Mne sa dosť často stávajú také veci. Napríklad raz v detskej izbe sa šmýkal vypínač po stene pár centimetrov nahor a nadol. Videli to aj moje deti a aj moja mama, ktorá bola náhodou u mňa. Všetci sme odtiaľ zutekali... Alebo sa mi stalo, že, keď som vošla do spálne, zacítila som tam úplne takú arómu, ako by som bola v babkinej izbe. Povedala som to otcovi a on mi povedal, že dnes je práve výročie jej smrti... Raz nadránom som zase v spálni nad sebou videla siluetu muža, cítila som ťažobu a mala som pocit, že ma chce zaškrtiť. Mala som pocit, že to je duch maminho suseda. Bolo to zvláštne, tak som jej ráno zavolala, čo sa mi stalo a ona povedala, že ujo nad ránom zomrel... Akurát neviem, prečo prišiel práve ku mne a chcel mi ublížiť, keď sme roky vychádzali normálne. Keď zomrela moja svokra, asi týždeň nato som videla, že sa svieti v obývačke jej bytu (bývala oproti nášmu bloku cez cestu), ale myslela som, že svietiť nechal manžel, keďže chodil vypratávať byt. Keď som mu to na druhý deň povedala, povedal, že on určite svietiť nenechal a išiel sa pozrieť, či tam neboli napríklad zlodeji. Ale všetko bolo na jednom mieste, akurát nejaká vec bola položená uprostred izby, načo manžel povedal, že on by to tam nikdy nedal a ani nevedel, že to v byte je... Pred dvoma rokmi sa nám z ničho nič zastavili hodiny v kuchyni. Mysleli sme, že sa pokazili, tikali síce ďalej, ale ručičky sa nehýbali. Chceli sme ísť k opravárovi, ale časom sme na to zabudli. Až dovtedy, kým sa asi o rok nepustili sami od seba, a to v reálnom čase, to znamená, že zastali napríklad o 15.30 a o rok o 15.30 sa spustili zase, takže sme ich nemuseli znova ani nastavovať. A také bežné veci, že niečo hľadám a nie je to na svojom mieste (so mnou hľadá pre istotu aj manžel, lebo si myslel, že si vymýšľam) a potom sa to po čase objaví na tom mieste, kde som to stokrát hľadal, to sa mi stáva často. Takže skúseností s paranormálnymi javmi mám dosť, keď ma ešte niečo napadne, napíšem.

hodinky na 3:30... moje nastenne hodiny zastali na 3:30 skoro pred 2.rokmi... presnejsie od 2.9.2007.v ten den mi rano zomrela mamka.Neviem ci to ma nejaku suvislosť,lebo cas umrtia je na papierox 6:30... ale odvtedy nejdu...ani s novymi bat... A ešte...v ten deň rano sa mi snívalo,že idem za maminou do nemocnice,ako každý deň.Cely sen bol taky skutočný...aj prostredie,a ľudia čo som ix stretávala v nemocnici... Prišla som za mamkou do izby,a nexela som veriť vlastným očiam... sedela na posteli,a usmievala sa na mna (v skutočnosti už len ležala) vyzerala tak šťastne... Opýtala som sa jej:"Už Ti je lepšie?" Ona mi na to: "v živote mi tak dobre nebolo. Už idem domov,len čakám za papiermi." Ja som celá šťastna zbehla do auta po telefon,že zavolám bratovi.Aj som počula ton zvonenia ked som mu volala,a... v tom som sa zobudila na to,ze mi zvoni pevna linka...volali mi z nemocnice,ze mamka zomrela.Tak sa so mnou prisla rozlucit,ale to mi doslo asi po tyzdni... nikdy na ten sen nezabudnem... Život je plny nevysvetlitelnyx veci,ale nie vzdy ix poxopime...teda vlastne ja

krásny príbeh

velmi davno sa mi snivalo ze som mala priatela, prezivala som velky pocit stastia, zaujimave ale je ze som mu nevidela tvar... zrazu som sa ocitla v nemocnici, kde som videla uz len jeho nohy z postele a pipajuci zvuk, kt. hlasil ze zomrel... zobudila som sa strasne spotena, bola mi zima a este ako som sa zobudila, tak som zacala plakat tak mi bolo tazko z toho sna... rano zazvonila mamina kamaratka cela uplakana, ze v noci jej zomrel brat... pritom ja som ho nepoznala a vtedy som mala cca 13-14 rokov...

a dost casto sa mi stava,ze zazijem nejaku situaciu,a mam pocit,ze som to uz raz zazila (co nie je mozne,pretoze by som si ju urcite pamatala presnejsie) ...jedine vysvetlenie v takom pripade ma napada,ze sa mi to muselo snivat... ked sa mi budu snivat cisla v Lote,tak vam dam vediet...

Kua , teraz som prišiel z Tiposu ....

ja este nespim... ...teda ani nesnivam...

budes prvy komu poslem sukromnu spravu s cisielkami

Pred rokmi sa mi v autoškole stratil mobil, a bolo len pár ľudí, ktorí si ho mohli ponechať, nik sa však nepriznal. Preto som zašla za starenkou, ktorá býva v susedstve, hádam pomôže zistiť "nálezcu".
Pomohla. Vzala staručkú modlitebnú knižku, otvorila ju na strane s modlitbou k sv. Antonovi, spolu sme ju prečítali. Na túto stranu položila staručký kľúč ( odkiaľ bol, neviem ), knihu zatvorila tak, aby z jej boku vyčnievalo len "očko" kľúča a šnúrou knihu pevne previazala.
Knihu otočila tak, aby sme každá podopierali polovičku vyčnievajúceho kľúča ukazovákom pravej ruky, a knižka teda "visela" vo vzduchu podložená len prstami. A modlili sme sa podľa jej pokynov. Čosi odriekala a potom som mala vysloviť meno podozrivého z autoškoly. Nič sa nedialo. Vyslovila som iné meno, opäť nič. Asi na štvrtý pokus sa nám kľúč na prstoch spolu s upevnenou knižkou začal otáčať ( ešte teraz mám z toho zimomriavky!!!!!! ). Ako skúšku správnosti som vyslovila iné meno. Nič. A meno, ktoré predtým pohlo kľúčom,ho opäť rozhýbalo.
Svätý Anton pomáha nájsť stratené predmety.
Keby som nebola zažila také čosi na vlastnej koži, neuverím.

