Zlato nehrdzavie, ale môže stmavnúť, ako keby chytilo taký hnedastý alebo až poprípade ,,fialovodúhovy,, odtieň, stáva sa to veľa ľuďom, nieje to nič výnimočné, ale môže to byť aj reakcia tela (keď má niekto ,,agresivnejší,, pot) alebo aj reakcia na nejaký zdravotný problém, kde telo vylučuje škodliviny von a šperk na to reaguje (keď človek berie nejaké lieky). Ale zatiaľ najčastejšie som sa s tým stretla pri detských náušniciach na tých uškách-háčikoch čo sa dávajú do ucha.A v najväčšej miere pri úplne maličkých deťoch, ktorým sa akurát prepichnú uši. Je to asi nejaká reakcia tela. Alebo ešte aj u starších ľudí, ktorí si tie šperky nedali za celý život dole vyčistiť.Dá sato vyčistiť aj čističom striebra,ak to nieje priveľmi začernané, alebo tými leštiacimi handričkami na šperky, Ale treba dať pozor v prípade,keď sú tam kamene,lebo nie všetky kamene môžu isť do chemikálii alebo ohňa.Lebo druhy postup čistenia je plameňom,treba to ,,vypáliť,,- nahriať (u zlatníka horákom, kde zlatník aj zhodnotí či daný šperk vôbec môže ísť do ohňa a potom sa to dava do kyseliny soľnej(ktorá je zriedená vodou cca 1:1) Záleží aj ako sú uchytené, kamene ak sú tam, či sú fasované alebo lepené.Treba dať pozor na prírodné kamene,tamje užiný postup, zirkóny zas znesú všetko, len nesmú sa dať teple do vody,kyseliny lebo prasknú. A tak isto treba aj dať pozor aké to má zapínanie,lebo aj nie každé zapínanie môže ísť do ohňa a kyseliny (lebo môže prestať pružiť, platí to pri patentoch na náušniciach a zapínaniach na retiazky). To sčernanie sa môže aj vyleštiť leštiacim strojom (poprípade ručnou malou vŕtačkou čo ma leštiacu stopku). Možností je veľa. Ale dobrý zlatník vie čo s tým robiť. A zlato sa dá overiť aj tak, že na nejaké miesto šperku kvapneš kvapku kyseliny ak iba stečie ,tak je to zlato ak ,,zapení,, a zozelenie ako keby sa ,,rozožralo,, je to len ,,bižutéria,, ma to aj potom taký pach ako sa to rozožiera.