ešte som si spomenula... ked som sa od známeho dozvedela,že môj otec je uz 2.mesiace v nemocnici,a že je to zlé,rozhodla som sa,že nech už bol aký bol,idem za ním.Presne si pamatám,že bol utorok,neviem,či ma vnímal,ale pozeral sa na mňa,tak snáď aj áno... a v stredu ráno zomrel... piatok bol pohreb,a keď som prišla do DS,k truhle,z oka mu vyšla slza... Všetky tetky mi vtedy vraveli,že nemohol zomrieť,a čakal na mňa,kedy prídem,aby sa aspoň rozlúčil... divný pocit som mala vtedy,teraz to už vidím ináč...