Konateľ spoločnosti (bez pracovného pomeru, zároveň spoločník) vykonal zahraničnú pracovnú cestu – nákup materiálu. Celá pracovná cesta trvala 5,5 hod., z toho bol v zahraničí 2,5 hod., zvyšok bola cesta v SR + odvoz materiálu na stavbu a kontrola tejto stavby v SR.
Zákon o cestovných náhradách § 1 ods. 2 písm. b): Tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady podľa písm. a).
Podľa tohto mu cestovné náhrady patria. Podľa komentára k tomuto ustanoveniu + podľa nižšie pripojenie citácie však musí byť priama súvislosť medzi vykonanou cestou a činnosťou konateľa. Nákup materiálu nie je jeho činnosťou, ale nikto iný vtedy poň nemohol ísť. Ak mu firma poskytne cestovné náhrady, bude to daňovo uznaný výdavok? Alebo mu cestovné náhrady poskytneme ako spoločníkovi (pod ktoré písmeno zákona o cestovných náhradách spadá spoločník)?
Keďže konateľ nie je zamestnancom, na ktorý účet správne patrí záväzok firmy z nevyplateného cesťáka – na 379? V prípade spoločníka tiež na 379, keďže ako spoločník nemá uzatvorený prac. pomer (na 366 sa účtujú záväzky voči spoločníkom a členom zo závislej činnosti)?
ErikaDP
Predpokladám že Liankino vysvetlenie a usmernenie z DRSR je mylené tak, že je na náhrady za služobnú cestu má nárok konateľ ak robí to, čo v zmysle Obchodného zákonníka z titulu fcie konateľa môže robiť.
T.j. koná za spoločnosť, ( napr jedná zo zmluvnými partnermi, podpisuje zmluvy, vybavuje povinnosti s rôznymi inštitúciami ) t.j. účel pracovných ciest by mal byť takýto.
Nie som si istá, či uvažujem správne, čo vlastne konateľ môže robiť- je to asi otázka výkladu Obchodného zákonníka , čo je myslené pojmom: "koná za spoločnosť" ?
Myslím, že náplňou činnosti konateľa nie je vykonávať činnosti súvisiace so samotným výkonom činnosti spoločnosti, t.j. nerobí napr.zásobovača, lebo to nevyplýva z jeho fcie konateľa, ale na to by mal mať pracovný pomer so spoločnosťou.
T,j, v cesťákoch by sa nemali objaviť napr, cesty za účelom dovozu tovaru.
Alebo iný príklad: sročka poskytuje zdravotné služby. Konateľom nemusí byť lekár, ale hocikto iný. Konateľ môže vycestovať na zdravotnú poisťovňu za účelom jednania, uzatvorenia zmluvy. Ale konateľ nemôže mať služobnú cestu za účelom poskytnutia zravotného výkonu pacientovi, alebo na školenie zamerané na liečbné metódy. Lebo tieto práce môže vykonávať iba lekár - ktorý má pracovnú zmluvu na výkon prác lekára.
Pozor, ak ide o konateľa, kotrý je súčasne spoločníkom tu je rozdiel. Spoločník nemusí mať pracovnú zmluvu a môže vykonávať práce pre spoločnosť ( vyplýva to zo zákona o nelegálnej práci , lebo spoločník má so spoločnosťou vsťah na základe Obch,zákoníka a jeho práca pre spoločnosť nie je nelegálnou prácou )
T.j. treba rozlišovať:
- či ide výlučne len o konateľa, alebo ide o spoločníka ktorý je súčasne
konateľom
- čo vlastne konateľ robí, t.j. aký je účel služobky - len jednanie a konanie za spoločnosť alebo výkon samotnej činnosti spoločnosti