Edith je proste božská...Niekedy tam na druhom svete( dúfam, že to nebude tak skoro), ju pozvem na obed-hádam neodmietne a možno zavolám aj Jacquesa Brella...

Aj on je môj

Bol dobrý aj on, škoda, že aj on zomrel taký mladý

Aby som predstavil nasledujucu kapelu, mal by som najprv nieco povedat o zanri, ktory hrali, lebo urcite nie kazdemu je znamy. A myslim, ze nezaskodi trochu ovladat dejiny hudby.

Progresivny rock (prog rock, art rock, progressive rock...) sa vyvinul na konci 60. rokov z vtedajsieho rockoveho prudu, predovsetkym psychedelie, v Britanii. Aj ked to mozno nie je ani tak zaner ako nejaka uroven, ktoru mozno z rockovej hudbe dosiahnut. Je to akysi pokus dostat rockovu hudbu na vyssiu uroven umenia.Su tu iste charakteristiky, ktore su skor typicke pre jazz alebo vaznu hudbu ako pre rock:

Forma sa vzdaluje rockovej verzia-verzia-refren-verzia-refren forme, casto je rozsirena o instrumentalne alebo aj vokalno-instrumentalne ci vokalne interludia alebo je opustena uplne a uplatnuje sa celkom ina forma, napr. podobna sonatovej forme pouzivanej v klasickych symfoniach. Skladby sa tak predlzuju (no su caste aj velmi kratke skladby), niekedy vznikaju z formalneho hladiska komplikovane suity, ktore trvaju viac ako 20 minut.

Tradicna rockova zostava (gitara-basa-bicie) je casto rozsirena o rozne klavesove nastroje (klavir, kostolny organ, Hammond organ, Mellotron, Moog syntetizator...), dychove nastroje pouzivane v jazze (saxofon, trubka, pozauna...), ci orchstralne nastroje (husle, viola, violoncello, hoboj, flauta...) alebo tradicne nastroje z roznych kutov sveta (sitar, sarod, ud...). Bicia suprava byva niekedy rozsirena o rozne perkusne nastroje.

Rytmus sa tiez vzdaluje 4/4 taktu. Najdu sa takty od vymyslu sveta, az take absurdne ako 15/16. Iracionalne rytmy a polyrytmy tiez nie su zriedkave.

Melodia a harmonia su taktiez zlozitejsie, podobne tym v jazze a vaznej hudbe.

Co sa textov tyka, tie su tematicky podstatne rozmanitejsie nez v hlavnom prude, prakticky zahrnaju vsetky mozne temy. Nie su ani vynimkou semikoncepcne albumy (texty spaja nejaky spolocny motiv, avsak nenadvazuju na seba) ci koncepcne albumy (texty na albume na seba nadvazuju, rozpravaju jeden pribeh).

Najvacsi rozkvet zaner zaznamenal v 70. rokoch, k poprednym kapelam patria anglicke kapely Yes, Genesis, Jethro Tull, Gentle Giant, Pink Floyd, King Crimson, Van der Graaf Generator, Emerson, Lake & Palmer, talianke Premiata Forneria Marconi, Banco del Mutuo Soccorso ci Le Orme, nemecke kapely ako Ash Ra Tempel, Kraftwerk ci Amon Duul II, holandski Focus a neskor aj kanadski Rush. Z nasich kapiel je najlepsim prikladom legendarne Collegium Musicum.

Zvykne sa delit na dost velke mnozstvo pod zanrov ako symphonic rock, space rock, eclectic rock, prog folk, zeuhl, math rock, raga rock a podobne, ale to je uz asi moc.

GENESIS robili podobne ako Pink Floyd este pomerne dostupnu hudbu. Nevyskytuje sa u nich vela narocnych harmonii ako u King Crimson, ci v bebopovej ere jazzu alebo u skladatelov ako Bartok ci Stravinskij. Svoju inspiraciu cerpali predovsetkym z europskej vaznej hudby, najma barokove az romanticke obdobie. Avsak ku koncu 70. rokov presli na podstatne jednoduchsiu pop-rockovu hudbu pre masy a mali niekolko medzinarodne znamych hitov v rokoch osemdesiatych.

