkosti netýkajú, tých čo denne dokazujú, že na lásku treba minimálne dvoch. Preto necítim sa byť bez viny a viem aj to, že táto vina pokračuje, ako ste to správne pomenovali v deťoch.
Rozvod treba nevyhnutne chápať ako menšie zlo a to do písmena.

Ale z pohľadu predchádzajúceho utrpenia, ktoré sme si ako nerovnorodí partneri spôsobovali, ktoré sme spôsobovali, okoliu a aj deťom, dokážem teraz smelo povedať, že rozvod má v mnohých prípadoch zmysel je to krok vpred pre obe strany, ak je dostatočne vzájomne prekonzultovaný = dohodnutý a spoločne pochopený.
Pravdu máte aj v tom, že deti tým putovaním od jedného... skutočne trpia. Ja som však presvedčený, že oveľa viac by trpeli vo svojom vlastnom živote, ak by sme to predsa len kvoli deťom spolu vydržali a oni by tak dostali do svojho podvedomia iba ťažko zmazateľný vzor spolužitia (utrpenia)manželského, ku ktorému by sa chtiac, nechtiac vo svojich najdôležitejších životných rozhodnutiach z úcty k rodičom prikláňali.

Je to paradoxné, ale vťahov zrelých na rozvod je v súčastnosti viacej, ako tých zdravých a ich účastníkom sa darí tento stav udržiavať aj vďaka minimálnemu vzájomnému kontaktu, alebo inými všakovakými spôsobmi.
V konečnom dôsledku tak vzniká všeobecne platné pravidlo, podľa ktorého je psychické utrpenie, alebo občas aj nejaká tá "facka" či nevera celkom normálny prejav manželského spolužitia. Ba dokonca, sme sa naučili aj v najrôznejších manželských porekadlách či sľuboch vyhľadávať dôkazy na tieto partnerské anomálie. Azda najpoužívanejšou je fráza, "...v dobrom aj vzlom..."
Zabúdame však na to, že táto fráza nehovorí o tom, že by sme si to zlo mali v manželstve spôsobovať navzájom, čo sa práve v takýchto chorých vzťahoch denno denne deje. Skúsený a renomovaný psychlógovia nás postupne naučili takéto prejavy nelásky a dôvody na rozvod označovať jednoducho ako krízu.
Položme si ale otázku, prečo to tak urobili?
Jednoducho preto, lebo oni sami sú obeťami tohto nezdravého stavu spoločnosti. Sú nepriamimi účastníkmi takýchto chorých vzťahov, ak aj nie samotnými priamimy účastníkmi.

Mocne prebudení pocit zodpovednosti za deti u mňa narástol do takej podoby, že som si uvedomil, že ak chcem, aby moje dieťa vo svojom živote túto našu spoločnú chybu pri hľadaní
svojho partnera nezopakovalo, tak si jednoducho musím túto našu veľkú chybu pred týmto dieťaťom otvorene priznať rozvodom.
Každý takýto prípad je veľmi individuálny preto ja sa tu teraz nemôžem zaoberať všetkými kombináciami, musel som "zúžiť" obzor na všeobecný pohľad na celú záležitosť, ktorý ale v žiadnom prípade nemôže byť nikomu na škodu.

Ak je teda ktokoľvek koho sa moja úprimnosť príliš dotkla rozhodnutý sa za svoj vzťah skutočne postaviť, nech tak aj skutočne urobí. Nech sa postaví pred svetom, aj pred svojimi deťmi za svoju lásku. Ak však pri tom bude potrebovať príliš častú, alebo príliš naliehavú pomoc, či už psychológa, alebo kohokoľvek, je to znamenie, že tento vzťah nie je v poriadku a treba sa pozrieť spoločne aj s partnertom pravde do očí.
Vzájomná úprimnosť pri týchto veciach je nevyhnutná.

Takže upokojte sa a pokúste sa byť objektívny
(- a), lebo v opačnom prípade sa stávate trafenou husou.
Prosím, bez urážky.[/quote]

Tak toto nebudem komentovať...

A ak ja som trafená hus, tak ty si zdegenerovaný gunár...bez urážky....

Nemusíš sa ospravedlňovať, aj mne pripadajú vyjadrenia niektorých fakt úplne odveci. A nedivil by som sa, keby nakoniec vysvitlo, že ich písali ľudia, čo sa na psychológov iba hrajú.
Žiadny skutočný odborník predsa nebude nikomu radiť vyhodiť dobre zabehnutý komp a kúpiť si čím skôr nový len preto, že mu robí problémy niečo z nového software, ktorému ešte celkom nerozumie...
A to tým skôr, že dlhoročný partner nie je iba nejaké príslušenstvo domácnosti, ktoré sa jednoducho vyhodí do smetí...
A život je aj o zodpovednosti a o sebavzdelávaní, vývine, učení sa. Nielen o robení tých istých chýb zakaždým s niekým iným a niekde inde...
A pre tých "odborníkov": u nás nejde ani o násilie, ani o týranie, ani o alkoholizmus...

Ďakujem Vám za úprimnosť syrik.

"O plnosti nášho srdca hovoria naše ústa"

"Vtáka poznáte po perí, strom po ovocí a človeka poznáte podľa spôsobu jeho reči."

Áno? Ja som Ťa nazvala trafená hus len preto,že máš iný názor???

Mrzí ma toto nedorozumenie, takže ešte raz prepáčte.
Ja naozaj nemám právo nazývať nikoho trafenou husou a mrzí ma, že vo Vašom vzplanutí uniklo Vašej pozornosti to, že ten pojem som použil iba ako prirovnanie.

Ďakujem všetkým za príspevky a za snahu pomôcť. Osobitne by som sa však chcel poďakovať tým, ktorí mi ochotne a ústretovo poskytli kontakty na svojich kolegov z nášho regiónu a pomohli mi tak pri výbere. Ďakujem...

Myslím si, že PORADA nie je na konflikty a urážky, PORADA je na pomáhanie si navzájom, o tom to je.

Neviem,prečo to adresuješ mne...ja som s tým nezačala...

Myslim, ze niet nad dobre referencie.