Týmto príspevkom vzdávam hold poraďáčke "luebchenko"-autorke tejto príhody...ahoj Ľubi, dúfam, že sa nenahneváš, že som toto Tvoje skvelé dielko trochu oprášila a ponúkla na pobavenie
Aktuálne - napadlo ma, keď som sa videla v zrkadle 3 dni pred 31.marcom...
Večer po...
Z dverí hlavnej pošty sa vypotácali dve postavy. Nazlostený vrátnik za nimi rázne zabuchol a dôkladne zamkol bránu. S akýmsi zúfalcom, ktorý sa doprosoval vpustenia dnu sa jednoducho nebavil. Ženy - jedna mladšia, asi štyridsiatnička podopierala svoju možno o desať rokov staršiu priateľku - smerovali k lavičkám. "Stihli sme to, huráááá! Poď sadneme si na chvíľu, kým sa ti prestane točiť hlava a potom si vezmeme taxík." Staršou myklo "Zbláznila si sa?! Ty máš vari na taxík?" zdesene zareagovala. "Požičala som si" odpovedala mladšia, "veď predsa dostaneme zaplatené za túto poslednú závierku, či nie?" Bolestný kŕč na tvári tej staršej na chvíľu vystriedal ironický úškľabok. "Hej? Myslíš? To si si nevšimla tie dve veľké čokolády "Modré z neba"? Pán Podnikateľ už predsa zaplatil! - bol sa poobede poďakovať u šéfa a vyrovnať sa za to, že sme ho nenechali v štichu s jeho zopár dokladmi! Uisťoval sa, či to stihneme včas podať a pri tej príležitosti sa s nami aj vyrovnal!" Mladšia zalapala po vzduchu. "Zopár dokladov?! Hovoríš vari o tých dvoch igelitkách plných faktúr, pokladničných bločkov, cestovných lístkov, návodov na použitie rôznych erotických pomôcok a kopy ďalších papierikov, ktoré sme tri dni spracovávali?! Pol dňa sme len oddeľovali rôzne potvrdenky za cestu na Seychely, za novú parochňu pani manželky, za Privat escort servis, za Viagru či lístky do kina od skutočných daňových dokladov!!! Vrcholom bola vytrhnutá stránka zo žiackej knižky, ktorú tam, zrejme podľa vzoru ocinka zahodil ich rozmaznaný syn, s poznámkou pani učiteľky o tom, ako tento prváčik robí cez prestávku nemravné návrhy vyvinutejším žiačkam 4.ročníka!" Mladšia sa prestávala ovládať a intenzita jej hlasu naberala na obrátkach. "Pssst, dievčence, potichšie, inak si spravíte nedobrovoľný výlet." ozvalo sa zrazu zo šera námestia. Ženy sa prekvapene obzreli. Vyciveného nenápadného mužíčka v okuliaroch chúliaceho sa na konci susednej lavičky by si ani neboli všimli. Mal dobitú tvár, ruku v sádre a chýbal mu horný predný zub. "Veď Modré z neba je náhodou dobrá čokoláda. To ja som za uzávierku dostal od bratranca z tretieho kolena, ktorý je v reprezentačnom tíme vzpieračov priateľský buchnát do chrbta že aký som pašák! - nuž a stáli sme práve pri sklenených vchodových dverách...Ale bratranec prisľúbil, že dá dvere opraviť na svoje náklady" chlapík na ne hodil štrbavý úsmev. "Prepánakráľa" poľutovali ho ženy "to ste teda dopadli! A aký nedobrovoľný výlet ste to spomínali?" "Aha, pozrite tam" ukázal rukou na dolný koniec námestia kde blikalo akési auto. Stál tam tučný chlapík pri plnom vedre jabĺk, ktorými sa snažil zasiahnuť ľudí okolo seba a vykrikoval "dajte si z môjho honoráru, ochutnajte čo som zarobil, toto je za 4 leasingové zmluvy a toto za zamestnávanie cudzinca zo Strednej Ázie, aha a toto jablčenko mám za kurzové rozdiely saldokonta k desiatim rôznym menám. A toto za sledovanie započítavania záväzkov a pohľadávok medzi päťdesiatimi rôznymi dodávateľmi zo všetkých svetových kontinentov, a toto..." ďalej sa už nedostal. Chlapíkom v bielych plášťoch sa podarilo nasadiť mu zvieraciu kazajku, lekárka mu pichla utišujúcu injekciu, naložili ho a sanitka s nápisom "Pinellov ústav" okolo nich odfrčala smerom na Pezinok. "Už sa otočili štvrtý krát za tú chvíľu čo tu sedím. Predtým odviezli asi 60 ročnú účtovníčku zo susednej firmy, ktorá tu od radosti že stihla podať priznanie začala robiť striptíz. Ale to bol dnes už vari posledný prípad, tak ja pomaly pôjdem" Rozlúčil sa a odkrivkal na zástavku. Ženy sa poobzerali okolo seba. Námestie vôbec nebolo také prázdne, ako sa zdalo na prvý pohľad. V neďalekom bare hulákala značne opitá ženská, inak slušne oblečená, okolo nej sa povaľovali opečiatkované daňové priznania. Prekrikovala sa s podobne podnapitými kolegyňami - "čo? len 5 eseročiek a 16 fyzických?! Si béčko! ja som zmákla 9 PO a 22 FO! na má nemáš! A túto tisícku musíme dneska prepiť! Je po štyroch rokoch gumových medvedíkov od môjho bývalého spolužiaka prvá! " Popred ne vliekol akýsi chlap zrejme svoju manželku a dôrazne jej dohováral - "Okamžite zajtra dávaš výpoveď! Malý našiel doma tvoju fotku a pýtal sa, že kto je tá teta! S účtovníctvom končíš inak sa rozvádzam!" Chlapíka ktorý sa nedostal na poštu utešovala priateľka: Neboj, nevesta nevlastného syna pratety Iky z Horných Poradoviec robí na pošte, hádam dáko tú pečiatku s dnešný dátumom získame! Tuho ho objímala, aby utíšila jeho mohutnú triašku. Vypúlené oči sa mu pomaly, pomaličky vťahovali späť do očných jamiek. Mnoho ďalších, divne poskrúcaných postáv, poväčšine žien, sa tackavo presúvalo smerom ku zástavkam MHD. Zeleň ich tvárí konkurovala pučiacim stromom. Prázdny pohľad, vrávoravá chôdza....jedine náruč plná dokladov, či podací lístok pevne zvieraný v ruke s obhryzenými nechtami ich odlišovali od miestnych narkomanov a svedčili o tom, že sú to zrejme tiež účtovníčky. Za kríkmi pri soche partizána niekto zvracal. Ženy si vzdychli a rezignovane sa vybrali na poslednú električku.
Bola príjemná jarná noc, 31. marca 2006/2007/2008..... večer po účtovných závierkach.