Rozmyslam, ci by sa zivot mohol prezivat aj naopak...
Na zaciatku by bola smrt, vsetko by sa zacalo umieranim a tym by sa to
najhorsie hned prekonalo. Takto sa zobudis na posteli v nemocnici a zo dna
na den ti bude lepsie. Potom ta prepustia domov, lebo ti je vyborne. A prva
vec, co urobis, je, ze ides na postu vybrat si dochodok. Ako cas plynie,
sily ti pribudaju, tvoja kondicia sa zlepsuje, vrasky miznu. Zacnes
pracovat a hned prvy den ti daju zlate hodinky za zasluhy. Pracujes 40
rokov, az kym nie si taky mlady, ze ta nesmu nechat pracovat. A tak
prejdes na najlepsie obdobie zivota - pijes, zabavas sa, sexujes a
pripravujes sa na studium. Zacnes skolu, hras sa s kamaratmi, bez
akychkolvek povinnosti a zodpovednosti. Kym nie si babatko. Ked si
dostatocne maly, vlezies na miesto, ktore by si mal beztak dobre poznat a
poslednych 9 mesiacov zivota ti prebehne v pokoji a spokojnosti, na
tepluckom mieste, s perfektnym servisom, kde ta nikto nebude srat. Nakoniec
tento svet opustis ako poriadny orgazmus.