Sexuálne obťažovanie znamená pre každého niečo iné – niekto tak vníma už úlisné pohľady kolegu/kolegyne, niekto až priamy sexuálny návrh. Obťažované bývajú najčastejšie ženy – ale obťažovanie sa niekedy týka aj mužov.
Sexual harassment - poslovenčený výraz harašment – môže byť v rovine ústnej (narážky, dvojzmyselné reči, priame návrhy na sex), alebo až dotykovej (počnúc letmými akoby náhodnými dotykmi až po skutočné dotyky cielené napríklad na oblasť pŕs, zadku alebo stehien).
V zásade nijaká žena sa nemôže cítiť istá pred sexuálnym obťažovaním. Najčastejšie sú však postihované
- mladšie ženy medzi 20. a 30. rokom, ktoré nemajú ešte pevné – trvalé pracovné miesto,
- ženy na stredných stupňoch hierarchie, ak sa pokúšajú presadiť proti mužským súperom,
- ženy v kolektívoch, kde dominujú muži.
Harašment je akýsi folklór, ktorý všetci mlčky znášajú a prehliadajú. Ženy, ktorým to prekáža, sú terčom posmechu, sú označované za frigidné, nedotklivé a rozmaznané. Napriek tomu, že im to prekáža, boja sa vyjsť s problémom na verejnosť. Boja sa negatívnych reakcií okolia, posmechu a v konečnom dôsledku už aj samotného zverejnenia problému.
Treba si však uvedomiť, že sexuálne obťažovanie nie je problémom konania žien, ale spoločenského usporiadania. Výroky ako "kde ženy robia chybu?" sú scestné. Problém je jednoznačne na strane obťažovateľa.
Obťažovanie na pracovisku môže mať veľmi vážne následky. Je to totiž forma násilia a akékoľvek násilie človeka zasiahne. Takýto človek, zamestnanec, je neustále v strese, chaose, čo jednoznačne v negatívnom smere ovplyvňuje jeho pracovný výkon, ale aj celý jeho život. Veľa žien má psychické problémy, poruchy spánku, nevie sa riadne koncentrovať na prácu a trpí úzkosťou, alebo alergickými reakciami.
V každom prípade, proti akémukoľvek správaniu kolegu či kolegyne, ktoré človeka obťažuje, treba zakročiť. Všetko záleží na človeku a na tom, o aké obťažovanie ide a do akej miery ho zasiahlo.
Najúčinnejší prostriedok je včas dôrazne stanoviť pravidlá hry. Jasne a zrozumiteľne treba vysvetliť obťažovateľovi, že jeho jednanie je neprípustné. Treba ho upozorniť na to, čo konkrétne je na jeho správaní nevhodné a na dôsledky, ktoré ho čakajú, ak svoje správanie nezmení.
Toto upozornenie možno urobiť aj mailom, alebo listom. Takýto list by mal byť vecný a do detailu presne sformulovaný. Mal by obsahovať presný popis skutočnosti, opis účinkov, požiadavky a prípadné dôsledky, ktoré budú vyvodené, ak nepríde k zmene správania obťažovateľa.
Brániť sa dá aj rovnakými zbraňami, a tým postaviť obťažovateľa pred "zrkadlo" – to je postup v mnohých prípadoch užitočný. Obťažovateľa je možné dokonca zosmiešniť pred kolektívom. Toto však nedokáže každý – okrem iného je potrebné mať dostatočné sebavedomie a výrečnosť.
Ak slušné vysvetlenie či argumenty na obťažovateľa neplatia, netreba sa báť zasiahnuť aj silou. Útočníka možno odstrčiť, alebo mu dať zaucho – a potom by už mal pochopiť, že jeho správanie je neželané a nedôstojné.
Ak osoba nie je schopná fyzicky sa brániť, môže sa sťažovať vedúcemu oddelenia, riaditeľovi, alebo aj celému kolektívu. Je totiž pravdepodobné, že takýto človek obťažuje viaceré ženy na pracovisku. Ak jeho nedôstojné a neprijateľné správanie začne riešiť aspoň jedna, ostatné sa určite pridajú. A ak sa spoja, dosiahnu viac.
Ak nezaberie ani to, treba napísať oficiálnu sťažnosť. Treba si však uvedomiť, že jej napísaním sa celý problém nekončí, budú totiž nasledovať rozhovory a konfrontácie, možno aj vyhrážky zo strany obťažovateľa. Čím skôr sa však problém začne riešiť, tým väčšie sú šance na úspech.
Vela štastia......