vivika
Cerpam energiu z vasich prispevkov, odisla som na tyzden k synovi "vyvetrat si hlavu" ale nepomaha to, uz povedal aj dcere (ma tolko rokov ako dotycna) ze ju ma rad a mna nie, stale cakam na nejaky zazrak, ale nedeje sa, chcem zacat novy zivot, ale zatial sa mi nedari, je to velmi cerstve. Inak ja sa o seba staram, aj sme sa rozpravali predtym, zaspavali ruka v ruka, len vraj proste suhra okolnosti to tak chcela, ako povedal. Vraj vsetko zle je na nieco dobre, tak cakam ako sa vsetko vyvinie a podla toho sa zariadim. Este raz dakujem za pekne prispevky az na jeden.
Vivika, hlavu hore, časom ťa to prebolí, aj keď nezabudneš. Mne sa stalo to isté, mala som síce len 33, ale myslela som si, že sa mi zrúti svet a nebudem vedieť, ako budem ďalej. Občas sa stretneme, pozdravíme si, oženil sa, ale to manželstvo je veľmi smutné. Majú dve deti, jeho manželka je vždy sama a nevie sa mi pozrieť do očí, on je vždy na pive a snaží sa zaujať moju pozornosť. Sklamanie je smutná a bolestná vec. Aj keď mi stisne srdce, keď ho vidím, nedám to na sebe znať. A poviem ti, že ani žiadne zadosťučinenie nemám, ani sa tomu ich zlému manželstvu neteším. Všetko som to prežila.
Vivika držím ti palce, všetko musí prebolieť. Hlavu hore, nedaj na sebe znať, ako ťa jeho zrada bolí, neplač pred ním. Zariaď sa podľa rád, ktoré tu padli a nakoniec ani sama nevieš, ako život zariadi, že budeš spokojná, šťastná - prešťastná.