A možno aj nehovorí. Dovolím si pripojiť časť komentára k Zákonníku práce, je síce trošku obsiahlejší, ale možno si z neho v prípade potreby vyberiete aj nejaké argumenty:
"Zásadný rozdiel medzi dohodami o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru a pracovným pomerom spočíva v tom, že v prípade
dohôd ide o výnimočnú formu účasti na práci. Na túto skutočnosť sa
v praxi častokrát neprihliada, ba nedostatočná kontrola
dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a snaha o zníženie
nákladov zamestnávateľa z titulu neplatenia poistného vedie až
k ich zneužívaniu. Výnimočnosť týchto foriem pracovnoprávneho
vzťahu vyplýva priamo zo Zákonníka práce a je aj rozhodujúcou
skutočnosťou odôvodňujúcou konštatovanie, že zamestnávateľ bez
ohľadu na právnu formu, v akej vystupuje (podnikateľský subjekt,
orgán štátnej alebo verejnej správy, občianske združenie, nadácia
a pod.), je povinný zabezpečiť plnenie predmetu svojej činnosti
predovšetkým formou pracovného pomeru, t.j. prostredníctvom
zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe pracovnej zmluvy.
Predmetom činnosti zamestnávateľa treba rozumieť súbor aktivít
odôvodňujúcich existenciu zamestnávateľa, prípadne s nimi
bezprostredne súvisiacich činností. Súčasť predmetu činnosti
zamestnávateľa preto netvorí agenda, ktorou zamestnávateľ iba
vytvára predpoklady na plnenie predmetu činnosti (napr. mzdová
agenda, evidencia, zaistenie bezpečnosti fyzických osôb, stráženie
objektov), alebo ktorú je zamestnávateľ povinný vykonávať podľa
osobitných predpisov (napr. účtovníctvo, vykazovanie štatistických
údajov, zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci). Za
predpokladu splnenia ustanovených kritérií a podmienok možno tieto
aktivity realizovať aj formou niektorej z dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru.
V zmysle uvedeného nie je a priori vylúčené, aby zamestnávateľ
zabezpečil formou niektorej z dohôd aj výkon činností tvoriacich
predmet jeho činnosti. Zásadne by však nemalo dochádzať k takým
situáciám, aby v porovnaní s pracovným pomerom na plnenie predmetu
svojej činnosti zamestnávateľ zneužíval relatívne právne voľnejšiu
konštrukciu dohôd.
(Krajčo, J. a kol. - Komentár k Zákonníku práce)"

Za študenta považujem fyzickú osobu, ktorá má pracovnoprávnu subjektivitu a sústavne sa pripravuje na budúce povolanie. §11 ZP hovorí, že spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti vzniká dovŕšením 15-teho roku života, zamestnávateľ však nemôže dohodnúť ako deň nástupu deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku.

Ja za študenta považujem aj osobu študujúcu v externej forme štúdia. Viď Zákon o VŠ.

