No ja neviem, ale hádam od čias pádu komunizmu a pádu železnej opony už ubehlo hodne času a ostatní Európania nemôžu o SLovákoch hovoriť ako o nejakej zanedbateľnej menšine, ktorá žije na opustenom ostrove v Tichomorí.

Ak som spomínala všeobecný potenciál Slovanov, tak som tým myslela hlavne vedomostnú úroveň už žiakov na základných školách. Už 12 ročné deti majú veľmi dobrý prehľad o teritoriálnom a národnostnom, religióznom rozložení Európanov.

Ako des a hrôzu považujem tú skutočnosť, že si nejaký Európan myslí, že nevieme zapnúť hriankovač, či rýchly štart na mikrovlnke, tak je to jeho hanba - určite nie naša.

My Slováci sa naozaj nemáme za čo hanbiť, ani za to, že sme kedysi boli klérofašistickým štátom. Tiso toho času volil menšie zlo. Tiso zvolil samostatné Slovensko za cenu klérofašizmu radšej, než byť opäť pod nadvládou Maďarov. Veď nakoniec tak, či onak našinci bojovali proti fašizmu.

No a aby z mojich predchádzajúcich príspevkov nevyznelo zas niečo naopak.

Nie som prívržencom ani Slotu a dokonca nemám nič ani proti Maďarom. Opovrhujem extrémizmom, šovinizmom a nacionalizmom, čo však neznamená, že nemôžem povedať o sebe, že som hrdou Slovenkou - Slovankou, ctím a vážim si svoje korene, svoju históriu a svoje kultúrne dedičstvo odovzdám aj svojim potomkom.

Stačí ísť na festival folklórnych slávností napríklad do Východnej a vidieť jedno vystúpenie SĽUKU či LÚČNICE. Aj toto je naše kultúrne dedičstvo, z ktorého cítiť veľkosť a otvorenosť našich sŕdc, za tou hudbou zavše cítim vôňu dreva, vôňu sena a dobytku, za tou hudbou sa skrývajú naše nížiny, vysočiny, stráne, polia i lúky.
Máme byť na čo hrdí. Vždy keď cestujem autom naprieč Slovenskom z východu na západ, tak si vravím - ej ale je to naše Slovensko nádherné.

A vôbec sa nemusíme pred nikým dokazovať. Dôležité je, aby sme sa tu my cítili dobre, aby sme tu boli šťastní.

danushka, súhlasím absolútne, s výnimkou názoru na "Slovenský štát". Pekne si to napísala. Aj o slovanskom povedomí.

A také redaktorky, ako spomínala tetrisss, pôsobiaca v nemenovanom denníku, by mali z neho hnať "svinským krokom" . Celkom by som pristala, keby pani redaktorka nakukla do Porady a vysvetlila, čo je to tá "provinčná kultúra".

Vyhlásením slovenskej štátnej samostatnosti sme sa stali len nástrojom Hitlera, nie vyjadrovateľmi vôle národa.

...tak som to myslela...

Veď aj bola. Aj keď ja som nerozumela dvom veciam :

a/ nenechala by som muža, ktorého by som mala rada tak, že by som súhlasila so svadbou , kvoli podobnej veci.

b/ keby si moje dieťa bralo cudzinca, tak by som sa o tú krajinu zaujímala skôr, ako by som sa 1x s budúcou "rodinou" stretla.

PS : zažila som na cestách po svete viac podobných situácií do chvíle, kým som si ja neotvorila "hubu" a bolo po problémoch - naopak dostalo sa mi aj ospravedlnenia.
S prepáčením prd o nás vedia, ale pre nás je výhodou, že vlastne práve takýto "komenský"vedia prd aj o ostatných národoch a národnostiach.

Ano, toto je vsetko pravda co pisete, 95% Europanov, hlavne tych starsich si mysli, ze zijeme v jaskyniach.

No polozme si ruku na srdce - co si my myslime napr. o Moldavsku, Rumunsku, alebo Vietname - hlavne ti z nas, ktori (sme) tam neboli?