V našej rodine sa udiali kadejaké veci. Napr. teta na dôchodku si po obede pospala a snívalo sa jej o dcére, ktorá je s deťmi na prechádzke v parku. Odrazu na ne zaútočil veľký čierny pes.
Prebudila sa a ponáhľala do vedľajšieho vchodu ( kde dcéra býva ), aby sa uistila, že je všetko v poriadku. Pri dverách sa však stretli, dcéra s deťmi vydesené- udialo sa presne to, čo vo sne...
Táto istá teta zažila ešte jednu vec- bol večer, meniny mala Katarína, a preto modlitba patrila jej babičke Kataríne, ktorá už dlhé roky nie je medzi nami. Počas modlitby pocítila ľadové objatie.

Moja mama pracovala v barokovom kaštieli, a tam sa tiež diali rôzne veci! Občas niekto videl čiernu postavu, ktorá sa v momente rozplynula, ťažké zväzky kľúčov sa vo dverách rozhojdali, spisy papierov sa rozleteli po miestnosti bez prievanu,...
V minulosti sa tu odohrala tragédia- pôvodný majiteľ sa obesil v tejto budove, takže sa predpokladá, že tieto prejavy má na "zodpovednosti" práve on. Keď si spomeniem na ďalšie "výtržnosti", spublikujem.

Keď som mala asi 14 rokov, bola som večer sama doma a zrazu mi bola strašná zima, mala som pocit úzkosti a zo všetkých strán som počula hudbu, ale nebolo to od susedov, v každej izbe som to počula ako stereo. Bola to zvláštna hudba, také chorály alebo spevy mníchov. Trvalo to asi 15 minút, potom bolo ticho a mne sa uľavilo. Na druhý deň som sa v škole dozvedela, že presne v tom čase havaroval pri našej dedine autobus, boli tam aj zranení a šofér-strýko mojej najlepšej kamarátky zomrel.

no,stava sa fakt vselico...

Moja mama bola dlho vážne chorá a najviac radosti v posledných rokoch mala z mojej dcérky, ktorá mala vtedy 3 roky. Keď už sa blížil mamkin koniec, odcestovala som domov na Východ aj s malou, aby som bola pri mame. Presedela som pri nej celú noc a držala som ju za ruku. Ráno presne o 6.00 sa na poschodí rozplakala moja malá (inak zvykla spávať aj do pol ôsmej), bežala som ju utíšiť a keď som sa po chvíľke vrátila, mamka už nedýchala. Všetci si myslíme, že sa bola s malou rozlúčiť a to ju prebudilo.

kym mi nezomrela mamina,ked bola rec o duxox a podobnyx veciax,myslela som si,ze snad zomrem od straxu...ani som to nemohla pocuvat.Po mamkinej smrti mi uz take veci problem nerobia,pretoze som prisla na to,ze MRTVYX LUDI SA BAT NETREBA!!! ZIVY LUDIA SU TI,KTORYX SA BOJIM... A som pysna na to,co zo mna mamina vyxovala-sama! A dala by som vsetko na svete za to,aby som ju mohla este raz xytit za ruku a povedat jej,ako velmi ju lubim a ze mi xyba...

U nás v dome sa často stávali čudné veci, nakoľko doma účtujem a cez deň som sama doma, bol taký prípad, že sa mi sami od seba zabuchli dvere, reakcia na to je, že prievan, ale po kontrole som zistila,že všetky okná boli zatvirené. Často dom mala aj pocit, že ma stále niekto zozadu sleduje. Nakoľko som racionálne zmýšlajúci človek, začala som mať obavy, že mám halucinácie, a že mi ľudovo povedané preskakuje.
Často u nás v noci bolo počuť čudné zvuky a hlasy a keď to začal počuť aj môj manžel zavolala som si do bytu priateľku ktorá sa zaoberá paranormálnymi javmy a tá mi povedala, že nech nechcem vedieť , že čo tu bolo ale bolo to veľmi zlé. No keď normálnemu človeku povedia, niečo také, tak sa s prepáčením ide po...., aspoň ja . Povedala mi, nech si kúpim zvončeky a vtedy nech zazvoním. Nemusím hovoriť, že keď som mala tieto pocity a cítila som niekto v dome je, tak som si neodvážila ani vystrčiť kúsok prsta spod vankúša.

Nemaj mi za zlé, že som zvedavá, ale prečo píšeš x namiesto ch. Píšeš to v celom príspevku takže to určite nie je preklep, zrejme to má nejaký dôvod. Už som tu zopár takýchto preixovaných ch v príspevkoch videla ale netuším prečo to tak je. Žeby šetrenie materiálom?

To x používa namiesto ch aj môj syn, keď je na pokece. Všimla som si, že to používajú aj iní.

v pohode...nemam za zle,preco aj...
vystihla si to presne-setrenie materialom bola som "sms-maniacka"... a tam treba setrit tada trebalo taka moja deformacia

no čo to je finančná kríza musí sa šetriť