Nie je blondína ako blondína
V lietadle si ku mne prisadne právnik. Let je dlhý, právnik sa nudí:
"Slečna, poďte si zahrať nejakú hru... napríklad na otázky a odpovede."
Nechce sa mi s ním rozprávať, tak odpovedám:
"Neotravujte."
"Slečna, určite vás to bude baviť. Pozrite, zahráme si o peniaze. Položím vám otázku, keď nebudete vedieť odpoveď, tak mi dáte 5 eur. A naopak. Kde nebudem vedieť odpoveď na vašu otázku, dám vám 5 eur ja."
"Odpáľ!!" namrzene odvrknem.
"Slečna, tak inak. Keď nebudete vedieť, dáte 5 eur, keď nebudem vedieť ja, dám vám 500."
To už znelo podstatne zaujímavejšie. Zasvietia mi očká a hovorím:
"Tak sa pýtajte."
"Tak napríklad... aká je vzdialenosť na Mesiac???"
Bez slova otváram kabelku, vytiahnem peňaženku, vylovím päťeurovku a podám ju právnikovi:
"Tak, a teraz sa pýtam ja. Ktoré zviera lozí do kopca po štyroch a z kopca po troch?"
Právnik sa zamyslel, nič mu nenapadlo. Otvoril notebook, prehľadal CD-ROM s encyklopédiou, nič nenašiel. Vytiahol telefón, napojil sa na Internet, hodinu hľadal, nič nenašiel. Zavolal všetkým známym a spolupracovníkom, aby mu pomohli hľadať. Nič. O niekoľko hodín vytiahol z peňaženky päťstovku a podáva mi ju:
"Tu máte tých 5 stoviek."
Bez slova otváram kabelku, vytiahnem peňaženku, schovám päťstovku, peňaženku schovám do kabelky a opäť začínam podriemkavať.
"Prosím vás, čo to je za zviera??"
Bez slova otváram kabelku, vytiahnem peňaženku, vylovím päť eur...