Bolo by naivne domnievat sa, ze sa obyvatelia zapadnej Europy o nas zacnu zaujimat teraz iba preto, ze tu padla nejaka zelezna opona. My sme im uplne upradnuti. Ked sa nezacneme predavat sami, ani pes po nas nestekne. Chyba tu akykolvek co len trocha koncepcny marketing (o nejakej kreativite ani nehovoriac). Prave som priletel z Popradu. Bol by som v lietadle sam, ak by tade nahodou necestovala skupina Talianov. Rozplyvali sa nad tym, ako to tu mame pekne, fotili si Tatry, dokonca vyjadrovali pocudovanie nad tym, ze uz aj panelaky dostavaju novy kabat a ze u nas jazdia aj nove auta. Pytal som sa ich, ci u nas uz niekedy boli. Nikto u nas este pred tym nebol, teraz tu boli na biznis tripe, maju dodavat nejake elektrarne. Keby nie toho, tak sa na Slovensko do smrti nedostanu, z vlastnej vole by ich nenapadlo sem cestovat.

Je fajn, ze uz sa vieme orientovat aj na automatickych zachodoch a zapnut hriankovac (pred par rokmi sme s tym naozaj mali problem, priznajem si), ale ak sa nepresadime sami, budemem moct iba vyplakavat, aki sme v Europe opovrhovani.

Kedy nas teda zacnu respektovat?

- Ked konecne nejaky Slovak dostane Nobelovu cenu. Ja viem, nemusi to vzdy spravodlivo vyjadrovat kvalitu, ale je to urcita nalepka kvality vo vede a vyskume. Lenze to by u nas veda nemohla byt na absolutnom chvoste statneho rozpoctu. Budujeme socialny stat - mame smolu.

- Ked nejaky slovensky film dostane Oscara.

- Ked sa presadime aj nejakym vlastnym vyrobkom, nie iba autami znacky Kia Volkswagen si Citroen.

- Ked budeme schopni sporopagovat krasy nasej prirody, a pohostinnost. Lenze to by sme najprv museli nejaku pohostinnost poskytovat, teda myslim v turistickom ruchu. S vynimkou par penzionov na Orave je to bieda. Taktiez by sme museli dobudovat infrastrukturu, hlavne cesty, pretoze nikto nepojde z Alp pozriet Lomnicak, ak sa ma terigat po "ceste smrti".

- Ked na nase univerzity budu chodit studovat zahranicni studenti. Ale nie preto, ze je to lacne, ale preto, ze dostanu kvalitne studium a uznavany diplom.

- Ked sa k nam zapadniari nebudu bat pricestovat z dovodu, ze sa obavaju toho ze by nahodou potrebovali lekarsku starostlivost.

Dalo by sa pokracovat - samozrejme. Ja som tym chcel iba povedat ze ano, mate pravdu, sme podcenovani. No treba vidiet aj to, ze uspesne narody sa o svoj uspech zasluzili. A nebol to casto nejaky "rychlokvaseny" uspech, zasluzili sa on cele generacie ludi. Napr. Rakusania ziju stale este z Mozarta - no ale ved preco nie?

Odpovede zvýraznené .

Danuška ja som v tom Tichomorí takto zízala:
Kde sa hrabeme s našou teóriou o slovenskej pracovitosti.
Alebo som navštívila nesprávne krajiny???

Informácie o Slovensku v zahraničí: väčšinou reportáže alebo dokumenty z rómskych osád na východnom Slovensku, mám dojem, že vyberajú vždy tie najšpinavšie a najschátralejšie a najobývanejšie... Preto sa rakúska pani divila, že mama vie obsluhovať mikrovlnku a dokonca aj "Waschenmachine" a keď povedala, že tieto má tiež doma, len inú značku... stará pani skoro odpadla: jednoducho tomu neverila, pretože Slovensko poznala len zo správ a Slovákov poznala ako "zlodejov v obchodoch".

