Nemala som dnes čas , diskutovať s vami , ale v mojom príspevku dnes ráno som chcela povedať gabce 27 ,že sa má rozhodnúť tak ako to cíti sama a nie podľa toho čo sa od nej očakáva . Pretože , každý deň môže niekto od nej niečo chcieť a keby sa mala každému prispôsobiť , kedy bude žiť vlastný život ,tiež má nejaké životné túžby a sny , 4 roky rieši svokru , a zatiaľ jej partnerský život je podľa mňa tiež na bode mrazu. Keby ma manžel vinil z takýchto somárin , tak mu ukážem dvere a nech si nájde lepšiu ženu .
Tiež som vydatá , mám deti , ktoré ľúbim , venujem sa im až priveľmi dávam im veľa lásky ,starám sa o ne a o manžela. Pýtam sa prečo som taká vyčerpaná ? ale starám sa o moju rodimu pretože to chcem ja ! Mám z toho dobrý pocit.
Toto podľa mňa znamená , robiť niečo aby bolo dobre tebe .
Ak robíš niečo proti svojej vôli , už to nie je v poriadku .

Každá dobrá rada je nad zlato. Len zistiť, ktorá to je je ťažké.
Gabca je naozaj ťažké dať ti tú správnu radu,z ktorej by bol aj úžitok pre obe strany.
No poviem ti iba môj osobný názor ako by som to riešila asi ja.
Ja by som zavolala svojej svokre a zaželala všetko najlepšie k jej narodeninám a zároveň jej aj povedala, že na oslavu neprídem keď ma tam nechce a že jej ju nebudem svojou prítomnosťou kaziť. No manžel sa musí rozhodnuť sám čí pôjde alebo nie. Myslím, že by bolo dobré aby tvoj manžel povedal svojej mame, že hoci ju má veľmi rád a navždy ostane jeho mamou predsa si vybral teba. Ako svoju druhú polovičku a sľúbili ste si,že budete spolu v dobrom aj zlom.
Je dobre vedieť aj dôvody prečo ťa tvoja svokra nemá rada a myslím, že keby sa jej to spýtal tvoj manžel nič by tým nepokazil. Je dobre urobiť medzi oboma stranami akýsi kompromis.
Aby sa časom práve kôli tvojim a svokrinym nezhodám nezačali rúcať múry tej tvojej rodiny.
Držím ti prsty.
Emily04

Ale veď ho do ničoho nenútiš, keď mu povieš, nech on rozhodne, či máš ísť aj Ty a či Ti to on zaplatí (podľa želania jeho mamy). Ale podľa všetkého to vyzerá tak, že on sám je nerozhodný a nevie si uvedomiť, že prednosť by mala mať Vaša naujžšia rodina (Ty, Váš syn a on). Veď s kým bude dlhšie žiť, s Vami alebo s mamičkou? Podľa mňa si na neho mäkká.

Áno s tým súhlasím...ale bohužiaľ musíme robiť občas aj proti svojej vôli, lebo musíme robiť kompromisy...

V tomto prípade som ja bola zástancom, že ľúbim svojho manžela, tak na tú oslavu pôjdem kvôli nemu, teda zo svojej vôle /a už vôbec by som nebránila deťom, lebo to pokladám za používanie detí na riešenie problémov dospelých-deti majú právo byť aj s babkou, ak to chcú.../a riešenie vzťahov môžme nastoliť postupne pri iných príležitostiach ako je oslava. Nadobúdam však dojem, že čím viac debatujeme a odkrývame skutočnosti, tak problém vôbec nie je v samotnej oslave...

Gabča, máš tu celú škálu názorov - od nekompromisného riešenia /neísť nikto nikam, len svokre zablahoželať doma, alebo aj to nie/ až po prispôsobenie sa danej situácie z vlastných prostriedkov a prejavenia snahy byť dobrou nevestou a s riešením problémov následne. myslím si však, že by si si mala nájsť čas a veľký priestor na otvorený, kľudný rozhovor s manželom, pripravená tiež na kompromisy....odtiaľ treba začať, svokra žije svoj život a nezmení ho v tomto veku tak ľahko a ťažko bude chcieť na ňom niečo meniť bez pričinenia najmä svojho syna spolu Tebou

akýkoľvek rozhovor skončí hádkou, aká som zla, že tomu nerozumiem, mám dať pokoj, nič sa nedá robiť, len sa prispôsobiť, že mám hlúpych rodičov, preto sa on s nimi nebude baviť, lebo on má vysokú školu, aj škaredo mi povie

Preto vravím, že si myslím, že problém nie je tak ani svokra /možno jej výchova/, ale ...

