Pripojim sa s ponukou a mojou srdcovkou. Dobry hlas, dobra muzika, dobry text.
Moze byt?

Riadne sa to tu rozšupotalo
Stanko, a nie je tá Marta pre Teba trochu prizrelá ? Nezabi ma, prosím!

Mark Knopfler je vyborny gitarista. Iste, je velmi vela gitaristov, ktori su lepsi, hlavne v technike (napr. Yngwie Malmsteen a podobni dokazu neuveritelne rychlo hrat), ale technika ani nahodou nie je vsetko. Mark vzdy zahra k veci, kdezto Malmsteen je taky onanista, takisto mnohe dalsie rychle prsty. A to je to podstatne. Clovek nemusi byt najlepsi a najrychlejsi gitarista, ale musi hrat k veci. Ani ako spevak nie je nic extra, ziaden rozsah ani sila, ale opat, nespieva falosne a vzdy vystihne naladu piesne. Takisto je velmi dobry skladatel, kombinuje aj prvky inych zanrov a v jeho piesnach je vela emocii. Dire Straits patri aj k mojim oblubenym skupinam. Najradsej mam Sultans of Swing, je to uzasna, temperamentna, farebna a rytmicka skladba.

Ohladom bicich, ja som gitarista, nie bubenik, takze sa v tom moc nevyznam. Ale ano, kazdy bubon aj cinel vydavaju iny ton, takze ista melodia tam je, aj ked nie v tom hudobnom zmysle. A takisto pri reci. Rec ma svoju melodiu aj rytmus.

Nemozem si odpustit, davam sem Sultans of Swing, cele.

Ak ti to nie je jasné, pozri prílohu.

Všetkým priaznivcom Marty Kubišovej dávam do pozornosti knihu
Adam Georgiev : Chytat slunce - kniha o Marte Kubišové, nakladatelství Petrklíč, v roku 1997.

Slayer666..... a RORY G. ?
prípadne JIMI H. ?

...môže byť ...?

Veľmi pekne si to povedal a vystihol, nemenila by som ani jedno písmenko.

Rozbieha sa to. To je faajn. Takze by som sa rad podelil o dalsich spevakov, ak vas tym nenastvem.

Prvym je David Coverdale. Po prvy krat sa presadil s Deep Purple v polovici 70. rokov, po tom, ako odisli basgitarista Roger Glover a spevak Ian Gillan. Vtedy vysli tri vyborne albumy, Burn (1974), Stormbringer (1975) a Come Taste the Band (1976). Spev na nich je vynikajuci a to z dvoch dovodov. Jednym je Davidov hlas, ktory je taky trochu agresivny, melancholicky ''stone cold blues'' a tiez v tych casoch aj so sirokym, pomalym a emotivnym vibratom. Basgitaristu Glovera nahradil Glenn Hughes, a ten je druhy dovod. On totiz spieval a jeho vysoko postaveny, trochu neznejsi soul/funk-ovy prejav (a tiez jeho falsetto podobne tomu Gillanovmu) sa vyborne doplnal s Davidovym srdcervucim nariekanim. David potom zalozil vlastnu kapelu, Whitesnake. Tuto eru dobre vystihuje album Saints and Sinners (1982). Za zmienku este stoji pocin s byvalym gitaristom z Led Zeppelin, Jimmym Pageom, s neoriginalnym nazvom Coverdale-Page (1993). http://vids.myspace.com/index.cfm?fu...ideoid=3876715




Druhym je Rob Halford. V podstate vacsinu casu travil v heavymetalovej kapele Judas Priest, jednej z prvych tohto zanru. Pre svoj obrovsky hlasovy rozsah si dokonca vysluzil prezyvku Metal God. Ohladom jeho rozsahu koluju legendy, a sice, ze na koncerte v roku 1975 vytiahol az po G#3 plnym hlasom (samozrejme, nie hrudnym hlasom). Pre neznalych pojmu, je to nad sopranovym vysokym C a tri poltony nad najvyssim tonom arie z Kralovnej noci od Mozarta, co je, ak sa nemylim, najvyssi pozadovany ton v opere. Ja som ho sice pocul vyspievat ''iba'' sopranove vysoke C, takze tento mytus nepotvrdim, ale je to fyzicky mozne. Teda jeho rozsah ma zaberat asi tak 5 oktav (co je naozaj vela). Ale nejak velmi na tom nezalezi, to podstatne sa u muzov vzdy deje viac ako o oktavu nizsie. Tam jeho hlas znie velmi silne a vyborne rezonuje. Takisto zvykne pouzivat dobre vyvinuty chraplak, ktory aspon mne trosku pripomina cirkularku (v dobrom slova zmysle). Trosku nevyhodou je, ze niekedy neznie jeho hlas az tak prijemne ako u niektorych inych spevakov. Ak niekoho zaujme, odporucam tieto albumy od Judas Priest: Stained Class (1978), British Steel (1980) a Screaming for Vengeance (1982).



