Presne tak, všetko čo robíme, sa nám raz vráti - či už dobré alebo zlé.

A keďže svokra nevie vychádzať ani s Gabčinimi rodičmi, tak to jasne poukazuje na to, že problém je v svokre - ktovie, či vôbec má nejakých priateľov, ako vychádza s ostatnými... potom je zbytočné sa jej vnucovať. Len treba vystihnúť tú hranicu, aby si to nepokašlala aj s manželom.

Gabca a nebude problém v tom, že si pre svokru málo vzdelaná? Možno si vysnívala nevestu s titulom pred menom a za menom. Možno jej z jej pohľadu nesiahaš ani po päty. Z toho čo som si tu prečítala, mi to tak vychádza. Určite Ťa to trápi, ale žiaľ, Tvoj život v tejto rodine nebude iný, pokiaľ si nepostavíš hlavu a nepovieš dosť. Ja na Tvojom mieste by som jej nekupovala žiadne drahé dary, synáčik nech jej vyberie, keď chce. A nešla by som na žiadnu oslavu. Keď nie si jej krvná skupina, tak načo sa máš tam trepať? Veď celú oslavu by si určite iba preplakala. Za tie peniaze, čo by si mala dať na cestu si sprav výlet u nás doma. Sama, alebo s kamarátkou. Oddýchni si a na svokru zabudni. Vôbec sa jej nepripomínaj. A jej synáčik, teda Tvoj manžel to buď bude akceptovať, alebo nie. Tvoj život sa určite bude vyvíjať iným smerom, v tomto manželstve nevidím veľkú budúcnosť. Žiaľ, tiež mám už trochu viac rokov, ale nikdy som sa nemiešala do manželstva mojej dcére. Je to jej život. A tiež bola jedináčik a vyrastala iba so mnou.

Len na okraj, moja svokra mala tiež problém so svojou svokrou, robila presne to, čo ona robí teraz, dospelo to až do takého štádia, že môj manžel so sestrou k svojej babke roky nechodili... Ked babka umierala, prosila o odpustenie, že aká zlá bola ako sa chovala a podobne... a pozri toto isté robí moja svokra mne čo na to povedať... zabudol vol že teľaťom bol... ja sa hlavne snažím si z toho zobrať do budúcnosti a nerob to isté, nakoľko mám tiež syn, dúfam, že si zachovám zdravý rozum a nebudem takto zneprijemnovať život niekomu druhému...

Práve to je zvláštne, titul pred menom mám, ale netajím sa tým, že ľudia, ktorí titul nemajú môžu byť v reálnom živote šťastnejší a šikovnejší.

Ľudia, ktorí posudzujú iných podľa vzdelania, či majú titul, sú úbohí. Charakter človeka predsa nezmení nejaký titul. Podľa mňa Tvojej svokre málokto vyhovie, tak sa s tým zbytočne netráp. Hlavne si musíš rozumieť Ty s manželom, nech si navštevuje mamičku, nech jej pomáha, kupuje jej dary, ale nech sa to nedotkne vzťahu Vás dvoch. A ak to Ty budeš tolerovať bez ironických poznámok, tak sa hádam manžel spamätá.

Gabi,

nech sa rozhodneš akokoľvek nedopadne to dobre - s tým rátaj, žiaľ.
My sme nedávno oslávili 18-te výročie. Svokra tiež ťažko znášala, že som jej "odlákala" prvorodeného... Mala som ale obrovské šťastie, že môj muž - keď už jej výčitky prerastali hranice - dal svojej mame jasne najavo, že ja som tá, ktorej drží stranu. Pre mňa super, pre ňu olej do ohňa....
Dorazila ma hláškou, že by som si mala nájsť bohatého 50-tnika, ktorý by ma zabezpečil, že čo si ja už len počnem s 18-ročným chalanom?!?!?
Nevedela som, či plakať, alebo jej ísť vraziť...
Naučili sme sa spolu vychádzať, raz tak, inokedy opačne.
Mám svokru, o ktorej tvrdím, že keby bolo treba za mňa dýchať a ona by mohla, určite to pre mňa urobí... ale faktom je aj to, že mi od Vianoc nevie prísť na meno, lebo sme ju na sviatky nepozvali k nám. Môj muž ju u nás veľmi nechcel, lebo.. (to nie je podstatné). Mne jej bolo ľúto, tak som sa s mužom kvôli tomu hádavala, plakala, pokazili sme si veľa večerov...
Muž jej nechcel povedať, že ju tam nechce (aj ho chápem, ale vyčítala som mu to dlho a veľmi intenzívne - čo viedlo iba k ďalším hádkam) a tak si svokra myslí, že je to moja vina...
A čo narobím? Veľmi ma to mrzí, lebo som v tom nevinne... .
Nech urobím čokoľvek vyjdem z toho ako blbec zasa iba ja! Lebo svokra mi neverí a keď môjho chlapa dokopem k tomu, aby jej aspoň zavolal vypáli to všelijako a vinná som zasa iba ja, lebo ho nemám nútiť do vecí, čo nechce robiť dobrovoľne a sám....
Nenarobím teda naozaj nič, snažím sa tomu nechať voľný priebeh a neriešiť veci, ktoré aj tak nezmením. Prestali sme sa s mužom kvôli tomu hádať a ja iba verím, že svokru to raz prejde a všetko bude fajn.

