(je to sice stara tema ale nemozem sa nezapojit do diskusie)Z mojho pohladu sa jedna o uplne normalny a prirodzeny stav nazyvany "spankova paralyza" do kt. vstupujeme kazdu noc. Ak by telo nebolo paralyzovane, snivajuci by robil to, co by prebiehalo prave v jeho hlave počas snenia, a to by mohlo byt dost nebezpečne. Tymto mechanizmom sa telo chrani. Pri prebudzani sa nam moze stat, ze telo je este uspate (paralyzovane) ale mysel sa uz zobudila. Vtedy sa moze dotycny zlaknut ze sa nemoze hybat, ale je to len docasne a da sa z toho dostat roznymi sposobmi (napr. hlbokym dychanim). Skratka netreba sa toho bat, po case sa na to da zvyknut a mozte to aj vyuzit na Lucidne snivanie alebo mimotelesne zazitky co je velmi fascinujuce
.
Ak som dobre pochopil z povodneho prispevku, tak pri tomto zazitku dotycny vidi svoju izbu, co je jasnym znakom ze ide o mimotelesny zazitok (astralne cestovanie) kedy vedomie (duša) opusta telo a moze sa pohybovat v nefyzickej realite.
Ja by som bol na mieste Dolbyk-a velmi rad, ze sa mu to podarilo samovolne,kedze mnohi (aj ja) sa tomu venuju roky a predsa maju casto problem vlastnou volou opustit telo.
Neboj sa ze si psychicky chory! Tieto veci prevadzaju buddhisti, samani ale ale aj obycajni zvedavci uz tisice rokov a nemyslim si aby vsetci trpeli nejakou poruchou. Vedci doteraz nepredlozili jasny dokaz aby astralne cestovanie suviselo s nejakou poruchou mozgu, ci duse. Schopnost opustit telo ma kazdy clovek, len treba chciet a nemat strach.
K danej problematike odporucam precitat knihy od Roberta Monroe-a : Cesty mimo telo, Daleke cesty.