(v kratkosti o co sa jedna) Spoznal som lasku cez net.Dalsi mesiac bude tomu 6 rokov.Ja mam 27 a on 21.Ona je z inej krajiny mimo eu.Chatujeme po ang.Vsetko sa to stalo uplnou nahodou ako keby nam nieco poseplo aby sme prisli na chat kde sme boli obaja po prvy krat a on klikla na mna a kecali sme.Po pol roku sa city zmenili na lasku a pritom sme obaja take nieco necakali a este ktomu cez net a na taku dialku.Ale laska nepozna hranice.Po 2ch rokoch som ju navstivil a prezili sme 10 najkrajsich chvil zivota.Podotykam este ze je to nas obojstranne uplne prvy vztach.Boli sme aj toho isteho nazoru ze nechceme vstupovat do vztahov a trapit sa hladanim ale pockat na tu pravu osobu.Verim ze to bol osud ktory nas spojil.Vsetky tie roky nam krasne isli a boli plne porozumenia a lasky.Napisali sme si uplne o vsetkom a vieme o sebe viac ako najblizsi o nas.Uz asi ani neexistuje nic o com by sme si nepovedali.Prebrali sme aj sexualne veci a aj vtom sme si sadli.Proste dokonale porozumenie.Par krat mansie skriepky ale to ktomu patri.Od prveho roka spolu sme si priali sa zobrat a stravit spolu vecnost.Chcela ale najskor si tam spravit vs.Takze sme vedeli ze to bude 7 rokov cakania ale to nam absolutne nevadilo lebo potom mame cely zivot.Toto leto sme mali na plane zasnuby ale ja som jej nevedel povedat ci na 100% pridem lebo koly krize boli zrusene leti z ba do ich mesta a tak bola ztoho smutna lebo nevedela co bude a ci bude po lete sklamana.Este ktomu ja som bol teraz posledne mesiace dost zaneprazdneny a niektore dni som bol len tak na hodinku na nete a byval som aj unaveny.Potom sa este pytala ci pridem a ja som jej povedal ze ja sa pokusim ale uvidim aka bude situacia s letenkami.Bolo jej smutno ze sme tak boli dohodnuti a ci vobec potom pridem aj dalsi rok na svadbu ale to som ju uistoval ze urcite.To bolo tak pred par mesiacmi a aj pred mesiacom ked sa to znova pytala.Od juna po skuskach na vs isla prvy krat na brigadu a vtedy nastalo nieco co ma teraz nici.
Tam mala spolupracujuceho ktory bol na nu velmi mily,dobry a stale jej so vsetkym pomahal a daval rady.Tak mi to povedala ze jej rada ze jej tak pomaha.Potom po 2ch tyzdnach bola uz taka smutnejsia a nie az taka zhovorciva ako predtym.Citil som ze nieco nie je v poriadku a pytal som sa jej ale nepovedala nic.Len ze ma v zivote zmatok a potrebuje cas to dat dokopy a je aj zmatena.Chcel som vediet co sa deje a ona ze nahle dostala strach ci budeme spolu stastne zit.A ze ako to bude aj s komunikaciu lebo len piseme.Cez telefon bolo len par viet vzdy o citoch ale nie neake dialogy.Mne moc nejde hovorova ang lebo to som na nete nevyuzival.Tak ma to este viac trapilo.Rozhodol som sa aj ze pojdem na kurzy a ona ze nech to nerobim koly nej ale len pre seba.Potom tuto nedelu som jej to otazkami naznacoval a citil som ze vsetko co to povedala neni to co ju skutocne trapy.Napokon mi o tom povedala ze sa jedna o toho spolupracovnika ze je taky mili na nu ze si zacina mysliet ze sa do neho zabuchla a ta predstava ju nici a pokusa sa stym bojovat.On vie o tom ze ona ma mna a on ani neviem o tom co sa jej stalo smerom k nemu.Povedal som jej ze som to citil ze je to o nom a uz dlhsie ma to trapy.Len chcela aby som sa koly nej netrapil ze