Tretim je Joe Lynn Turner. V 80. rokoch spieval s Rainbow (uz by mala byt kapela znama), potom s gitaristom Malmsteenom (spominal som) a tiez s Deep Purple - a tiez s mnohymi dalsimi. Joe Lynn nema nejaky velky rozsah, teda vacsi nez vacsina spevakov nasej tzv. popmusic, ale od Roba Halforda ma daleko. Ale ma nadhernu farbu hlasu, a to aj ked spieva cisto, aj ked zapoji chraplak. Vyborne pasuje k takemu melodickemu hardrocku, aky robili v tom case Rainbow a tiez potom Deep Purple. Najlepsie bude asi si vypocut album Difficult to Cure (1981) od Rainbow a Slaves and Masters (1990) od Deep Purple.



Stvrtym je Matt Barlow. V podstate je znamy z ucinkovania s Iced Earth, americkou thrash/powermetalovou kapelou (niekomu to mozno vela nepovie, je to tvrda muzika, ale este dost melodicka). Takisto ako Joe Lynn, aj Matt ma nadhernu farbu hlasu. Aj ked jeho je trosku melancholickejsia. Najviac si u neho cenim jeho nizsie polohy, ale nepohrdnem ani tymi vyssimi. Najviac sa jeho hlas ukazuje asi na albumoch Dark Saga (1996) a Something Wicked This Way Comes (1998).



Piatym a poslednym je Steve Perry. Ucinkoval v poprockovej kapele Journey (povodne sice hrali jazz/fusion). Steve ma podla klasifikacie najvyssi muzsky hlas, tenore altino. Ma celkom iny styl, ako ti zvysni styria. Spieva vacsinou cistym hlasom a hlavne, drzi sa skor vyssich poloh, v ktorych je taky sebavedomy ako bezny popovy spevak nie je o oktavu nizsie. Teda aspon koncom 70. rokov bol, potom jeho hlas trosku utrpel v dosledku velmi casteho koncertovania. Taktiez neznie velmi muzne, ale napriek tomu uzasne. Odporucam albumy Journey ako Escape (1981) a Frontiers (1983).

No nie je to tak celkom pravda...tóny sú len vokály/samohlásky a nepárové znelé spoluhlásky.

Pridal by som k nim aj znele kontinuanty.

Okrem toho, hlasivky nie su nutne potrebne na vytvorenie tonu. Pri piskani napr. je pozicia artikulatorov podobna ako pri labiovelarnej aproximante, ale znelost chyba. Dobre uz som ticho

No najprv si nás obvinil z toho, že sa hádame a zrazu si tu hrkútame?

Slayer sleduješ to???
Inač žasnem nad tvojimi vedomosťami..máš namiesto hlavy encyklopédiu hudby alebo čo.

A kľudne sa s nami podeľ o ďalšie tvoje srdcovky

Moze byt?

môže, len mi vysvetli čo je labiovelarna aproximanta... a kontiuanty sú konzonanty???

labiovelarny..je mäkkopodnebny, tak???

Sme mimo temy, ale dobre, pre pokoj na dusi.

Kontinuanty su konsonanty, ktore sa vyslovuju bez uplneho uzatvorenia, teda vzduch unika z ustnej dutiny pocas celeho priebehu artikulacie. Napr. sssss, zzzzz, fffff, vvvvvvv, chchchch...opak su okluzivy ako T, D, K, G.

Velarny je makkopodnebny. Labiovelarny je perno-makkopodnebny (hlaska [w]). Aproximanta je klzava spoluhlaska.

Staci?

Odkiaľ to všetko vieš?? Ja žasnem.

Ste ozaj dobrí, klobúk dole, uznávam vašu kvalitu, ťažko je mi baviť sa s odborníkmi, keďže ja

Ja mám ďaleko od odborníka v hudbe na rozdiel od Slayera a uvažujem či sa okrem hudby nepohybuje Slayer v kolektíve s Jánom Sabolom, Ábelom Kráľom...

Už úplne ale nedá mi to spať Ako môže byť hláska perná a zároveň mäkopdnebná?? A predsa [w] je pernozubná, nie?? A kĺzavá je [v], ale [w] je tupá a to sú dve alofóny/varianty foném, nie??