Veľmi pekne ďakujem všetkým. So švagrinou je už od pondelka veľmi zle. V sobotu sme jej dávali Nutridrink, ale nemohla ho, ešte len zacítila vôňu, vedela, že nemôže, tiež ho vyvracala. Leží na onkológii a už nevníma nič. Lekári hovoria, že nič nemôžu urobiť, ani len výživu jej napichnúť, lebo praskajú žily. Je to hrozné. Dnes je práve 3 mesiace, keď zomrel brat-jej manžel. V nedeľu si spomenula na vodu zo studne ( u našich rodičov-jej svokrovcov), ktorú pila možno pred 30-imi rokmi (pretože ja som mala mamu u seba 20 rokov a 4 sú roky jak zomrela). Keďže majiteľ studne nebol doma, nevedela som, či je vôbec pitná, tak sme jej odniesli až v pondelok a je zaujímavé, že v pondelok ráno, keď ju sanitka brala do nemocnice si tú vodu pytala. Veľmi som sa tešila, že sa jej stihla napiť, kým bola pri vedomí, samozrejme dávajú jej ju aj teraz. Toto som dodala len preto, že rozmýšľam od nedele, čo sa vlastne v takých ťažkých chvíľach deje v mysli človeka, nad čím rozmýšľa. Ešte raz Vám ďakujem, že ste sa snažili pomáhať svojimi príspevkami.