Vysoká škola nie je patent na rozum, to by si mal svoj manžel uvedomiť, hlavne sa to prejavuje vtedy, ak ti hovorí nepekne.

Gabika, myslím si, že svokra nie je ten najväčší problém. Problém máte vy dvaja, ty a tvoj manžel.
Máte viacej možnosti, ako to riešiť, buď kľudnou a rozumnou komunikáciou medzi vami dvomi, alebo ak to nepomáha, zájsť za odborníkom, psychológom, ktorý vám môže pomôcť.

určite je problém aj s nami, ale ja cítim, že keď dlhšiu obu nieje v kontakte s matkou, a ja ho radšej tam ani nevolám, tak je super manžel, super otec, najlepší chlap a potom jeden telefonát všetko pokazí.

Gabika, presne viem, o čom píšeš, u nás to bolo rovnaké, ale jedného krásneho dňa mi praskli nervy a povedala som dosť a dala mu na výber.
Vybral si, mňa.

Ani si neviete predstaviť ako ma to bolí, dnes keď som mu napísala, že teda ak chce tak pôjdem, tak mi volal s radosťou v hlase. Ale na to veta, no čo ak sa už nebude dať ísť. Ja mám zlomené srdce, dnes príde domov mám 100 chutí utiecť niekde kde budem sama.

Verím, že ťa bolí srdiečko, ale pokús sa byť silná. Nikam neutekaj, tým sa nič nevyrieši. Hlavne si zachovaj čistú hlavu a neplač a nerob mu scény, tým by sa to ešte zhoršilo. Prekonaj sa, buď milá a pozorná. Nech to dopadne akokoľvek (kto pôjde za svokrou a kto nie), zober to ako fakt a už sa tým netráp. Rieš si problém s manželom a svokru vypusti z hlavy, aj keď verím, že to je ťažké.

Gabika, neprelúskala som síce všetky príspevky v tejto téme, určite tú písali dievčatá, ktoré už čo to preskákali vo svojich životoch, ale cítiť trpkosť z Tvojich slov.

Nerob veci pre radosť iným, ak z toho necítiš radosť Ty sama.
Nauč sa povedať rázne NIE a nenechaj sa ponižovať nikým.
Nestavaj sa medzi matku a syna a nenechaj stáť svokru medzi Tebou a mužom.
Ak zistíš, že Tvoja svokra Teba znevažuje pre Tvojim dieťaťom - nedovoľ ďalší kontakt vnúčaťa so starou matkou.
Ustúpiť sa dá, ale len do určitej miery. Ak sú medze slušnosti, dobrých mravov a vzťahov neustále prekročené - maj svoju hrdosť a nepovoľ.

Podľa mňa by mal dať naporiadok vzťahy Tvoj manžel a uvedomiť si, že Ty si jeho žena, po Tvojom boku zostárne.
Ak tak dodnes nespravil, nedozrel na manželstvo, na otcovstvo ani na vzťah.