Nuž, starú generáciu západných Európanov už tak ľahko asi nepresvedčíme, ale mladí európania nás nevnímajú až tak "zaostalo východne". A práve v tom vidím to pozitívne. Preto tiež odsudzujem redaktorku za "provinčnú kultúru", rovnako aj akýkoľvek extrémizmus zo Slovákov a Slovenska odsudzujem.

Nuz, spekaciky maju vsade. A bryndza tiez nie je povodom slovenska, ale valasska. Aj slovo bryndza ma povod v rumuncine. Teda nie sme jedini, kto produkuje bryndzu.

Vznik bryndziarne:

V roku 1787 bola založená v Detve prvá bryndziareň na Slovensku Jánom Vagačom, rodákom zo Starej Turej.

Do Detvy prišiel Ján Vagač aby nakupoval dobytok. Inteligentný a všímavý Vagač, ktorému v roku 1787 bolo 28 rokov, všímal si na svojich cestách všetko okolo seba. Bačovia ho poznali a zďaleka na neho volávali a zdravili ho. V mnohých salašoch prespal a poznal nielen chudobu, ale aj dobré srdce slovenského ľudu. Rozprával rád pri svetle večerného ohňa s pastiermi, počúval ich odkazy a sám im rozprával, čo je vo svete nového. Pohostinnosť bačov je známa. Po starodávnom spôsobe uctiť si chlebom a syrom. A tento zvláštny hrudkovitý syr, vyrobený z ovčieho mlieka, výdatný a príjemnej chuti, Jána Vagača zaujal. Každá vec, byť sám v sebe lepší, potrebuje svojho priekopníka a potrebovala ho i bryndza a v Jánovi Vagačovi ho našla. Ján Vagač premýšľal, či by nebolo možné uviesť tento syr do obchodu v zmenenej, trvanlivejšej forme a dať tak obyvateľom dobrý, výdatný výrobok a dopomôcť tak chudobnému kraju s ešte chudobnejším ľudom. Z niektorej svojej cesty priniesol si Ján Vagač väčšie množstvo hrudkovitého syra. Podľa zachovaného rodinného receptu robil s ním rôzne pokusy. Nakladal ju, vysúšal ju, potom zase váľkom rozvaľkával a presoľoval. A po opätovnom spracovaní docielil to, čo chcel. Po večeroch, nikým nerušený spriadal Ján Vagač plány: syr bude ešte viac chutiť i iným ľuďom. Snáď bude aj možno vyvážať do miest a možno i aj za hranice. U rozhodnutého a cieľavedomého Jána Vagača bol od myšlienok k činom krátky krok. Ešte toho roku začal s výrobou syra podľa svojho spôsobu. A tak vznikla v roku 1787 prvá slovenská bryndziareň v Detve. Len behom prvého a druhého desaťročia po založení prvej bryndziarne vznikajú na Slovensku nové, zakladané podnikavými obyvateľmi Starej Turej (Molenec, Wallo, Valovič a iné). Vznikol a rástol veľký vývoz bryndze do väčších miesť bývalej ríše rakúsko-uhorskej a je skutočne zaujímavé sledovať vývoj tohto vývozu v dobe, kedy nebolo ešte na Slovensku železníc. Dobrí bačovia obdarovali zvyčajne svojich kupcov masla hrudkovým ovčím syrom. Nezabúdali tak na svojich odberateľov masla a tak hrudkový ovčí syr sa z hôr sťahoval do miest. Keď vznikli bryndziarne obchodníci nezabudli, že malá pozornosť vždy obchodu prospieva a prinášali svojim konzumentom tiež kúsok bryndze. Veľkomestským obyvateľom bryndza veľmi zachutila a rástli jej objednávky. Takýmto primitívnym spôsobom sa obchod vyvíjal. Výroba bryndze rástla a v bryndziarni Vagačovcov nastával čulý ruch. Žiadne ľudské počínanie nestojí osamostatnené – potrebuje pomocníkov. Odbyt bryndze mal v dôsledku zväčšený odber ovčieho syra, tým sa zväčšoval chov oviec a tak sa lepšili pomery chudobných pastierov. Podľa produkcii ovčieho mlieka, syra, vlny sa musí i dnes veľmi dobre usudzovať na blahobyt či nedostatok chudobných slovenských obyvateľov žijúcich na lazoch.
V roku 1835 sa rozlúčil Ján Vagač so svojím životom. Usnul kľudne s vedomím pekného kusu vykonanej práce. Dožil sa uskutočneného sna – bryndza šla víťazne svetom a domov do chát detvianskych pastierov prichádzali peniaze. Svojim potomkom zanechal zásadu: „S poctivosťou najďalej zájdeš“.