Kapela vznikla v roku 1967 zlozeni Peter Gabriel (spev, flauta, hoboj...), Tony Banks (Hammond organ, Mellotron, klavir a ine klavesove nastroje), Anthony Phillips (gitara), Mike Rutherford (basgitara, 12-strunova gitara) a Chris Stewart (bicie). Chris Stewart a Anthony Phillips po dvoch albumoch kapelu opustili a boli nahradeni Philom Collinson a Stevom Hackettom. V roku 1975 Peter Gabriel kapelu opusta a spevu sa ujima Phil Collins, ktory aj dalej hra na bicie. Dva roky na to Gabriela nasleduje aj Hackett. Takto kapela prichadza o dvoch velmi silnych skladatelov a celkom iste aj to ma na svedomi zmenu stylu na konci dekady. Tolko z historie, pozrime sa blizsie na klasicku zostavu.

Peter Gabriel je akysi herec medzi spevakmi. Po technickej stranke je to v podstate mierne nadpriemerny bariton, avsak jeho sila spociva v jeho prednese. Casto meni hlas, ak potrebuje znazornit rozne postavy, a dava si pozor, aby kazde slovo, ktore zaspieva malo ten spravny prizvuk a ton (nemyslim teraz v hudobnom zmysle), navyse sa zvykol aj maskovat. Okrem toho je vybornym textarom a hrava party dychovych nastrojov (predovsetkym priecnej flauty). Na svojej solovej drahe sa zacal zaujimat o tradicnu hudbu roznych svetovych kultur a vyznamne sa roznymi festivalmi a podujatiami zasluzil o sirenie tejto hudby a jej umelcov v povedomi ludi.

Tony Banks, ktory sa stara o klavesove nastroje, je asi hlavnym skladatelom. Zlozil niektore z najkrajsich melodii ako napr. flautove solo z Firth of Fifth. Nie je takym typickym solistom ako Rick Wakeman ci Keith Emerson, ale povedal by som, ze je ovela vkusnejsi. Vzdy hra presne to, co treba a nepredvadza sa zbytocne. Je to akysi pevny bod v ich hudbe, o ktory sa zvysok opiera.

Steve Hackett je jeden z najvplyvnejsich rockovych gitaristov, ovplyvnil aj gitaristu z Queen, Briana Maya. Je klasicky trenovany, co sa vyrazne odraza aj v jeho hre. Spociatku je zjavne, ze este celkom nezvladol prechod z klasickej na elektricku gitaru, avsak to rychlo v priebehu dalsieho roku dobieha a stava sa jednym z najsvojskejsich gitaristov zanru. Jeho hra je lahko rozpoznatelna v sirokom mori rockovych gitaristov.

Mike Rutherford je podobne ako Steve Hackett znacny inovator v hre na basgitaru. Po Hackettovom odchode sa ujal vsetkych gitarovych partov.

Nakoniec Phil Collins. Vynikajuci bubenik, bez pochyb jeden z najlepsich rockovych bubenikov, co vidno hlavne na starsich albumoch. Okrem toho je to celkom slusny spevak a skladatel. Prave on viedol kapelu v ich neskorsom obdobi a takisto sa stal znamym aj svojimi solovymi nahravkami, predovsetkym hitmi ako In the Air Tonight. Chovam k nemu a Petrovi Gabrielovi velky respekt a samozrejme aj k ostatnym clenom kapely.

Prve dva albumy maju viac-menej este folkrockovy charakter, ktory sa ale vyvijal v nieco zlozitejsie a to sa uz celkom vyrazne prejavuje na tretom albume, Nursery Cryme z roku 1971. Nazov je vlastne slovna hracka, pochadza zcasti z vyrazu nursery rhyme (riekanka) a zcasti z crime (zlocin). Vztahuje sa na pribeh prvej skladby z viktorianskeho obdobia, kde sa dve male deti (chlapcek a dievcatko) hraju, pricom sa dievcatku nejakym sposobom podari utnut chlapcekovi hlavu kroketovym kladivom. Ked otvori hraciu skrinku a ta zacne hrat detsku riekanku, chlapcek znovu ozije, avsak zacne velmi rychlo starnut. Zamiluje sa do nej, a piesen sa konci, ked je uz starec. Nuz, absurdny pribeh. Okrem toho este vyberam piesen The Fountain of Salmacis.



Na albume Foxtrot (1972) sa ich potencial prejavuje uz naplno. Skladatelska praca je na vyssej urovni, navyse sa tu nachadza aj instrumentalna skladba Horizons pre klasicku gitaru a 23+ minutova suita Supper’s Ready. Tu su skladby Can-Utility and the Coastliners a Watcher of the Skies.



