Chobot
Zákon umoznuje bud zabezpecit stravovanie vo vlasnom zariadení alebo v prostredníctvom inej p/f osoby. Cize ak poskytne lístky na stravovanie, splnil si zákonnú povinnost. A ak zamestnanec nemá záujem o stravné lístky, tak ho nemôze nanútit. Ak zamestnanec nebude chciet íst na obed, ktorý mu zabezpecí zamestnávatel vo vlastnej rézii a bude dobrovolne hladovat, zamestnávatel mu to predsa nenapchá do hrdla.
Moja pripomienka ani tak nebola hodená do pléna na diskusiu, ako na zamyslenie sa nad obhajobou postupu zamestnávateľa.
Obhajovali ste si už tento "spôsob" poskytnutia stravovania a prešlo Vám to (ako zamestnávateľovi)?
Mali ste už problémy so zamestnancami a s uplatnením ich nepremlčaných nárokov vyplývajúcich z pracovného pomeru?
Uspeli ste niekedy na súde, ak si zamestnávateľ neplnil svoje povinnosti tak, ako vyplývajú zo ZP?
Máte ošetrené právne nároky zamestnancov, či prípadné vzdanie sa týchto nárokov vo vzťahu k ich premlčaniu aj v prípade skončenia pracovného pomeru? Atď. atď. ...
A čo sa týka smernice, tak tá podľa môjho názoru nikdy nevyrieši nárok zamestnanca a obhájenie postupu zamestnávateľa. Vyrieši iba postup pri prevzatí stravných lístkov. Nároky by mali byť riešené dohodou zmluvných strán (prípade iným zákonným spôsobom), v tomto prípade zamestnanca a zamestnávateľa, medzi ktorými pracovno-právny vzťah vzniká uzatvorením pracovnej zmluvy podľa Zákonníka práce.
Riziká nesie zamestnávateľ. Moja pripomienka bola nasmerovaná na možné riziká, ktoré by mohli byť keby ...
![](http://www.porada.sk/images/icons/icon6.gif)
a ja by som na ne určite prihliadla, keby som stála pred podobným problémom.