Občas by neškodilo, keby sa aj muži v zrelom veku pozreli do zrkadla. Mnohí by zistili, že tá "ich" je popri nich oveľa krajšia a môžu byť radi, že ich nevymení za mladšieho, krajšieho, vďačnejšieho

Ja už aj nad tým rozmýšľam....

Hmmmm.

Ja to vidím tak...
On, so stabilným zázemím hľadá dobrodružstvo, nechce sa vzdať zabehnutého života. Máš byť ticho, lebo odíde? Iný dôvod na odchod by nemal?
Ty, zaľúbená (naozaj zaľúbená ako v prvý rok, čo ste sa stretli, alebo tiež len zvyk?) a rozmýšľaš nad neverou? Prečo? Z pomsty?

Nemáte možnosť, aby sa na istý čas odsťahoval (lebo veď inak čo doma iné robí?), aby ste si oddýchli od seba a zistili, či si ešte navzájom chýbate aj ako ľudia, aj ako partneri v každodennom živote?

PS: Prosím, berte toto iba ako môj subjektívny pohľad. Buď ho prijmete, alebo nie.

..


...achjaj..nemusíš hneď začať bojovať jeho zbraňami a hľadať si mladšieho...skús sa opekniť, venovať sa sebe, nič nevysvetľovať,padol tu názor ísť do kúpeľov na pár dní a pozerať aj na iných ľudí, nie len na to, čo vidíš denne...zopár dní nevar, neutri prach, ale vybehni za kamarátkami alebo si urob výlet tam, kde by si sa cítila dobre a využi situáciu, že máš voľnosť a slobodu, ktorú ti dal on tým, že svoju pozornosť venuje inej žene...neverníkovi treba ukázať, že je pre teba bremenom súčasný stav a keďže ty si nemáš čo vyčítať, ideš ďalej žiť tak, ako sa bude tebe páčiť,pretože aj on to tak robí...a čo ty si inakšia???...

Súhlasím, len by som do vety, je pre teba bremenom, doplnila nie, čiže nie je bremenom, zrejme si to aj tak myslela.

Ak chceš mať kontrolu nad "vecou" a neublížiť hlavne sebe, musíš istý čas - kým prebolí nevera a odmietnutie, konať a myslieť čo najracionálnejšie ( city a emócie úplne bokom).

Uvedom si, že nemiluješ svojho manžela, ty miluješ človeka, ktorý už vlastne neexistuje (predsa nie je možné, aby som miloval, mal rád človeka, ktorý ma odmietol, pre ktorého nič neznamenám, ktorý sa mi dokonca vyhráža oddchodom pri mojom vyznaní, ktorý mi obrátil svet na ruby) !!!

Začni žiť, venuj sa svojim záľubám, ktoré si možno práve kvôli nemu zanedbávala. Nedaj na sebe znať že trpíš, že sa trápiš a keď ti bude veľmi, veľmi ťažko, príď medzi nás na poradu, kde vždy nájdeš niekoho, kto ti poradí, podporí, pochopí - podelí sa s tebou o svoje skúsenosti.

Ďakujem

Pááni.Teba by som chcela za manžela,tá Tvoja sa má,každý mesiac uvoľniš nejakých tých 200 euráčov na kozmetiku,pedikuru manikuru,satočky,fitko....

Vivika, ako sa ti darí ?

môj názor je- všeobecne, trošku z tej psychickej stránky, že tí 50 níci rozmýšľajú asi takto:zľaknú sa, že už majú 50 rokov a toho, že aj oni starnú a chcú dokázať predovšetkým SEBE, že "ešte" nie sú až takí starí, že sú "ešte v kurze", keď ich chce nejaká 20 ročná pipka, a preto sú neverní.

ale v tomto prípade určite hrá rolu aj to, že on je jej nadriadený.

...takže je to o tom, že ženám sa nechce pustiť centík alebo manželia im na to nedajú na svoje skrášlenie sa?:-))

..myslím si, že je to aj o spoločnom programe v čase, keď už deti sú samostatné, niet spoločnej reči o úlohách, zákazoch a príkazoch, zostáva trošku viac peniažkov a niet na čo ich spoločne minúť,tak sa teda každý sám realizuje..žena zostáva, čaká, že ten jej chlap niečo vymyslí, aby bolo všetko tak, ako doteraz,aby boli spolu doma-ale chlap už má toho dosť a čaká, že žena niečo vymyslí, aby sa nenudil a bolo o čom hodiť reč..žena neskoro zbadá, že niekde je spoločná reč a smiech a iný spôsob milovania, ako s ňou a cíti sa podvedená, lebo ona to tak nechcela..no a chlap v snahe dokázať, že ešte sa vie baviť a smiať, ide tam, kde sa to dá, bohužiaľ, s mladšou a doma nechá jedny oči pre plač a nie je mu to ľúto..nebude to len o skrášľovaní a peniazoch..veď keď si to tak spätne preberieme, keď neboli deti, bolo nám hej!....potom prišli starosti, reč denne skoro rovnaká, málo času na seba a na teba,čas prešiel, deti sú samostatné a my čo so sebou?..aby nám zase bolo hej!,na to nevieme nájsť cestu späť, alebo si život predstavujeme inak..ako?.. ako, to si musíme dopredu naplánovať, lebo potom je neskoro plakať, že chlap má milenku,žena je strapatá a ráno má na hlave natáčky a to tá mladšia nemá (lebo ju ráno nevidí)))...a ona doma sedí a plače a on žije!..myslím si...

