Chlapček sa správa primerane svojmu veku, učí sa starostlivosti a správaniu sa k ostatným. To ty sa zamysli.

Ak pokladáme za normálne, ak sa muž prechádza s kočiarikom po meste, ba pokladáme za úžasné, ako sa hrá so svojim dieťatkom, prečo nám vadí, že sa malý chlapec hrá s bábikami? Nedeje sa to isté, iba vo forme, ktorá je určitému veku prístupná?
V ľuďoch je veľa predsudkov a poriadne škodlivých.

Chápem obavy niektorých prispievajúcich. Ale chlapci sa môžu hrať s bábikami aj preto, že im chýba taká starostlivosť (akú prejavujú oni bábike), alebo vyrastajú v "ženskom" prostredí. A možno z neho vyrastie chlap, ktorý bude nežnejší a bude sa proste lepšie cítiť v "babskom" kolektíve.

Tak ako násilné "prerábanie" ľavákov na pravákov sa neodporúča ani nasilu zakazovať hrať sa chlapcom s bábikami. Keď to už niekomu vadí, tak treba skúsiť ponúknuť aj autíčko - napr. že bábiku položíme do veľkého auta a budeme ju voziť alebo pôjde autíčko na nákup pre bábiku.

Pre odľahčenie témy:

V hračkárstve: "Máte bábiky Barbie?"
- "Áno, máme športovú Barbie za 50 €, Barbie nevestu za 100 €, Barbie na plese za 90 € a rozvedenú Barbie za 300 €."
- "Za 300 EUR???? Nie je to nejako veľa?"
- "Nie, po rozvode jej zostalo Kenove auto, Kenov dom aj Kenova jachta."

Môj syn keď mal 4 roky si tiež zažiadal bábiku, kúpil mu ju vtedy môj svokor, ktorý bol chlap na mieste a napriek tomu sa vôbec nad tým nepozastavil, dnes je už z môjho syna tiež chlap a má 2 ročného syna, ktorý keď príde ku mne tiež sa rád hrá z bábikou, ktorá zostala doma po mojej dcére. Ja si vôbec nemyslím, že by to malo byť na psychológa, skôr mi je čudné takéto vyjadrenie.

Mne tiež nedá niečo povedať k tomuto. Môj syn má 4 roky a dva mesiace. a každý deň ďakujem Bohu že ho mám. Viem čo hovorím. Môj syn si prešiel peklom od prvéh dňa ako je na tomto svete. Lekári ho odpisovali, nedávali mu žiadnu nádej na prežitie. On žije už štyri roky a vyzerá to tak, že sa zo všetkých tých strašných chorôb, ktorých ani neviem koľko bolo dostane. Takže ja viem čo je to mať choré dieťa. Zažil som to na vlastnej koži. Chápem každého, kto má postihnuté dieťa. Môj syn síce žiadny telesný hendikep nemá, ale keď mal tri mesiace, tak mi doktor povedal, že buď ho bude niekoľko za neho dýchať prístroj alebo ho odpoja a do piatich minút zomrie. a absolútne nemal problém ten prístroj vypnúť. keď mal rok, tak doktorka v rizikovej poradni mi povedala, že nikdy nebude chodiť ani sám sedieť. chavala Bohu ja som mal viac viery v jeho silu ako oni a vďaka iným skutočným doktorm môj syn teraz žije, môže sa hrať, behať a jednoducho žiť.

Ja som ten príspevok myslel skôr ako odľahčenie témy. Naopak Váš príspevok sa ma trochu dotkol, pretože nie som bezstarostný a lebo necitlivý otec, ktorého dieťa je zdravé. Môjmu synovi navždy ostanú jazvy po celom tele a následky jeho zdravotného stavu. Možno som divný, ale jednoducho som rád, že môj syn sa hráva radšej s autom ako s bábou. Tak ma za to môžte odcudzovať.

Vášej dcerky mi je ľúto, a držím Vám palce, nech sa jej zdravotný stav zlepšuje. Myslím to úprimne. Môjmu synovi sa to našťastie darí. Preto viem aká je to radosť vidieť každé, čo i len minimálne zlepšenie zdravia.

