čisto náhodou, tesne pred polnocou som našla túto tému. Mám rešpekt voči takýmto veciam. Nie často, ale stáva sa, že niečo podobné prežívam od malička aj ja. Možno som trocha vnímavejšia voči takýmto ale aj iným javom. Stalo sa mi viackrát, že ma tí čo zomreli žiadali o odkaz pre živých a z vlastných skúseností viem, že to neprestane, kým to neodkáže. Stále sa mi prisnil sen a tam mi ten zosnulý čosi povedal. Ak máte niečo nevyrovnané s mrtvym treba to vyrovnať - vrátiť požičané, doniesť sľúbené, zabudnuté z vašej strany, rozlúčiť sa ak ste sa nerozlúčili. Ísť na hrob, zapáliť sviečku. Teraz sa mi stáva, že aj mňa premkýna v noci pocit - ako to vyjadriť - pocit neuveriteľného chladu, na ktorý sa prebudím, ale som od chladu tak strnulá v plnom vedomí, že sa nedokážem pohnúť, premkne ma neopísateľný pocit, nedokážem vydať zo seba ani hlások... vnímam, že čosi je pri mne , kto to je však neviem.....po čase to prejde .... musím vstať, uvariť si čaj.... predýchať.... Ráno vstanem s pocitom, že radšej obvolám rodinu, či je všetko v poriadku a poviem im, že som mala čudný pocit. A nie stále je všetko v poriadku.....