Tam je veľa možností, ale to podstatné je, že nás svojou príptomnosťou zaťažuje. Ak je to niekto blízky, nemusí nám chcieť ubližovať, ale tým, že je pri nás má niečo nedoriešené a to ho trápi a určitým spôsobom to na nás vplýva. A potom rôzne cudzie duše nám môžu uberať energiu, zdravie... Najčastejšie sa na nás "prilepia" takí, s ktorými máme podobné problémy. Napríklad pri rôznych závislostiach - k alkoholikovi príde duša alkoholika, lebo u neho sa mu dostáva toho čo mal rád a tým pádom mu pôsobí na psychiku, že potrebuje ten alkohol a potom sa človeku ťažšie odvyká.

Tiež mám skúsenosti s vecami "medzi nebom a zemou". V byte, kde bývam, som videla postavu starej panej. Podmienený reflex zapracoval - vidím staršiu osobu , treba sa pozdraviť. Tak som povedala dobrý večer, a vtom mi došlo, že som v byte sama, pes je kľudný, pozrela som sa lepšie - nikde nikoho. Ani som to nikomu nespomínala. O nejaký čas na to prišla reč na duchov a synova priateľka hovorila, že keď raz bola u nás večer sama doma, tiež len so psom, videla ducha ženy. Jej mama ju zahriakla, nech si nevymýšľa, a ona ju opísala, presne tak isto, ako to, čo som videla ja. Na záver, už naštvatá, že jej mama neverí, vyhŕkla, že veď to bola úplne ako tá teta (meno), čo mala rodinu vedľa vo vchode. A ja na to, že presne takú istú paniu som videla aj ja, a že v tom byte bývala pani, ktorá sa tak volala. Ja som vedela meno, nie vzhľad, ona nevedela, kto v tom byte býval...
Iná príhoda súvisí s dcérou. Keď som bola tehotná, bola som na pohrebe v kostole. Zhruba keď mala dcéra 10 rokov, v televízii boli zábery z toho kostola. Dcéra na mňa kričala, že poď sa pozrieť, ukazujú kostol v Tisovci. Tak som prišla, a ona pokračovala - ako pekne ho ukazujú, minule som ho videla len tak zboku a dačo mi zavadzalo vo výhľade. Ja v šoku, volala som rodičom, či s ňou dakedy išli do kostola, okolo otvoreného kostola - že nie.
Nechala som to tak, aj som na to pozabudla, ale zrazu bolo veľké rodinné stretnutie, a dcéra, ktorá sa bála cudzích ľudí, sa veľmi spontánne zarozprávala s ujom. Pýtala som sa jej, prečo sa ostýchala pri inej rodine, a tento ujo jej bol taký sympatický. Vysvetlenie bolo jednoduché - veď som sa s ním stretla. Ja na to, kde a kedy. Odpoveď - dakde pri obede, sedeli ste spolu pri stole, ty, oco a ujo. Pravda pravdúca...bol to kar po tom pohrebe. Doteraz si to neviem vysvetliť. Niečo si mohla poskladať z útržkov rozhovorov, ale pospájať to do logického celku...

Dav, bábätká v brušku vnímajú všetko čo sa deje okolo, nie len pocity mamy a otca. Všetko ich to ovplyvňuje na celý život.

ziadna paranormalna skusenost, skor mam skusenosti s intuiciou a niecim, co Jung oznacoval pojmom "synchronicita" - teda podozrive zhody okolnosti

Vraj sa to dá aj s obyčajnou knižkou a kľúčom, ale neskúšala som, chýba odvaha

v ČR maju blizko Prahy jednu dedinu, kde maju problem so samovznietenim.

Konkretne jeden rodinny dom, kde nahodne za den maju aj 20 poziarov. Pisali o tom aj na SME a inych portaloch (neviem teraz link)

Boli tam elektrikari a ini meraci ... a zistilo sa ze to pochadza z vysokofrekvencneho vlnenia z nejakeho smeru. Otazkou je ci to je nejaky tajny vysielac alebo nieco ine.

V kazdom pripade buduci rok sa chystam do CR, tak sa tam urcite zastavim a pomeram si to ))

este som len na 6. strane a uz sa bojim.
takze zatvaram temu.som sama doma.

Neda sa mi sem este pridat link ale ked si do google zadas "strašice dom" tak ti najde k tomu odkazy... aj podla mna to boli amateri, pretoze ked viem odkial ide signal a aku ma intenzitu a frekvenciu, tak viem najst aj jeho zdroj. Asi za tym bude nieco viac.

Urcite sa tam vyberiem, je to dobry namet na reportaz.

Nám tesne pred vianocami zomrel kolega. S kolegyňou sme ako posledné odchádzali z firmy na pohreb, zatvorili sme dvere na kancelárii, zamkli a zrazu strašný buchot. Tak sme otvorili dvere a kalendár, ktorý celý rok bez pohnutia visel na stene bol na zemi. Tak sa kolega rozlúčil aj s nami...

A pre odľahčenie, pri zakladaní našej sro sa mi po podaní návrhu na zápis snívalo, že mi register poslal sms o odmietnutí zápisu. Dobre sme sa na tom v kancli pobavili, až kým mi ju o týždeň skutočne nezapísali...

minule sa mi vysypali v noci veci z police, som sa na to zobudila a len som tupo zizala, aj ma zamrazilo

Dávali to v TV aj to ako horela zástrčka a hovorili, že rodinu vysťahovali z toho domu, pretože počas dňa sa tam aj 25x vznietili elektrospotrebiče.Tuším , že niekoho z tej rodiny aj zranilo.

Možno trochu mimo tému a možno ani nie.