Čiže - keď pôjdeš, bude to vyzerať, že sa nanucuješ. Keď nepôjdeš, budeš zlá, lebo Ti nestojí ani za to, aby si jej prišla potriasť rukou...
Zle tak aj tak, tak si teda vyber zlo menšie pre Teba.
Ja by som sa pobavila s chlapom, dohodla sa či a ako to chceme riešiť a potom si za tým stojte!!! Nemôžeš mu zakazovať ísť, ale možno by pomohlo, keby ste sa "zapreli" spolu a svokra si možno uvedomí, že by Vás mohla stratiť všetkých....

Môj chlap mi raz povedal jednu múdru vetu: Nemáš u mojej mamy autoritu! Bude Ti skákať po hlave koľko si sama necháš. Ukáž jej, že na svojom rozhodnutí trváš aj za cenu toho, že sa jej to nebude páčiť!!!
Dobrá facka, ale veľa vecí vyriešila... skús aj Ty!
Neurážaj ju, neohováraj pred mužom (to má opačný efekt), zostaň slušná a svoje si iba mysli. Určite máš dôležitejšie veci na riešenie...

Držím Ti päste a prajem dobré nervy!!!

Manžel jej povedal, že nejdeme nikam, že nemáme 10 000 na takýto výlet. No ja mu poviem, že pekne v deň jej narodenín pôjdeme k nej a podáme jej ruku, kvety a tie náušnice. Nebude sa môcť hnevať, že sme neboli poblahopriať, nie? A ja sa na toto zaseknem a prežijem to, dokonca budem aj milá.

Budete síce milí a slušní, ale bude Vás to stáť kopu peňazí, nervov a pozitívny efekt to, podľa mňa, neprinesie...
Dohodnite sa s mužom tak, aby on neskôr nerobil výčitky Tebe!

Toto je jedna z tých zlatých svokier, hotový poklad, len ju zakopať. Poznám to, mám s takýmto vzťahom dlhoročné skúsenosti. Jednu takúto svokričku si aj môj manžel vyženil. Ja som si zo začiatku ani neuvedomovala, bola to moja mama a tak som ju aj tak brala. Veď som ju poznala. Nie, že by môjho manžela vyslovene nemala rada, ale nič jej nebolo po vôli nech by robil čokoľvek. Ak neurobil po jej vôli bolo zle, ak jej po vôli urobil, neznášala na ňom, že jej lezie do zadku. Ja som si s mojou mamou poriadok urobila. Aby sa nepovedalo, že som zlá dcéra dovolila som mame, že si svoj názor na môjho manžela môže nechať pod podmienkou, že ho nebude nikomu hovoriť. Už je to tridsať rokov a ešte stále skúša, či to nie je zabudnuté. Už nemusím ani nič hovoriť, stačí, že varovne zdvihnem prst a už smutná zatvára ústa, že nie som zvedavá. A gabčina svokra je taká istá. Keď sa nevesta snaží, tak jej to nevyhovuje, ak by sa nesnažila, bude ju ohovárať a roniť krokodílie slzy, že má nevďačnú nevestu. Tu je treba, aby gabčin manžel zakročil a nedovolil takého správanie. Lenže, on je tiež akýsi neslaný-nemastný. A brániť mamu tým: "vieš, nie si jej krv" tiež svedčí o niečom. Veľmi by som sa na neho nespoliehala. Zdá sa, že ho bude musieť život ešte veľa krát prefackať, aby zistil kto mu chce dobre.