Tiež poznám podobný prípad a veľmi zblízka, no nestal sa mne. Manžel päťdesiatnik, našiel si priateľku. Doma sa začal chovať cudzo, bol nervózny a stále na niečo nahnevaný. Na Vianoce oznámil, že nebude doma, lebo má priateľku. Žena takmer skolabovala. On odišiel, odsťahoval sa. Žena to niesla naozaj ťažko, bola v depresii. Brávali sme ju na výlety, na prechádzky, kde sa dalo, proste von. moje deti akoby mali dve mamy. Po roku, ona sa z toho dostala, mladý päťdesiatnik, ktorého jeho priateľka nechala, dostala ho do dlhov obrala o všetko, o čo mohla. Začal prichádzať častejšie, chcel sa vrátiť. Žena ho už nechcela, celkom sa jej sprotivil. Rozviedli sa. Dnes síce žije sama, ale užíva život. Chodí na dovolenky, je v turistickom klube...
Nechcela by som človeka, s ktorým som prežila mladosť, kus života a potom mi povie : čuš, lebo odídem. Môj mi to nepovie, lebo vie, že odpoviem, choď. Srdce by bolelo, ale on by o tom nevedel.
Vivika, si dostatočne silná žena, veď si vychovala dve deti, starala sa o domácnosť a iste i chodila do práce. Čo by boli rodiny bez ženy? Tvoj muž je sebec. Predstav si, že by si ty nebola dva týždne doma a predstav si podobnú situáciu, ale že dva týždne nebude doma tvoj muž. Je v tom rozdiel? Žena dokáže všetko, zastav sa a povedz si, som žena a dokážem všetko, nikto a nič ma nezlomí. Ver mi, je to pravda.

Raz som sa stretla so svojou priateľkou. Vždy som sa čudovala prečo žije so svojím manželom, pretože nemal k nej pekného slova, pred každým ju ponižoval a stal sa z neho alkoholik. Pred polrokom som ju stretla a oznámila mi , že sa konečne rozviedla. Vraví mi : "Ver či never od toho času som najšťastnejšia žena pod slnkom. Jednému nechápem, prečo som to neurobila už dávno. Vždy som si myslela že ho zmením, no menil sa len k horšiemu. O koľko času som sa kôli nemu pripravila a úplne zbytočne. Tá pohoda, ktorá u nás doma teraz vládne ... to je iný život.Nechápem prečo som sa tak bála zmeniť svoj život."
Proste netreba sa báť. Život je zmena.

Cerpam energiu z vasich prispevkov, odisla som na tyzden k synovi "vyvetrat si hlavu" ale nepomaha to, uz povedal aj dcere (ma tolko rokov ako dotycna) ze ju ma rad a mna nie, stale cakam na nejaky zazrak, ale nedeje sa, chcem zacat novy zivot, ale zatial sa mi nedari, je to velmi cerstve. Inak ja sa o seba staram, aj sme sa rozpravali predtym, zaspavali ruka v ruka, len vraj proste suhra okolnosti to tak chcela, ako povedal. Vraj vsetko zle je na nieco dobre, tak cakam ako sa vsetko vyvinie a podla toho sa zariadim. Este raz dakujem za pekne prispevky az na jeden.

Držím ti palce, aby si sa rozhodla správne.

Myslím,že najviac by si ho dostala,keby si sa ohákla,zmenila vlasy,podľa financií prípadne vyplnila vrásky-aspon dvihnuť kutiky-dala žiadosť o rozvod a spravila si program na pol roka dopredu bez neho.Nie.že má čas rozmyslieť si,či ťa chce alebo nie,doma servis opraté navarené upratané nakupené a von zábava s mladou,ale nech ho berie aj so špinavými spodkami.
Nevadí,našiel si mladu,tak nech ju má a ty sa na nom budeš zvyšok života dobre baviť.Ved nie je väčšej srandy ako ked sa dovtedy solídny pán ohákne do džínsov a začne chodiť v 50 na diskotéku.Tí ľudia to nepovedia,ale nielen ty sa na nom budeš smiať.

No vieš, v podstate s tebou súhlasím, ale keď sa pokúsim vžiť do pocitov viviky, tak to bude asi úplne inak. Mám pocit, že ona ho ešte stále ľúbi a stále dúfa, že sa to zmení späť....

poznas stranku www.nanicmama.sk ?

S týmto príspevkom veľmi , ale veľmi súhlasím .

Ja osobne by som ho poslala kade ľahšie . Svoj smútok a bôľ by som pretrpela . Som baran , no čo už.