Pravdu povediac, už sa mi k tejto téme naozaj nechce vracať, ale ako vidím, musím ešte reagovať. Ja v podstate nevylučujem však ani to, čo ste uviedol. Komentár je však len komentár (v prípade súdneho sporu neobstojí) a zákon je zákon. Podľa §223 ZP, ktorý som síce už citovala, takže ešte raz:
§ 223
(1) Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom a ktorej výkon v pracovnom pomere by bol pre zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny.
Tento paragraf sa vzťahuje rovnako na DoVP ako BPS. Na základe tohto paragrafu musí každý zamestnávateľ individuálne posúdiť (podľa predmetu svojej činnosti, charakteru práce, ... ktorú zamestnávateľ vykonáva), či uzatvára takúto dohodu výnimočne a predovšetkým z akého dôvodu. Malo by sa pritom jednať o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (konkrétna jednorázová práca - pokosenie trávnika, ...), alebo to môže byť aj krátkodobý záskok za zamestnanca, ktorý pravidelne sa opakujúcu činnosť vykonáva, na určitý čas však nemôže ale firma výkon tejto práce potrebuje. Podľa tohto ustanovenia sa teda môže jednať o záskok na akúkoľvek prácu, ktorú je potrebné vykonať na zabezpečenie firemných potrieb (aj pravidelne sa opakujúcu, ktorú je potrebné vykonať, ale sa musí jednať len o záskok). Musí z toho byť zreteľné, že v prípade, že by na pravidelne sa opakujúcu činnosť prijal zamestnávateľ nového zamestnanca na riadny PP, toto by bolo pre neho neúčelné a nehospodárne.
No a ešte teda k tej práci, kvôli ktorej vlastne táto téma vznikla. Boli tu totiž uvedené také práce, že zamestnávatelia prijímajú na trhoviskách, do reštauračných služieb, obchodov, ... študentov aj na také práce, na ktoré by mali mať uzatvorený riadny pracovný pomer. Neberú týchto študentov na záskok za niekoho, ale z dôvodu svojich osobných výhod (platenie odvodov, ...), pričom defakto berú takto prácu ľuďom, ktorí sú bez práce a ktorí sa nemôžu zamestnanť (toto však nechcem riešiť). Práve z tohto dôvodu bola pôvodná Dohoda o pracovnej činnosti, ktorá mohla byť aj na pravidelne sa opakujúcu činnosť zrušená a vznikol nový typ PP, Pracovný pomer na kratší pracovný čas, ktorý môže byť uzatvorený aj na menej ako 20 hodín.
No a ku tej kontrole z IP. Podľa toho, ako si ten dôvod uzatvorenia BPS dokáže každý zamestnávateľ pri kontrole obhájiť, podľa toho je aj výsledok kontroly. Záleží skutočne od konkrétnej kontroly IP.

Jasné. Ale mám pocit, že otázka bola k 15. ročnému. Tak preto len tak stručne.

Človek chce pomôcť ľuďom, aby si zarobili a ešte mu z toho vzniknú problémy. Nechápem načo je stanovené, koľko kto môže zarobiť, koľko kto môže odrobiť, akú musí mať zmluvu.....Jasné, že musia byť stanovené určité pravidlá, lebo bez nich by bol svet jeden veľký chaos (aj keď neviem, či aj tak nie je), ale v súvislosti s tým, koľko môžem odrobiť a zarobiť, tu nevidím dôvod, prečo by to malo byť obmedzené. Ak ja ako podnikateľ chcem pomôcť ľuďom, aby si zarobili nejaké tie peniažky, tak ich zamestnám na dohodu, lebo pri pracovnom pomere sú veľké odvody, ktoré nestíham platiť. Ale pri tvorbe týchto zákonov vychádzajú asi z toho, že je veľa podnikateľov, ktorí len chcú ušetriť a zabúdajú na to, že je aj veľa takých, ktorí majú malé tržby a chcú finančne pomôcť ľuďom.

Ešte Vás budem trochu otravovať.
Ak mám študenta, ktorý je v školskom roku 2004/2005 žiakom 9. triedy , má už 15 rokov , môžem s ním uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študenta?
Vopred ďakujem za radu.

ked uz ma 15 podla mna ano

Teraz trošku nedá aj mne na doplnenie.

Komentáre a dôvodové správy k zákonom sú veľmi dôležité na oboznámenie sa
so skutočnosťami, ktoré viedli predkladateľov zákona k jeho návrhu a aby sa predišlo rôznym výkladom zákona.
Čo sa týka toho dôvodu zrušenia dohody o pracovnej činnosti s tebou súhlasím /takisto výklad v kometári a dôvodovej správe/. Zároveň bola doplnená myslím, že pozmeňovacím návrhom poslancov do ZP dohoda o brigádnickej práci študentov, aby mali možnosť " privyrobenia si ", ale nie na dohodu o vykonaní práce. Nakoľko aj zákonodarci videli zádrhel v dohode o vykonaní práce, zapracovali do návrhu nový typ dohody a to dohody o brigádnickej práci študentov. Ak sa práca študentov využíva k tomu, na čo je určená a za podmienok ustanovených ZP /to či sa to zneužíva je pre tento prípad nepodstatné/ nemyslím si, že dôjde k porušeniu pôvodnej myšlienky, ktorá bola DBPŠ sledovaná.
Ale ja aj ty si zákon len vykladáme. Pre mňa sú dôvodové správy a komentáre k zákonov dosť dôležité na obhajobu, tak ako to písal Andrej rv.