Alexander Vagač, ktorý priviedol závod k veľkému rozkvetu


Alexander Vagač sa narodil v roku 1879. Keď od mladosti pracoval so svojím otcom a v roku 1905 po smrti otca sa usadil ako majiteľ bryndziarne trvale v Detve. Jeho pričinením bola pripojená výroba bochníkových a lahôdkových syrov. V roku 1914 zaviedol benzínové motory pre pohon mlynov. Ale i Alexandra Vagača zastihla vojna – musel ísť slúžiť ako tisíce iných proti svojej vôli vtedajšej širšej vlasti. Doma mal však zastúpenie. Jeho manželka Antonia, rodená Valovičová, viedla vzorne bryndziareň počas celej vojny a čakala úzkostlivo na návrat svojho muža. Konečne v roku 1918, ktorý priniesol slobodu a zjednotenie Čechom i Slovákom, vrátil sa Alexander domov, do slobodnej vlasti, aby sa radoval so všetkými poctivými Čechmi a Slovákmi. Než nebolo dokonca vojnového utrpenia svoje holé životy len tým, že včas utiekla a po celé dva mesiace sa skrývala v núdzových bytoch vo Zvolene, Martine a Luháčovciach. V dome i v bryndziarni boli napáchané nenahraditeľné škody. Avšak i to všetko prešlo. Alexander Vagač začína znovu s obetavými pracovníkmi. Bryndziareň rozkvitá. V roku 1928 zaviedol elektrický pohon. Povesť Vagačovej bryndze rástla a v roku 1931 bolo jej vyvezené do cudziny cez 20 vagónov. I vagačove bochníky a lahôdkové syry nachádzali stále väčšiu a väčšiu obľubu – okruh spotrebiteľov rástol. A to všetko je výsledok dlhoročnej neúmornej práce, úzkostlivej čistoty, odborných stáročných skúseností, užívanie najlepších surovín, a všetko to spojilo a doplnilo odkaz Jána Vagača: „S poctivosťou najďalej dôjdeš“.


Niečo o výrobe bryndze


Výroba hrudkovitého syra na salašoch (pastvinách)


