Jozef príde v noci spoločensky unavený domov. Zvalí sa do postele vedľa manželky a zaspí. Naraz sa ocitne pred nebeskou bránou. Svätý Peter mu hovorí:
,,Tak vidíš, Jožko, zomrel si v spánku."
Jozef zalamentuje:
,,Ale prečo, svätý Peter? Veď ja mám toho ešte toľko v živote spraviť. Neišlo by to nejako, zariadiť, aby som sa vrátil?"
Svätý Peter sa poškrabe za uchom a hovorí:
,,No, išlo, ale mohol by si sa vrátiť len ako sliepka. Chceš?"
,,To vieš, že chcem."
Jozef sa ocitne naspäť na zemi v stáde sliepok, na sebe má perie a s ostatnými sliepkami sa hrabe v prachu a zobe zrno. V tom si ho všimne kohút a pýta sa:
,,Á, ty si tu nová. Ako sa ti vedie?"
,,No, išlo by to, ale mám taký divný pocit tam dole."
,,To sú vajíčka, to je v poriadku. Zatlac, len ich znesieš, potom to prestane."
Za chvíľku Jozef znesie prvé vajíčko. Šťastím je celý bez seba, a potom nasleduje druhé a tretie vajíčko.....Naraz s ním niekto trasie.
,,Čo je, čo sa deje?"
a manželka kričí
,,Serieš do postele, ty prasa"