Vyjadrí sa k tomu ešte niekto , prosím ?

Mám za to, že nie do skončenia 10 ročnej povinnej školskej dochádzky a to je 6+10=16 rokov (štandardný model).

A tu je to zo zákona:
§ 11 ods. 2 Zákonníka práce (ZP) - spôsobilosť FO mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec ... vznika dovŕšením 15 rokov veku. Zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď FO skončí povinnú školskú dochádzku. Dohodu o hmotnej zodpovednosti možno podpísať po dovŕšení 18 rokov veku.
Ďalej si pozri ešte ods. 4 - mladšia FO ako 15 rokov môže vykonávať ľahké práce, ktoré neohrozujú jej zdravie, bezpečnosť, jej ďalší vývoj alebo školskú dochádzku - ale len pri kultúrnych predstaveniach, športových a reklamných činnostiach.

Neviem, či sa v ZP v niektorej inej časti posúva hranica, ale skôr nie. Takže úvodom toľko (doplňte ma, alebo potvrďte Poraďáci).

Dobry den. Vratim sa k § 227 - Dohoda o BPS. Mozete mi po lopate vysvetlit ods. 1 "Dohodu o BPS moze uzatvorit zamestnavatel ...., aj ked predpokladany rozsah nepresahuje 100 hodin v kalendarnom roku". Ako mam chapat tych 100 hodin? Mozem mat uzatvorenu dohodu na 4 hodiny denne od 28.06. do 30.09.2005? Dakujem za rychlu odpoved. Kajab

Áno môžeš a pozri ešte: http://www.porada.sk/showthread.php?t=6352&page=2&pp=10

100 hodín nech Ťa nemýli, určite môžeš mať uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študenta na 4 hod. denne.

Tych 100 hodin je snad cosi ako slepe crevo - nevysvetlitelny pozostatok ZP z rokov minulych... Uvadzaju sa v § 236 a 237 stareho ZP. Student moze pracovat 1/2 fondu prac. casu - 4 hodiny denne. Dokonca sa tento cas moze spriemerovat za obdobie, na ktore je DoBPS uzavreta, cize moze byt jeden den 8 hodin, druhy 2 a treti znovu 2, priemer je 4 hod/den.

Niekde na školení som počula, že štatút študenta nemajú stredoškoláci, že to sú len žiaci. A preto stále neviem, komu môžem dať podpísať vyhlásenie a uplatňovať nezdaniteľnú časť. Kto poradí v tejto ročnej diskusii?

povinná školská dochádzka je do 16 rokov...dovtedy sú žiaci...väčšinou sú to prváci...ale to z odpočtami nemá nič spoločného...

Tak to som pekne zmatená, pretože mám študentov, ktorým neuplatnujem nezdaniteľný základ a veselo odvádzam dan... To je divne, bola som presvedčená, že nárok nemajú. Takže im dam podpísať vyhlásenia a urobim odpočet. Len pre istotu, skuste polopatisticky. Vďaka za trpezlivosť .

Súhlasím s týmto príspevkom. Ale tí ľudkovia častokrát ani nevedia načo majú nárok a ako ho uplatniť. Preto im vec vysvetlím a ponúknem vyhlásenie na podpis (ak spĺňajú podmienky...)

Ono to je zlaté, ale tí študenti su príbuzní šefa a ja som mu povedala, že nemajú nárok. To bolo vlani. A teraz mu musím opatrne povedať, že nárok mali a majú. Pochybujem, že ma pochváli. Takto nebudem vyrehotaná, keď mi to zohladní na prémiach