Ak som sa niekoho môjmi príspevkami dotkol alebo urazil, tak sa ospravedlňujem.

Lubo

Pred 24 rokmi si známi adoptovali malého ročného chlapčeka, rád sa hrával s mojou dcérou, najradšej s kabelkami. Raz boli na výlete na Devíne a mama mu hovorí - "Peťko, keď hodíš korunku do studne a budeš si niečo priať, tak sa Ti to splní", on hodil korunku do studne a mama sa ho opýtala, čo si prial. "Kabelku", bola jeho odpoveď. Dnes má 25 rokov, je dospelý, baby naňho letia a pri slove "kabelka" sa všetci zabávame.
Plada

Môj syn keď mal 3 roky mal aj kočiarik s bábikou a dnes je jeho koníček autá.

No aj mne nedá na toto nič nepovedať, vôbec nechcem zľahčovať Vašu situáciu, ba práve naopak je mi úprimne ľúto keď takéto niečo čítam a držím palce a verím že naozaj všetko dobre dopadne, ale musím povedať že práve po tomto všetkom čo ste si preskákali, by mi asi naozaj bolo jedno v tomto veku že sa mu zažiada hrať sa s bábikou, ba dokonca sa mi to pozdáva viac ako tá pištoľ. Myslím to úprimne a prajem naozaj veľa, veľa zdravia

Viem, ze si to myslel v dobrom, je to citit z tvojej vypovede. Jedno ma vsak " zaujalo ", citujem: Našťastie autá, futbalovú loptu, pištole, dinosaurov a pod. má oveľa radšej ako bábiky s kočíkom.
Radsej bud rad, ked sa bude hrat s kocikom, ako s P I S T O L A M I. Nehnevaj sa, je to moj nazor. Neviem si predstavit, co zmysluplne robi dieta s pistolou. Presla som tymto obdobim s mojimi dvomi synmi, takze moja skusenost.

podľa mňa nie je nič zlé na pištoli na vodu vo vani alebo na plavárni. tak som to myslel

Typický chlap Ľúbiaci, ale neohrabaný. Ty si sa určite veľa s bábikami nehrával, lebo čo napíšeš, to napíšeš, vždy z toho vyjdeš s pokrivenými plechmi

Podlľa mna na tom nieje nič zlé. Ja som hrávala hokej s detmi od susedov zatiaľ čo moj brat kočikoval babiky a hral sa na rodinku. Keď som na vianoce dostala kočik s babikou a brat hokejku tak som sa rozplakala a on tiež. Mama darčeky vymenila a vianoce ako vyšité boli na svete. Brat prchladol lebo kočikoval v snehu na ulici a ja som mala vyrazený zub od puku Keď bol starší začal sa učiť pliesť a šiť. Dokáže ušiť všetko, vždy ho to bavilo ako koníček.
Má vlastnú automechanicku dielňu, je to normálny chlap len občas pre susedky niečo pošije alebo opraví
Má 35 rokov tri krásne deti, štvrté na ceste.
Proste normálne orientovaný chalan ale aj keby nebol bolo by to fajn. Ak by bol homosexuál bol by stale moj brat, mal by to ťažké ale bol by stále fajn. Asi by mal krajčírsku dielnu a obcas by niekomu opravil auto

Dobrý deň, nevedela som kam zaradiť svoju asi dosť zváštnu otázku. Ale verím že niektorá poraďáčka mi možno poradí. Dcérka má krásne bábiky, rada sa s nimi hráva, dve z nich majú však také vlasy, že ako sa s nimi dcérka hrala, tak vlásky vyzerajú ako klbko, nedajú sa rozčesať, neviete mi niekto poradiť nejaký návod ako ich rozčesať?Viem srandovná otázka, ale je miľúto bábik, ktoré ležia v kúte, keďže sú pre dcérku, ktorá sa rada hrá na kaderníčku nepoužiteľné.

... a čo keby si z nich spravila skinheaďáčky?