Moja svokra oslavovala v roku 2007 70 rokov. Prišla nás pozvať, keď si bola istá, že jej syn - môj manžel, nie je doma. Urobila som jej kávu, ponúkla koláč, všetko v pohode. Pri odchode som sa jej spýtala, kedy to vlastne máme prísť a kde, keď celý čas, čo u nás sedela, mi to ani nepovedala. Celé to pozvanie bolo iba "aby sa nepovedalo". Povedala len, že ma prišla pozvať na nedeľu na oslavy. Tak som jej rovno povedala, že nech so mnou nepočíta a jej synovi brániť nebudem, nesnažila sa ma ani presvedčiť, vôbec ju to nezaujímalo. My sa totižto nestetávame s manželovou rodinou a jeho brat, ktorý žije s matkou, nás udával po úradoch, atď. To som ale vôbec netušila, že svojmu synáčikovi zavolala a pozvala ho na oslavy v sobotu. Mňa s deťmi na nedeľu a synáčika na sobotu. To som zistila až v sobotu, keď som si upratovala byt, celá spotená, prišiel manžel s krikom, že mám 5 minút na to, aby som prišla k autu oblečená. Poriadne sme sa pohádali, že nás predsa volala na nedeľu. A vtedy vysvitlo, že jeho pozvala na sobotu. A oslavovala iba v sobotu. Aká som bola, spotená, strapatá, natiahla som kostým a išla som sa "vyškierať" medzi jeho rodinu. Manžel kúpil veľkú kyticu, darček urobil osobný -urobil jej DVD s jej vnúčatmi, našimi dvoma synmi, o ktorých nemá záujem a mladší ju ani nepozná, aj keď má už 7 rokov. Jeho brat ako keby dostal po papuli, on počítal s tým, že neprídeme a bude mať na koho kydať celý čas. Zvyšok rodiny nás privítal, všetci sa bavili iba s nami. Brat nás postavil do pozoru, vraj kamerovanie, fotenie... Manžel ho odbil s tým, že my máme vlastú kameru a foťák a nemienimi sa riadiť jeho pokynmi. Ako prví sme odišli z oslavy. Zúčastnili sme sa, videli sme, zažili sme a tým to pre nás skončilo. MImochodom, väčšina jeho ujov, tety sú vo vyššom veku, trošku nedočúvajú, tak aj hlasnejšie hovoria. Preto som aj počula, ako si medzi sebou hovoria, že tá jeho žena, to akože ja, vraj veľa zjedla - jeden chod, kávu + kúsok torty - aj za tým im bolo ľúto. To som manželovi povedala iba nedávno, bol z toho rozčarovaný. Svokra ma navštívila deň po Vianociach 2007, pri odchode odišla aj s mojou kabelkou. Prišla opäť pred Vianocami 2008 - vrátiť kabelku, aby sa nepovedalo, do roka a do dňa. To je celá naša komunikácia. Užila som si pre ňu dosť, manžel držal iba pri nej. Našťastie sa mu pred 2 rokmi otvorili oči, síce neskoro, keď ho vyžmýkali, využili a odkopli, ale otvorili. Dnes už chodíme do jeho rodiny iba na pohreby. Je to smutné, naši synovia si nepoznajú babku, bratrancov, nikoho.

Gabca27, nesmieš teraz cúvnuť. S chladnou hlavou sa o tom porozprávajte, nerob scény, nevyťahuj staré hriechy, snaž sa nerozplakať... proste rozumne a stručne sa dohodnite, či idete alebo nie - či teda on chce, aby si išla. Však to je normálne, že sa trápi, že sa možno už nebude dať ísť (on tam predsa od začiatku chcel ísť, je to jeho mama).

Je to nezávidenia hodná situácia, to Ti verím. Ale nenechaj to zájsť ďaleko, lebo sa z toho nevymotáte.

Len nie nie vždy sa to môže skončiť dobre, dievčatá, je to presne o tom, "cikaní proti vetru", môže to mať fatálne následky- pre ich rodinu.
Ja som to začiatkom manželstva mala tiež doma.... zo začiatku keby som tak urobila, rozviedli by sme sa určite, nuž a tu stojí otázka, či je práve tá vhodná chvíľa na ultimátum, ( nuž aby neostala "ocikaná" ona!!).
Možno by to stálo za to ísť k odborníkovi, ale otázne je či bude súhlasiť aj manžel, ak nie, tak s tým nič neurobí.
Gabi, teraz by som na tvojom mieste určite tie deti s ním nepustila, nech ide sám, ak si vlastnú rodinu neváži.
Útočenie na rodičov je nekonečný boj, ktorý nemá víťazov, ale len ublížených. Mali by ste si uvedomiť, že vy ste rodina a tak k tomu pristupovať, on si nevzal tvojich rodičov a ty zas jeho a to by malo byť hlavné.
Vieš, ničím sa nedá ublížiť tak, ako slovom.
Držím palce, ste len 4 roky spolu a ešte, pri chuti oboch, by sa dalo s tým čosi urobiť.
Je jasné, že ty ustupovať už nemôžeš.