Akonáhle zmizne prvý sneh a usmeje sa jarné slniečko, vyženú gazdovia stáda ovce na pastviny. Na salašoch sa postaví koliba, ktorá je rozdelená na dve miestnosti. Zadná miestnosť slúži ako skladisko syra, žinčice, v prednej miestnosti je upravené ohnisko s kotlom pre výrobu ovčieho syra. Koliby žiaria vzorovou čistotou. Múdry bača totiž dobre vie, že dobrý syr sa podarí len vtedy, keď sa zachová čistota. Pre ovce je upravená rozkladacia ohrada zvaná košiar, ktorú možno prekladať z miesta na miesto do rôznych častí pastvín. V tejto ohrade sú také upravené drevené príbytky pre valachov. Táto ohrada je opäť rozdelená na dve časti a to na časť, kam sa vháňajú ovce, keď prídu z pastvy a čakajú na dojenie a na druhú časť, kde sú vháňané jedna po druhej k podojeniu. V tejto časti zostávajú ovce tak tiež cez noc. Ovce sa doja dva až trikrát denne. Po vydojení sa mlieko precedí a potom syrí. Toto syrenie robí sám bača v kolibe. Syrovina sa rozrobí, mieša, načas sa nechá usadiť. Usadená syrovina sa dáva do čistého plátna a zavesí sa, aby srvátka odkvapkala. Takto vzniknutá hrudka syra sa v plátne niekoľkokrát obracia, prípadne dáva do nového suchého plátna. Dobre odkvapkaný ovčí syr sa do nasledujúceho dňa ukladá do políc z dreva v kolibe postavených, kde sa syr behom celého týždňa ošetruje tým, že sa denne utiera a prekladá, aby nesplesnivel. Týmto ošetrením sa syr vysušuje a tuhne. Behom týždňa takto vyrobený ovčí syr sa odvozí do najbližších bryndziarni. V bryndziarňach prevzatý ovčí syr sa triedi podľa zrnitosti syra a skladá sa do drevených kadí, tvaru koryta, kde vlastnou váhou syra srvátka behom rána odkvapká. Ovčie hrudky sa niekoľkokrát denné prekladajú z kadi do kadi tak, aby spodné hrudky prešli nahor. Kade majú dole odkvapkávacie žliabky, aby srvátka mohla odtekať. Stálym prekladaním zbavuje sa syr srvátky a urýchľuje sa jeho zrenie. Po naprostom a zrení v kadiach sa ovčí syr oškrabkáva, odstraňuje kôra a prichádza do lisu, aby bol zbavený ešte posledných zbytkov srvátky. V lise zostáva 10 až 12 hodín. Po dôkladnom vylisovaní prichádzajú suroviny ku konečnému spracovaniu do ďalšieho oddelenia bryndziarne. Keď sa syr rozdrobí na menšie kúsky, presolí sa a prichádza do mlyna s drevenými valcami, hnanými elektrickým pohonom. Premletie sa kvôli jemnosti bryndze opakuje dva a až trikrát.


Najobľúbenejšie druhy Vagačových syrov:


„Detvan“, diaľkový syr
Vyrábaný podľa spôsobu švajčiarskeho spôsobu z najlepšieho tirolského ementálu. Krabica plnená šiestimi kusmi.
Váha: 227 g čistej váhy. Tuk 45 %.


„Kriváň“, diaľkový syr
Vyrábaný podľa švajčiarskeho spôsobu z tirolského a tuzemského ementálu. V krabiciach bolo 6 kusov.
Váha: 227 g čistej váhy. Tuk 45 %.


Syr trapistský
Vyrábaný podľa spôsobu francúzskych roľníkov.
Tvar bochníčkový. Kusy a balenie asi 1 kg. Tuk v syre 45 až 50 %.


Kmínový syr značky „Tri-K“
Vyrobený z najlepšieho tirolského ementálu a k tomu účelu pre tento syr zvláštne vyrábaných pretučnených syrov. Jeho zvláštnosťou bola, že sa nikdy neprejedol.


Použitá literatúra:
150-ročné výročie založenia najstaršej bryndziarne v Československu Vagač-Detva, Praha 1937.


Autorka: Darina Spodniaková (2.OA), Spojená stredná škola v Detve
Meno a priezvisko učiteľa: Mgr. Emília Javorčíková

Vdaka za zaujimavu historiu najstarsej slovenskej velkovyroby bryndze. Ale co to ma spolocne s tym, co som napisal?

asi toľko

Aha, a kde presne sa tam pise, ze to, co som povedal, nie je pravda?

Daj dôkaz Ty...ak píšeš, že bryndza nie je slovenská...

OK. Ja len tolko, ze si sem skopirovala dlhy clanok, ktory pisala nejaka ziacka, aby si vyvratila, co som povedal. Ale pritom sa tam nic take nespominalo, clanok sice bol o bryndzi, ale o niecom inom. Inak nic v zlom, samozrejme.

Bryndza, ako ju pozname dnes, sa do svojej podoby vyvinula az na Slovensku a v Polsku, to je pravda. Aj slovenska aj polska bryndza, dostali osvedcenie od EU.

