Od osem rokov som vyrastala pod kostolnou vežou. Zvony zvonili každú hodinu. Hodiny boli pre nás ako to tu už niekto napísal oznámením, že máme ísť na obed a do školy. Veľa krát sme sa nahnevali na holubov, ktorí posunuli ručičky dopredu a my sme sa zľakli, že zmeškáme do školy, pretože zvonenie sme už prepočúvali. Do dnes tie zvony zvonia každú hodinu aj v noci, bývam už ďalej od mesta a ak sa započúvam, tak ich počujem a musela som si zasa zvykať na vlaky.
![Big Grin](https://www.porada.sk/images/smilies/biggrin.gif)
Moja vnučka býva pri tých zvonoch, už sa nebudí, pretože tam býva od malička, ale jej mamine veru asi rok vadili.
Chápem zakladateľku témy, ved to napísala ako zamyslenie. Nestalo sa ešte nikomu, že sa zamyslí doslova nad nejakou blbosťou, čomu sa nakoniec zasmeje aj sám. Niekedy automaticky prehliadnem aj húkanie sanitky, alarmov a pod. a niekedy môj sluch /aj keď oslabený/ zachytí každý šum, zvonenie, autá a pod.
Porada má témy aj na odľahčenie a je dobre, že sem pridávame aj úvahy pri zamyslení sa-možno pri odpočinku a mrzí ma, že v poslednej dobe je tu skoro každý ukameňovaný. Aspom dodáme príspevok: mať tak vaše problémy a pod. Určite budem ľutovať, že som sa zasa nezdržala a ozvala