Inak my už roky žijeme skôr izolovaný od rodiny- stretávame sa keď chceme, ale všetci jasne vedia, že my náš život je len náš a čo si spravíme je len naša vec.
Moja svokra keď sa hnevá, hnevá sa aj na vnúčatá, takže zlí sme všetci, ale viete ako mi to trhá žily, ja si vždy poviem čo si myslím. So mno sa väčšinou nechce ani púšťať do konfromntácie, nakoľko si toho veľa pamätám a ja nemám problém jej dokázať a povedať do očí , že klame. A tak to bude, či sa jej to páčiť bude, alebo nie.

Prečo brániť deťom v stretnutí so starým rodičom . Ja to nepochopím , prečo do týchto situácii zaťahovať aj deti .

Ja by som to cez deti neriešila , nakoniec či to dieťa má pravú lásku u starých rodičov zistí v neskoršom veku aj samo .

I napriek tomu , že moja svokra bola taká či onaká /bolo by to na napísanie knihy / nikdy som mojim deťom nebránila ísť ku babke s manželom . Moja svokra namiesto srdca mala kus ľadu .Keď som bola mladá , tak som jej to zazlievala , ale po prežitých rokoch a nadobudnutých skúsenostiach aj ľutujem takého človeka .
Nevedela k vnúčatám prejaviť tak lásku ako by sa od jednej ženy patrilo , nevedela im dať láskavé pohladenie , ktoré by detskú dušičku potešilo pookrialo .Roky bežali , deti rástli až dospeli k názoru , že keď porovnávajú babky , vedia , ktorá ich skutočne milovala /tá už je nebohá / a ktorá má len vnúčence .A verte mi , že títo moji dospeláci si to dnes vedia veľmi dobre posúdiť a uvedomiť .A veľmi ma bolí , no nemôžem im to zazlievať ......keď mi moje deti povedia , že ja proste babku vnímam ako babku , ale lásku ku nej necítim . No človek to musí prijať tak , ako to ten mladý cíti a hovorí .....lebo jeden fakt je........že to , aby mal babku niektorí z detí rád ......to všetko záležalo jedine od tej konkrétnej babky .
To znamená pomôcť vnúčence pomôžu , ale keby sa babke niečo stalo .....neviem neviem .....čo by to s nimi spravilo .Je to smutné , ale je to tak .

Trošku som odbočila , ale týmto mojim príspevkom som chcela poukázať na to , že neťahajme deti do sporu v prípade Gabiky . To dieťa skôr či nieskôr príde na to samo , že akú má starú mamu , tak nebráňme dieťaťu k stretnutiu s babkou / svokrou a nedávajme týmto krokom ešte väčší podnet k prehlbovaniu narúšania vzťahov .To dieťa má právo na starých rodičov .

Najväčšia chyba je ťahať do takýchto sporov deti. Prečo? Čo ony urobili zle? Že sa narodili rodičom, ktorí majú s niekým v rodine problémy? Tak, ako hovorí Zita5, ony samy nech si vytvoria názor, keď dorastú a budú schopné samostatne uvažovať. Ale vopred im v tomto poznaní brániť je nerozum... to sa potom môžu aj ony v budúcnosti takto správať k svojim rodičom, keď budú mať vlastné deti.

Ja len ešte raz tak na okraj. Tvoja svokrička miesto toho, aby milým slovom, dobrou radou pomohla mladému manželstvu, rozsieva medzi Vami nenávisť, povýšenectvo. To sa naozaj nepatrí. Svojim správaním neškodí iba Tebe ako neveste, ale aj svojmu synovi. Veď Vy sami máte čo robiť, aby Vaše manželstvo a rodinka existovala a bola spokojná.

Prepáč... ale nie som si istá... či z toho mála jednostranných informácií je opodstatnený takýto záver... ...