Neviem, ja som názoru, že keď som v škole - v práci - je samozrejmé, že sa venujem žiakom, keď prídu za mnou s nejakým problémom. V rámci mojej náplne práce všetko ostatné musí ísť bokom a rieši sa daná vec. V škole sme pre študentov, za to dostávame plat. Keď som triedna, považujem za samozrejmé, že aj "žehlím" nejaké prehrešky, pokiaľ to ľudsky a výchovne prospeje žiakovi. Tiež je prirodzené, že sa spolupodieľam na výchove žiaka. Ja osobne mám zo súčasných žiakov pocit, že im treba preukazovať lásku, lásku a lásku. Prichádza k nám toľko zranených duší - a viac ako všetky vedomosti sveta odo mňa potrebujú pochopenie, keď zlyhávajú, trpezlivosť, keď nestíhajú, opätovnú šancu, keď niečo pokazia, dobré slovo a povzbudenie, keď prichádzajú vystresovaní (žiaľ) rodičmi, učiteľmi, spolužiakmi, okolím. Svet pritvrdil, ale mladé duše sú rovnako citlivé a zraniteľné, ako voľakedy. Máme v škole i takzvaných grázlov - ktorí vraj škaredo rozprávajú, sú drzí, vyložia si pred učiteľom nohy na lavicu, dokonca si i odpľujú. Zvyčajne nasleduje riešenie problému na porade a pokarhanie či zhoršená známka zo správania. Konkrétne jeden chlapec (inak z veľmi bohatej rodiny) - robí takéto kúsky o to viac, o čo viac sa daný pedagóg/pedagógovia na neho chodí/chodia sťažovať. Mne sa osvedčilo začať u nich v triede vždy s úsmevom, pochváliť ho za športové úspechy (študijné až také nemá), ak mu ujde nejaké tvrdšie slovo, s úsmevom a diskrétne ho napomeniem, že sú tu dámy a zázrak je na svete... Keď som sa bližšie zaujímala o tohto študenta, zistila som, že spolužiaci sa mu posmievajú "black" (má tmavšiu pleť), dávajú si od neho platiť a čo mu vyhadzujú na oči najviac je skutočnosť, že jeho dedko momentálne žije s jeho matkou ako partner... Týmto príspevkom chcem povedať, že to, čo robí učiteľ pre študentov, je predovšetkým duševného a duchovného charakteru, a, nemôžem si pomôcť, tým že prijmeme, nebodaj si vyžiadame, od študentov nejaký drahší materiálny dar, všetko sa pokazí, nejako zašpiní... Som presvedčená, že študentov tak sklameme, pripravíme o ilúzie. A tie by pri odchode zo školy mali mať. Potom to celé vyzerá ako výmenný obchod. Keď už, tak naozaj len kytica, knižka s venovaním alebo nejaké to pero - skôr symbolické než peňažne náročné dary.

to je pravda....my sme raz na MDŽ dali učiteľke tulipány(všetci vtedy dávali karafiáty) a ona sa urazila, že tulipán vyjadruje, že obdarovaný je hlúpy ...podľa jej reakcie je to asi pravda.....

Kika ani v triede predsa nemaju vsetci znackove oblecenie. Rozdiely budu vzdy a urobia ich prave RODICIA...

tie decká nie sú hlúpe, treba to nechať na ich dohodu, majú predsa predsedu triedy? Alebo už je zlatý šperk kúpený?

UFF...

Súhlasím, hoci sú to len 10 ročné dietky. Ale iniciatívu prebrali dospeláci a ....
Neviem čo kúpili rodičia, čakám aj ja ako sa to vyvŕbi. Iba od dcerky som sa dozvedel, že decká zistili aký dar dostala pani učiteľka od predchádzajúcej triedy, ktorú viedla pred nimi.
Trikrát hádajte čo to bolo ???

UFF ... UFF ...

Žeby niiiič?? No nenaťahuj a povedz. To som teda zvedavá.

...žeby to bolo "UF - UF - UF" ???

teda.....
normálne sa pri čítaní niektorých príspevkov hanbím za svojich kolegovcov
ani sa mi nechce nazývať ich tak
rozhodne by som taký dar neprijala!
učím v špeciálnej základnej škole a cením si každý nakreslený obrázok, alebo výrobok - hoci ich mám nespočetne...
to je niečo zo srdca

Presne, myslím, že učiteľstvo musí byť o srdci. Možno to znie ako fráza, ale bez toho sa to zvrhne na čisté kalkulovanie - Má dať, Dal. Hop - pri všetkej úcte, samozrejme - keby mi bolo zhora dané viac rácia, asi by som si zo všetkých možností na živobytie zvolila účtovníctvo - krásny odbor, ale s emóciami sa to v ňom ďaleko dotiahnuť nedá. Takže, klobúk dole pred Vami poraďákmi.

No predsa retiazka ... rozmýšľam , či jej pri odchode do dôchodku nekúpim šperkovnicu ...

Kúp ...

Už to asi prestanem riešiť - všade sa nájde nejaká tá čierna ovca ...

Na toľko retiazok už bude šperkovnica malá, skús v niektorom hypermarkete vyčenčovať "ládičku na zeleninu", do tej sa jej to možno zmestí, deti ju pekne vyfarbia, bude to originálny darček

A aspoň je dosť hrubá? Inak sa to neráta.

Toto nie je len o dare pre učiteľku, ale o celej spoločnosti, lebo majetok sa stal významným merítkom.

Ja som sa spýtala môjho syna (druhák na gymnáziu), či sa u nich v škole kupujú také dary pre profesorku ako je napríklad zlatá retiazka. Pozrel na mňa akoby som práve odniekial spadla a stručne a jasne mi povedal - mama, čo si sa zbláznila, a ako poznám pomery v ich triede, tak tento názor by bol asi jednoznačný a ich profesorka by takýto dar určite ani neprijala.

Možno viacerých bude zaujímať ako to s "darčekom" dopadlo:

Pani učiteľke dvaja rodičia dnes na vyučovaní pred celou triedou štvrtáčikov odovzdali zlatú retiazku (dúfam že aj so zoznanamom kto bol za a kto proti)....smieško na žaludočné ťažkosti tu žiaľ nie je ...
A aby som nebol smutný, tak jej iniciatívny aktivisti kúpili k tomu aj knihu
Je to na odstrel ?!?....

...a pani učiteľka pridala ďalší klinček do mojej rakvičky, oznámila deťom že majú priniesť za používanie učebníc každý po 0,50 Eur - zdôrazňujem - za použitie, nie za poškodenie (za poškodenie si smozrejme každý doplatí sumu podľa miery poškodenia). Nedá mi ešte nedodať že niektoré učebnice sú dávno po dobe životnosti.

Podľa mojich vedomostí sú učebnice na ZŠ a SŠ poskytované bez poplatkov (samozrejme stratu a poškodenie by mali rodičia uhradiť).
(budem rád ak mi niekto túto moju vedomosť potvrdí, alebo vyvráti)
doplnené poprípade aj s oporou v zákone, vyhláške , smernici ...

Akú knihu? Dúfam, že aspoň tú vkladnú z tej reklamy

Poplatok za poškodené alebo stratené knihy by mal byť len a aj tie peniaze by mali byť odvedené na príjmový účet školy , ale poplatok za používanie učebníc???????? o tom som nepočula, možno na súkromnej alebo cirkevnej škole ale ináč mi to nič nehovorí.

Asi som mal dotaz ohľadne učebníc "hodiť" do porady učiteľov ...