nemyslím si, že to tak myslel. Niektoré veci človek fakt pochopí až keď prežije viac rôčkov Faktom je, že si jej asi nesadla a s tým momentálne nič nenarobíš, to sú tie typy, ktoré nie sú ochotné sa prispôsobiť. Necíť sa ponížená, nemáš prečo... snaž sa svoju poníženosť zmieriť pocitom, že svokra je jednoducho taká. Má takú povahu a tú nezmeníš, ... Svoje chovanie môžeš prispôsobiť jedine po dohode s manželom tak, aby si ubližovala čo najmenej jemu a buď ochotná sa niekedy prispôsobiť svokre aj keď už len z titulu,že je staršia a je to mama Tvojho manžela. Nikto nehovorí, že sa s ňou musíš stýkať stále a sem tam sa to snáď dá vydržať....

P.s. ako sa vraví, nikdy nehovor nikdy, aj Tvoj syn raz dorastie a možno niektoré veci posúdiš ináč, čím nechcem povedať, že je v práve Tvoja svokra, len jednoducho je to ínáč ...

Čo má z takého manžela, ktorý drží pri mame? A manželke povie, že sa tomu nerozumie? Veď je to ešte decko, ktoré nevie, ako sa má správať.
V manželskom sľube je, že budú stáť pri sebe v dobrom i v zlom, v chorobe
i v zdraví, v chudobe i v bohatstve....Tak ako je možné, že obyčajná baba narobí toľko pekla? Zablahoželať sa patrí, ale potom skončila som...žiadne návštevy, telefonáty a s manželom je tiež potrebné urobiť nápravu, neľutovať ho, že on nemôže za nič. Ak by stál za niečo, zastane manželky a svojej mamičke povie pekne od srdca, že manželka so synom sú na prvom mieste...potom dlho nič a až nakoniec matka a pokiaľ si nevstúpi do svedomia, tak na konci nebude ani ona.

qabca27: ste mladí, máte malé dieťa, musíte ťahať spolu za jeden koniec...inak sa roztrhnete....ak nevie manžel, ktorým smerom má ísť, nasmeruj ho
.

Ak si chce Gabca27 zachovať svoje duševné a fyzické zdravie pre svojho syna, ktorý ju potrebuje, tak by sa už svokrou vôbec nemala zaoberať a pustiť ju z hlavy. Nemá zmysel čakať, kým túto zlú ženu, aj s jej dcérou osvieti a pochopia (možno), že boli nespravodlivé, zlé a správali sa malomeštiacky (kto čo znamená, kto má aké vzdelanie a pod.). Manželovi by tiež mala dať ultimátum, že buď sa postaví za svoju manželku a syna, alebo "dovi a dopo"(myslím to obrazne). Lebo, ak si nedupne, tak tento začarovaný kruh sa nikdy neskončí, viem o čom hovorím.
A čakať, kým bude mať svokra 70, 80, 90 rokov a zmení sa, tak to je na Pezinok (Psychiatrická liečebňa).

Ale gabca27 sa aj tak musí rozhodnúť sama, čo a koľko dokáže zniesť a na ako dlho.

Môj názor je ten, že problém je v jej manželovi, ktorý si ju v kritických situáciach nevie, alebo nechce zastať.

tak dievčatá ďakujem za rady,
toto som dnes manželovi napísala :
"
ľubko veľmi som premýšľala,
aj keď to je pre mňa dosť ponižujúce ja do toho AU pôjdem. Len nemám žiadne peniaze naviac, tak to záleží na tvojej peňaženke. Ide o to, že ak nepôjdeme budeme mať zo života peklo, hlavne ty a následne aj ja. Dal si mi to jasne najavo, keď si mi v nedeľu povedal, že ja som všetkému na vine, aj keď si to nemyslím- ale ma to mrzí, že ma obviňuješ. No je to tvoja mama, síce si neuvedomuje, že mi patríme k sebe , no to ja neovplyvním. Len , až tam budeme , ak tam budeme dúfam, že na mňa nezabudeneš. A ak budeš s mamou volať, skús jej povedať, že ja som ťa potlačila (aj keď to tak možno necítiš), ale možno si niečo uvedomí, ale asi nie.
Ja chcem aby sme mali kľud, hlavne ty, lebo potom si zlý aj na mňa. Radšej obetujme 10 000, aj na úkor našej vysnívanej dovolenky pri mori. Ako si povedal, že len raz má šezdesiat."

