Lubo44 neviem čo na to povedať. ja mám syna presne v tom veku. každý naokolo mi hovorí, že je to normálne keď sa chce hrať s bábikou a kočíkom. možno to aj je. ale mne to strašne trhá oči a jednoducho to neviem stráviť. tak mu vždy radšej vysvetlujem, že on je chlapec a s bábami sa hrajú dievčatá. samozrejme mu niečo sľúbim ak bábu odloží. našťasti autá, futbalovú loptu, pištole, dinosaurov a pod. má oveľa radšej ako bábiky s kočíkom, tak to ma teší.
Nedá mi to predsa len napísať niečo k tomuto.
Trápi vás to, že sa vaše dieťa nehraje s hračkami, ktoré sú určené pre jeho pohlavie. Keby ste mali postihnuté dieťa (či už mentálne alebo fyzicky) verte mi, že by ste boli náramne šťastní, že vôbec nejakú hračku dokáže zobrať do ruky a zahraje sa s ňou. Píšem to preto, lebo sa pohybujem medzi ľuďmi, ktorí majú takto hendikepované deti a je pre nich niekedy nepochopiteľné, aké strašne vysoké nároky majú niekedy rodičia zdravých detí na svoje ratolesti. Videl som mamičku, ktorá prepleskla svojho asi 3 ročného synčeka, lebo mu padla zmrzlina. Chudáčikovi bolo asi viac ľúto tej zmrzliny, ako hubovej polievky od mamy.
Deti nie sú počítače, ktoré sa riadia vopred naprogramovanými procesmi. Deti majú svoje vlastné predstavy a názory, hoci to niekedy neakceptujeme. Keď chodíme s dcérou na rehabilitáciu, tak lekárka pozrie do "tabuliek" a skonštatuje, že dcéra by už mala robiť to a to. Neberie ohľad na jej hendikep.
Preto exmanželka aj prípadní budúci stráchajúci sa rodičia, nebuďte na deti tak prísni, dajte im priestor na sebarealizáciu. Nehanbite sa za to, že syn pôjde von s bábikou. Pre deti to nie je nenormálne, len my dospelí sme si určili, že by to malo byť tak alebo tak. Ak sa mu páči bábika, tak mu ju kúpte. A buďte vďační za to, že je zdravý. Lebo zdravie si začnete ceniť, až keby vám chýbalo.