Album Selling England by the Pound (1973) je bez pochyb jeden z najvyznamnejsich progrockovych albumov vsetkych cias. Aj ked ich vrchol este len pride, odporucam zacat prave tymto albumom. Vynikajuce skladby a asi najlepsia ukazka instrumentalnych schopnosti clenov. Prva skladba Dancing with the Moonlit Knight je ironickym vyjadrenim upadku anglickej spolocnosti a i ked na textoch nelipnem, toto je jeden z tych, ktore ma naozaj oslovili. Teda ponukam link k prekladu (http://www.supermusic.sk/skupina.php?idpiesne=8003&sid=) a tiez k originalu (http://www.lyricsfreak.com/g/genesis..._20058839.html). Aj ked je lepsi original, lebo v preklade zanika vela aluzii a metafor z originalu. Dalsia piesen, ktoru som vybral, je Firth of Fifth (skuste to vyslovit!). Je dokonalou ukazkou hudby ranych Genesis. Album ponuka viacero vybornych skladieb (v podstate su vyborne vsetky az na jednu, ktora je iba velmi dobra), takze odporucam si ho zohnat.



Vrchol dosiahli s koncepcnym dvojalbumom The Lamb Lies Down on Broadway v roku 1974. Hudba je roznoroda s mnohymi naladami a sikovne sa cestuje napriec zanrami a kontinentami – najdeme tu chromaticke kadencie charakteristicke pre baroko, jazz, indicku hudbu a ovela viac. Podarilo sa mi najst len skladbu The Chamber of 32 Doors.

http://videos.sapo.pt/f4aJZevGatHuHzHkvINm

Bez Petra Gabriela mierne poklesla uroven kapely, avsak nasledujuce dva albumy – A Trick of the Tail (1976), Winds and Wuthering (1977) – si este ako-tak zachovavaju ten progresivny charakter ich predchodcov. Z prveho zmieneneho je tu skladba Dance on a Volcano a z druheho Eleventh Earl of Mar.



No po odchode gitaristu Steva Hacketta uz uroven zacina klesat vyraznejsie, az nakoniec v polovici 80tych rokov su Genesis prakticky pop-rockova kapela. To vsak neznamena, ze je to nejaky gycovy odpad. Je to dobry pop-rock, zas predsalen su to skuseni a vyborni hudobnici. No albumom ako Selling England by the Pound ci The Lamb Lies Down on Broadway to nesiaha ani po paty. Dve najznamejsie piesne z tohto obdobia su Turn It On Again z albumu Duke (1980) a Land of Confusion z Invisible Touch (1986).



Je smutne, ze dnes uz na koncertoch prakticky stare skladby zo zlatej ery (1971-1975) az na par uryvkov nehraju. Ani sa tolko nepocuvaju, ako tie nove (podla statistiky na last.fm prvych desat miest obsadzuju skladby z pop-rockovej ery, az potom nasleduju dve zo zlatej ery a potom zas pop-rock...). Kazdopadne pocas svojej zlatej ery Genesis vyprodukovali par monumentalnych albumov, ktore sa radia medzi vrchol progresivneho rocku.

Jacques Brel - Les taureaux


Jacques Brel - L'Eclusier


Jacques Brel - Vesoul

Jacques Brel si v predchádzajúcom clipe vyspevuje o býkoch v aréne a o dave, ktorý zreve pri každom zásahu nožom, v susednej téme som zahliadla červené súkno (alebo žeby bolo zelené?), tak som na upokojenie pohľadala jednu zelenú pesničku. Stanko , máš rád Müllera, tak som jedného pripojila. Aby tá pieseň nebola celkom od témy.

Neboj, zas dám "Najobľúbenejším spevákom ..." na čas pokoj.

Přátelé zeleného údolí

Peti, však to vieš že Vlado je Richardov otec...

Viem, Stanko, lenže od Richarda som nenašla nič zelené. To vieš, že by som mu dala prednosť. Nakoniec, Müller, ako Müller.

Ja viem, zase to nie sú speváci, okrem bubeníkov si dovolím aj pánov gitaristov, veď ich struny tiež spievajú.

Pink Floyd David Gilmour Marooned
Joe Satriani- always with me
Jimmy Hendrix - Purple Haze (Live Atlanta 7-4-70)
Slash (Guns n' Roses) - Godfather Theme (Le Parrain)
g3 - steve vai guitar solo
Steve Morse Guitar Solo, Total Abandon
Eric Johnson - Cliffs Of Dover (Austin City Limits'90)
Andy Timmons Cry for You LIVE