mna napadlo,že ak nasypeš pred prahy dvier soľ normálnu tak duch by to nemal prekročiť. vyskúšaj pobehaj po dobe zo solničkou a nasyp po každej dĺžke dvier soľ. malo by to zabrať. alebo svätenou vodou pokropiť rohy izieb

čisto náhodou, tesne pred polnocou som našla túto tému. Mám rešpekt voči takýmto veciam. Nie často, ale stáva sa, že niečo podobné prežívam od malička aj ja. Možno som trocha vnímavejšia voči takýmto ale aj iným javom. Stalo sa mi viackrát, že ma tí čo zomreli žiadali o odkaz pre živých a z vlastných skúseností viem, že to neprestane, kým to neodkáže. Stále sa mi prisnil sen a tam mi ten zosnulý čosi povedal. Ak máte niečo nevyrovnané s mrtvym treba to vyrovnať - vrátiť požičané, doniesť sľúbené, zabudnuté z vašej strany, rozlúčiť sa ak ste sa nerozlúčili. Ísť na hrob, zapáliť sviečku. Teraz sa mi stáva, že aj mňa premkýna v noci pocit - ako to vyjadriť - pocit neuveriteľného chladu, na ktorý sa prebudím, ale som od chladu tak strnulá v plnom vedomí, že sa nedokážem pohnúť, premkne ma neopísateľný pocit, nedokážem vydať zo seba ani hlások... vnímam, že čosi je pri mne , kto to je však neviem.....po čase to prejde .... musím vstať, uvariť si čaj.... predýchať.... Ráno vstanem s pocitom, že radšej obvolám rodinu, či je všetko v poriadku a poviem im, že som mala čudný pocit. A nie stále je všetko v poriadku.....

Už som robila určité opatrenia. Inak ďakujem za radu, vyskúšam. Svätenú vodu mám, nezaškodí spraviť aj tento úkon.

Keď mi zomrel pred pol rokom otecko, tak o niekoľko dní sa snívalo môjmu bratrancovi, že prišli za ním otecko, jeho už zomrelý...

mna napadlo,že ak nasypeš pred prahy dvier soľ normálnu tak duch by to nemal prekročiť. vyskúšaj pobehaj po dobe zo solničkou a nasyp po každej dĺžke dvier soľ. malo by to zabrať. alebo svätenou vodou pokropiť rohy izieb

Neviem, či toto pomáha, je to vec názoru...

Hovorí sa, že strašiť ( mátať) chodia tí zomrelí, ktorí z nejakého dôvodu nemôžu "odísť"...
Jeden z dôvodov je aj ten, že niekto za nimi strašne smúti, nemôže sa zmieriť s jeho smrťou, denne za ním vyplakáva, vyčíta mu, že odišiel a pod.

Pomáha to, ak sa pozostalí zmieria s odchodom svojho blízkeho, odpustia mu, ak majú voči nemu nejaké výčitky,rozlúčia sa s ním a vystroja ho, nech ide ....

Koho zaujímajú "takéto veci" odporúčam prečítať knihu : tibetská kniha mrtvých"

Ja mám skúsenosti len také ( z obdobia práce na oddelení RES), keď niekto mal "odísť" so smrťou- umrieť , predtým buď čosi padlo a nemalo dôvod, alebo buchli dvere, akoby prievan alebo klopalo čosi - väčšinou sme už sa rozhliadali, kto to má byť. Odvtedy vždy keď som pri niekom chorom a počujem klopanie- viem, že už je jeho čas- potvrdilo sa mi to aj u blízkych- dokonca ani mama neverila tomu, ale do 2dní bohužiaľ sa to stalo skutočnosťou, takže mám to overené. A v podstate v mojom blogu popísaný príbeh je úplne pravdivý .

Život po živote mám už strašne dávno. Vtedy, keď som ju čítala, mala som na také veci iný pohľad, ako mám teraz. Vtedy som ešte nemala ani také zážitky, ako teraz. Pohľad na tie veci vtedy a teraz je veľmi rozdielny.

Wagner, v čom máš iný pohľad na veci? Máš nejaké skúsenosti, ktoré sa líšia od zážitkov popisovaných v knihe? Mňa tá kniha ovplyvnila tak, že odvtedy sa o takéto veci veľmi zaujímam. Je aj pokračovanie - Svetlo na druhom brehu. Ale najviac sa mi na túto tému páčila kniha od Kennetha Ringa Posolstvo svetla. Ale to som už niekde inde písala.

neblázni... pozerala si film šiesty zmysel? s tým malým chlapcom a psychiatrom? No neviem, či by som to zvládla - ak to pravda - neviem, mali by sme byť radšej emipirici