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/...07R0642:EN:NOT

http://eur-lex.europa.eu/Notice.do?c...&visu=%23texte

Ibaze bryndza bola importovana (aj ked starsia receptura), ked sa na Slovensku usadili koncom stredoveku Valasi. Najstarsia zmienka o bryndzi je z roku 1370 z pristavu v Dubrovniku, kde je vo forme brençe, a pise sa tam, ze je to druh valasskeho ovcieho syra. Na slovensku sa spomina o sto rokov neskor, v polsku este o nejakych 50 rokov neskor.

http://www.pitt.edu/~votruba/qsonhist/bryndza.html

Co sa slova tyka, to je rumunskeho povodu. Etymologicky slovnik ceskeho jazyka (Machek).

Oki, nehádam sa...

No fajn, ja by som ani tak neriesil, nakolko je bryndza slovenska, pre mna je otazkou skor to, kedy naucime ostatnych europanov bryndzu konzumovat tak, ako naucili Francuzi pit ich vino a jest ich syry a ako Nemci naucili ludi jazdit na ich autach, pripadne ano naucili Briti (a mimo EU Americania samozrejme) ostatnych pocuvat ich popularnu hudbu. Lebo bsetko je to o marketingu.

My sica nemame nositelov Nobelovej ceny, no par vynalezcov sme mali. Napriklad Banič vynasiel padak. Je mi dost nepochopitelne, preco na Slovensku dodnes nevznikla firma na vyrobu padakov, s nazvom BANIC, pripadne BANIC PARACHUTE, s ambiciou stat sa lidrom svetoveho trhu.

Dunlop vynasiel pneumatiku a stale je na spici v kvalite a v predaji, ludia stale chcu jazdit na autach vynalezcu automobilu, pana Daimlera a Benza, myslim, ze by doverovali padakom z krajiny jeho vynalezcu....

Myslim, ze najma dnes mame obrovske sance, vsatko za zrutilo, karty sa znova rozdavaju. Kto by pred rokom uveril, ze znacku HUMMER - pychu americkeho automobiloveho priemyslu (v podstatte povodne vojenskeho) kupi nejaka 5 rocna cinska firma, ktora doteraz vyrabala vysokozdvizne voziky.

Teraz je obrovska sanca na uspech, nezalezi, ci startujete z USA, Ciny, alebo Sabinova. Treba iba trocha odvahy, mat dobry napad a vytrvat.

Nemyslím si, že deti treba nejako špeciálne vychovávať k národnej hrdosti, stačí keď ich budeme vychovávať podľa hesla " Pred nikým sa nepovyšuj, ale ani neponižuj". Pani redaktorka tak bohužial asi vychovávaná nebola. To odkiaľ sme, by mali brať ako cennú devízu a chváliť sa tým a nie sa za to hambiť. Každý národ má určite niečo načo môže byť hrdý a čím sa môže pochváliť. Pozrite sa čo nosia naše deti, tričká s aglickými nápismi a americké alebo anglické deti ? Tie isté, s tým rozdielom, že oni sa pýšia svojím perím a my cudzím.

Nuz, potesim ta. Nejake zarodky sa crtaju. Ked som bol pred skoro 3 rokmi v Londyne, kde som na moje pocudovanie zazrel z busu obchod so slovenskymi specialitami. Vtedy som sa nemohol zastavit, ale ak budem niekedy v Londyne, tak tam urcite skocim.

Este jedna myslienka. Je otazne, ci im ta bryndza bude chutit. Vies, hovori sa, ze cudzinci halusky radi nemaju. Mna napada taky priklad. V Anglicku maju taku specialitku Marmite. A pred 3 rokmi mi to moj vtedajsi ucitel anglictiny (native) dal ochutnat....skoro som sa... A oni sa po tom oblizuju.

(je to vlastne akysi drozdovy extrakt, uplne cierny...dostat to aj u nas v Tescu, ale vola sa to Tesco Yeast Extract)

Oceňujem Tvoj príspevok. Súhlasím s Tebou, že na pýšenie sa by nemalo stačiť, že niekto niečo v minulosti dokázal... Pýšme sa tým, čo teraz produkujeme.