Gabča, Vy si s manželom píšete? On nie je doma?
Je to teraz na ňom, ako sa rozhodnete. Ak on povie, že idete a zaplatí tú "Tvoju" čiastku, tak choď, správaj sa neutrálne, primerane milo. Ale mu dopredu povedz, nech sa Ťa láskavo aj zastane, keby došlo k osočovaniu Tvojej osoby. Lebo podľa mňa svokre nevadíš konkrétne Ty, vadila by jej asi akákoľvek žena, ktorá jej ukradla syna a zrazu ona nebude mať nad ním takú moc. Ale keby jej on ukázal, že už patrí inde (ale pritom prirodzene bude svoju mamu naďalej mať rád), tak jej vplyv bude postupne oslabovať. Asi je to taký typ človeka, ktorý je večne nespokojný a takú nezmeníš. Základ je si to vyjasniť s manželom a potom Ti môže byť ostatné ukradnuté.

Toto je najhoršie rozhodnutie aké so kedy od niekoho počula . Drž sa rady mzdárky renči , vo všetkom má pravdu . Moja 20 ročná skúsenosť s mojou svokrou je podobná , samé podrazy a úklady . Tiež som preplakala veľa noci. Teraz už nie ! Jedna psychologička mi poradila " vždy urob tak aby bolo dobre tebe " a toho sa držím . Keď sa mám rozhodnúť ,tak sa vždy opýtam sama seba . Toto naozaj chcem ja ? bude to dobré pre mňa ?
Odkedy žijem podľa tejto rady , som spokojnejšia ale dostala som sa do mnohých konfliktov s rodinou , susedmi.... . Bez konfliktov nie je život !

Poznám pár takých, ktorý sa nevedia odtrhnúť od mamičky - neviem, či je to z pohodlnosti, lebo vedia, že u mamičky nájdu vždy útočište, alebo sú proste tak naviazaní na ňu a sú teda stále deckom. Neviem, či sa toto dá predpokladať ešte pred svadbou - ale asi nie. Podľa mňa sú spolu ešte krátko, aby Gabča dokázala z tohto "veľkého decka" vyformovať nezávislého dospelého chlapa. Ale je možné, že sa jej to nikdy nepodarí...Jedno je však isté - nebudú mať v rodine kľud, kým rázne nezakročí jej manžel a zastane sa svojej manželky pred matkou a sestrou.

Tak takéto vzťahy sú asi vo väčšine rodín. Rodina môjho drahého sa tiež nezachovala ku mne pekne a ohovára ma poza chrbát, lenže som sa to dozvedela a zaujala som k nim "diplomatický" postoj. Ja takéto správanie nechápem, drahý to zo strany mojej rodiny nepociťuje. Ale čo už, pomaly sa s tým učím žiť, nebudem niekoho presviedčať o niečom, čo nie je pravda, hlavne ak on si myslí, že to tak je.

Sama najlepšie vieš, čo je pre Teba dobré. Ale je jedno také myslím, že slovenské príslovie: "nehádž perly sviniam".....chápeš?

Ja si myslím, že niekedy treba robiť aj ústupky, brala by som to ako šancu (možno poslednú) ukázať svokre, že ju rešpektuje ako matku svojho manžela. Keďže jej vyslovene nezakázala prísť na oslavu, tak prečo by nešla ako manželka jej syna, ako súčasť ich úzkej rodiny. A potom by som sa už rozhodovala podľa toho, či to chcem aj ja - teda či ju navštevovať. Na švagrinú (manželovu sestru) by som vôbec nebrala ohľad. Ale matka je matka. A zvlášť, keď jej manžel dáva jasne najavo, že mu na matke záleží, tak by som sa snažila sem-tam urobiť nejaký ústupok. Lebo môže stratiť aj jeho a možno je v podstate dobrý človek, len je ovplyvniteľný.

on chodí za prácou do ČR nechodí domov každý deň, preto si píšeme