Alebo dredry, či ako sa to volá.

No moja dcéra takých klbiek s bábikami tiež svojho času už narobila a ako kaderníčka dielka aj dokonala, tie klbká bábikám napokon otrihala .

Ale vrátim sa späť k téme a to k hre malých chlapcov s ,,dievčenskými" hračkami.
Asi pred mesiacom sme boli u známych, ktorí majú už dospeé deti a v neskoršom veku sa im narodil poškroboček. Chlapček má 5 rokov a odmalička túži po bábikách, kabelkách, šatičkách, štekličkách...pooblieka sa do mamkiných a sestriných šiat...
Celá rodina sú z toho zúfalí a kdesi v kútiku duše veria, že to nebude tá nepravá orientácia. Skúšali kadečo, zakazovali, bránili, nevedia si s tým rady.

Ako sme u nich sedeli, tak chlapček si ku mne prisadol a rozprával sa so mnou, doniesol mi pastelky so skicárom a kreslili sme spolu. Povedala som mu, že mi nakreslím čo len bude chcieť.
Zamyslel sa vážne, pristúpil ku mne a tak potichúčky mi šepol do uška, aby nik nepočul, že mu mám nakresliť princeznú a princa.
Vtedy mi ho prišlo veľmi ľúto, lebo v tej jeho malej dušičke je zmätok. Žiadal odo mňa zakazované a ja som mu s úsmevom vyhovela.
Mňa to v tú chvíľu akosi pichlo pri srdiečku, lebo ak je raz niekomu daná orientácia iná, tak to z neho nevybijeme zákazmi, príkazmi.
Treba vyčkať kým dieťa dorastie do veku, keď to bude jasné a milovať ho vždy, za každých okolností.
A určite mu nespôsobovať traumy.

Súhlasím, len si myslím, že u 5 ročného chlapca je ťažko hovoriť o akejkoľvek orientácii. Myslím si, že u detí rodičia určujú, s čim sa má hrať. Teda bol by som zvedavý, keby skupine detí by nikdy nehovorili ani nekupovali odmalička len hračky pre chlapcov alebo dievčatá a potom keby mali na výber, či by si skutočne vybrali (ako 5 ročné) dievčatá bábiky a chlapci autíčka a vojakov. Veď odkiaľ má malé dieťa vedieť, aký druh hračiek je pre neho vhodný? Podľa mňa je to tým, že pre dievčatá odmalička kupujú bábiky, tak si vytvoria spojitosť bábiky s hraním.

Podľa mňa nie je to až tak pravda. V škôlke majú na výber hračiek autíčka, bábiky a každý sa hrá s čím chce. Moji chlapci sa tiež hrali s bábikami (mali ich po staršej sestre) ale nepohrdli ani autíčkami. Deti sú od malička v spoločnosti aj ostatných detí, takže ak kupujem dcére len bábiky a jej sa nepáčia, tak si od malého kamaráta vezme autíčko. To by museli rodičia deti zatvárať pred ostatnými deťmi aby mali spojitosť len so svojimi hračkami. A zásada je, že vždy je lepšia hračka kamaráta ako moja.

Moja skúsenosť je taká, že deti už majú v sebe, čo je baví, tlaku okolia (kamarátov, reklame) podľahnú až neskôr a nie všetci. Moja dcéra, ktorá bola babkami zahŕňaná bábikami všetkých rozmerov ich dlho odmietala a hrála sa len so zvieratkami. Bábiky prišli na milosť keď bola staršia a prišli kamarátky. Keď bola sama, tak ich nevytiahla. A teraz je už "veľká" (10), tak už sa s bábikami nehrá.. A syn (16) to mal vždy pestré, mal svoju bábiku, autíčká, aj loptu, teraz má bábiku už živú a za hračky má gitaru, luk a šípy (športový). Myslím si, že len treba dohliadnuť, aby hračky boli bezpečné, primerané veku a nepodporovali agresivitu. Dospelí sa tiež nedajú preorientovat na iný druh zábavy, než im sadne, tak prečo to robiť vlastným deťom?