Vedel by mi niekto vysvetliť, prečo koluje povera, že piatok, trinásteho je nešťastný, zlý deň?
Má to nejaké historické opodstatnenie, alebo ... ????

si to precitaj co pisu v tom clanku... vyhoreli im vsetky zasuvky. KOMPLET

To Jaros5:
Áno, čítala som niekoľko románov o templároch a tam sa píše, že v piatok 13. (bohužiaľ letopočet si nepamätám) bolo zničené mesto templárov - tuším AKKON, zachránili sa len niekoľkí a ušli aj s pokladom - zápiskami Ježiša Krista. Niečo na tom bude.

Doplnenie: Našla som knihu, bolo to v máji 1291.

Oprava: Naozaj to bolo v októbri 1307, v tej knihe sa o tom píše od str. 73.

Vďaka, mohla by si mi napísať titul, autora knihy ?

Dodatok:
Už som našiel
Piatok trinásteho templárov
Autor: Ján Čarnogurský
Pred 700 rokmi došlo k udalosti, ktorá tvorila dejiny. Francúzsky kráľ Filip IV. Pekný 13. októbra 1307 udrel na najstarší vojenský náboženský Rád templárov a jedným úderom ich zlikvidoval. V piatok, 13. októbra 1307, francúzska kráľovská polícia posilnená vojakmi vstúpila do templárskych kláštorov po celej krajine a pozatýkala všetkých templárskych rytierov, ktorých tam našla.

http://blog.aktualne.centrum.sk/blog...php?itemid=143

Je to Raymond Khoury: Posledný templár, je to písané podobne ako knihy Dan Browna Da Vinciho kód alebo Anjeli a démoni. myslím, že to bolo aj sfilmované.

Ja som mala jeden zážitok so zomrelou spolužiačkou, bola to moja najlepšia kámoška na Strednej škole, po skončení školy sme sa menej vídali, ale ak čas dovolil predsa. Ako 26 ročnej jej zistili rakovinu kože a o pár mesiacov zomrela. Bola som z toho v šoku, nevedela som sa s tým zmieriť, že tak mladý človek odišiel ... a to ešte ona, ktorá bola nesmierne dobrý človek. Neviem prečo, možno aj preto, že som sa s tým nevedela zmieriť, neustále sa mi snívala aj 2 - 3 krát do týždňa a mala som pocit akoby ma vždy v tých snoch volala za sebou, budila som sa v noci, celé dni som o tom premýšľala .... Zakaždým keď som sa zobudila, som jej v duchu hovorila, nie, nemôžem ísť za tebou, nehnevaj sa, mám malé detičky, potrebujú ma .... trvalo to asi 2-3 roky. Bola som aj na pohrebe, rozlúčila som sa ňou, nikdy sme spolu nemali žiaden problém, všetko len v dobrom. Potom to snívanie prestalo, po tom ako som jej v duchu povedala, ja prídem keď príde môj čas, ale kým ma deti potrebujú, nie! neviem či to pomohlo, ale ozaj to prestalo a som sa ukľudnila .... vždy si spomeniem na ňu na jej narodky, meniny, na dušičky či dokonca na deň pohrebu - presne bol v deň synových narodenín. Táto smrť ma zasiahla najviac v živote.

Ja sa teda s duchmi nestretavam, niekedy mám pocit že to co sa deje, som uz niekedy zažila alebo videla. Pred rokom aj pol nám zomrela mama, zo začiatku sa mi vôbec nesnívalo s ňou, lenže vždy ked mi bolo smutno za ňou a potrebovala som radu som ju pred spaním prosila, nech sa mi prisníva, že ju chcem vidieť. A tak sa mi začalo s ňou snívať, nie často ale je to živý sen, citim ju, vnímam celou dušou.
Naposledy sa mi zasnívalo, že som ležala v našom dome kde som vyrastala na posteli, ona prišla ku mne, čupla si, chytila ma za ruku a rozpravali sme sa. V tom sne som uplne citila dotyk jej ruky, mala ju taku teplu, velku, suchu pokozku ako vzdy. Ked sa postavila ze ide preč, začala som plakať upenlivo som ju drzala za ruku, aby neodišla... A vtom ma začal priateľ budiť, že plačem zo sna aby som sa zobudila. Hovorim mu: Nebuď ma, je tu mama...
ale uz som bola zobudena a mama odisla aj sen. Vzdy po takomto zivom sne vstanem uplne stastna a spokojna, viete ked ju nemám na živo aspon sa mi takto prisníva a hned je svet krajší.

No ale keby ma chodili navštevovať duchovia ako som sa tu dočítala asi by som skôr alebo neskôr skončila na psychiatrii.

Dám svoju /nie naozaj moju / teóriu o piatku 13- ho :

Trinástka patrí do oblasti magických čísel práve tak ako prvočísla 3,7 a ich násobky. Magické čísla vznikli v pytagorejských školách a zrejme súvisia s vtedajším štúdiom matemtatiky.
Dôvod, prečo sa výhrady k číslu 13 vystupňovali do poverčivého strachu uvádzajú niektorí etnografi ako vzťah ku kresťasnskej legende o Ježišovi a dvanástich apoštoloch. Pritom za trinásteho t. j. nešťastného , považujú buď Judáša, ktorý podľa legendy Ježiša zradil, alebo Ježiša samotného.

To, že sa piatok považuje za nešťastný tiež súvisí s kresťanskou legendou, podľa ktorej v piatok zomrel Ježiš.

no a čo už dodať ku kombinácii "piatok 13-ho" ????????

Citala som, ze piatok bol v stredoveku pocas kriziackych vojen povazovany za stastny den, lebo nastaval trojdnovy pokoj zbrani. Muslimovia mali sviatok v piatok, zidia v sobotu a krestania v nedelu. Vsetci respektovali sviatok protivnikov a nebojovali.