to neni moja chyba a ze nechce aby som sa tak koly nej trapil.Povedala mi ze neveri ze existuje niekto lepsi ako ja a dalsi den som jej hovoril ze ju tak velmi milujem ze nemozem byt bez nej.Ze ani ona a ze sme spriaznene duse a nic to nezmeni.Ze ma lubi a bude ma lubit.Potom som jej navrhol nech necha tu pracu a tym sa to moze vyriesit.Povedala ze nenecha ani mna ani pracu a ze nechce stratit ani toho kamarata spolupracovnika.Hovoril som jej ze nech koly 2 tyzdnom snim nenecha nas 5 rocny vztach a hlavne teraz ked sa mame zasnubit.A ci uz nechce aby som cez leto prisiel.Mala len smutny vyraz (videli sme sa aj cez webkameru) a nic nepovedala tak som bol na tom este horsie a spytal som sa preco sa uz na to netesi ze sa zasnubime ze predtym sa vzdy velmi tesila.Nedala mi na to odpoved.Povedal som jej ze to je len platonicke co knemu citi a ze to sa stava ked je niekto na niekoho taky mily a dobry.Povedala ze aj tak zachvilu pojde na 5 dni prec tak nebude v praci.Od piatka (19.6) stale placem a uz mi prestalo aj chutit jest.Dnes sme si pisali ale len chvilu lebo zajtra ide na rodinny vylet a vrati sa v nedelu.Snazil som sa komunikovat tak ako predtym aby som ju nevyplasil ze sa stale trapim koly nej.Ani som jej to nepovedal aby som to nezhorsoval.Ale uz sa mi zda ze ta komunikacia z jej strany bola taka obsahovo slabsia i ked sme si aj zazartovali a potom uz musela koncit lebo sa musi pobalit tak sme si zazelali dobru noc a povedali milujem ta.
Ja ztoho aj tak nemam dobry pocit lebo vnutorne citim ako by sa nieco zmenilo a uz to neni ako predtym z jej strany.Aj si stale vycitam ze som mal predtym urobit viac aby som mohol toto leto prist a zistit este vtedy ze sa da ist aj z Viedne.Ale chcel som byt pohodlny a ist z BA ako predtym.Ak ma necha a zostane snim kedze snim je kazdy den v praci a ja som velmi daleko odnej a nemozem jej dat objatia a bozky ktore tak potrebuje.Teraz citim ako velmi ju lubim ze uz nedokazem nikoho tak lubit a ani sa o nikoho nezaujimam.Vevedel by som sa stym do konca zivota zmierit ze koly 2-3 tyzdnom snim by to cele skoncilo.Len placem kazdy den a praci sa to snazim udrzat v sebe ale ludia vidia na mne ze som neaky divny a uz ani nemam chut snikym komunikovat tak ako predtym.Myslim na to ze ak ma necha tak mam len 3 moznosti: 1) Bud budem cakat az by jej to snim nevyslo pripadne ze on by ju nechal 2) budem sa trapit cely zivot 3) skoncujem so zivotom.
Ako moze byt zivot taky nefer.Sami mi kolko krat povedala aby som ju nikdy neopustil a ja som jej povedal ze to ani nemozem lebo neviem bez nej zit a teraz koly tomu ze bol na nu mily by to chcela cele zahodit??? To je nefer!!! :\'(
Potreboval radu by som rady od Vas a aj od psychologa az by sa tu neaky nasiel ze co sa moze teraz diat v jej hlave.Ci moze koly 2 tyzdnom snim nechat 5 rocny vztach.Pripadne co by som mal spravit aby som ju nestratil.Ako ju usmernit tak aby som na nu netlacil a sama ho neako vypustila z hlavy.Uz si neviem sam pomoct a len nervozne cakam co bude dalej a je mi stale do placu.Jedlo ledva do seba dam.Napr. dnes 3 oblozene chybycky za cely den.Uz ani tolko nepijem ako predtym.Vypil som tak 2L teraz 0.5L.Ja sa tusim k smrti utrapim.Toto je velmi pomale zomieranie co prezivam