Tak Charon, obrňte sa riadnou dávkou síl, pretože sme doma zažili šikanu pedagóga a boli sme z toho na pokraji nervového zrútenia.
Syn má 17 rokov a u spomínanej učiteľky mal v prvom ročníku na strednej škole z nemčiny jednotku, bol jej obľúbencom ospevovaným...V druhom ročníku sa však stalo niečo, čo zmenilo postoj vyučujúcej k môjmu synovi. Chlapci sa na jej hodine ohadzovali s krabičkou šňupacieho tabaku, ktorý patril môjmu synovi. Neviem odkiaľ ho mal, jednoducho pubertiakom sa zachcelo baviť. Po zistení, že tabak patrí môjmu synovi však vyučujúca obvinila môjho syna, že doniesol do školy semtex a obvinila ho z prechovávania drog. V tom čase som bola mimo Slovenska a nevedela som okamžite riešiť situáciu. Napriek tomu, že syn vyučujúcej tvrdil, že keď sa vrátim na SK, okamžite prídem do školy, osočovala ho, že doma nič nepovedal, na ďalších hodinách ho zosmiešňovala pred spolužiakmi, že akosi dobre nevyzerá, či opať niečo zobral, chlapci sa bavili, doslova tieto narážky zneužívali, len aby vyučovanie sa ďalej nieslo v duchu ako môj syn berie drogy. Pre chlapcov sranda do chvíle, kým invektívy nepokračovali tak ďaleko, až môj syn jednému spolužiakovi po škole nestrelil po papuli, nech už prestanú, že nikdy žiadne drogy nebral.
Hneď ako som sa vrátila na SK, kontaktovala som triednu učiteľku, čo sa deje. Tá bola dobre informovaná svojou kolegyňou, haló na škole bolo dokonalé, takže jediným riešením bolo vziať syna okamžite k lekárovi. Dala som mu spraviť testy na psychotropné látky, drogy a opiáty. Samozrejme, že bol čistý, takže som pekne výsledky testov vzala k riaditeľovi, prizvala som triednu aj vyučujúcu nemčiny. Nemčinárku som upozornila na to, že keby takto ako vyučujúca osočila žiaka niekde v inej krajine, obvinila ho bez akýchkoľvek dôkazov - určite by to malo dohru na súde, ale že som ochotná to nechať tak. A doporučila som riaditeľovi, aby pri akomkoľvek vážnom podozrení prizvali k šetreniu políciu a riešili veci regulérne.
Nemčinárka na mňa doslova v riaditeľni kričala, že môjmu synovi chýba láska /apropó, pani nie je vydatá a ani nemá deti/
na pán riaditeľ pravdepodobne v živote podobnú situáciu neriešil.
Synovi som samozrejme po tom všetkom vyčistila žalúdok, že na hodinách akokoľvek nudných má rešpektovať vyučujúceho a nebaviť sa so spolužiakmi. K riaditeľovi som prišla v čase po konferencii po prvom štvrťroku. Nemčinárka ho v tom čase nechala prepradnúť napriek tomu, že minulého roka u nej skončil s jednotkou.
Už vtedy mi bolo jasné, že toto bude boj ala ,,kto z koho " a teda som len skonštatovala, že budem trvať na komisionálnom preskúšaní.
Po tom všetkom boli cca 3 mesiace v kľude a naša nemčinárka začala doslova deptať syna na svojich hodinách. Syn to síce dlho nepovedal, až ku koncu školského roka oznámil, že nemčinárke na ňom doslova všetko vadí, zosmiešňuje ho pred spolužiakmi, ustavične komentuje ako vyzerá, narážala na jeho bledosť, apatickosť, vadili jej dokonca aj krátke nohavice, pretože keď si preložil nohu cez koleno, bolo mu vidno spodné prádlo.
A prišiel deň "D". Po koncoročnej konferencii dal môjmu synovi echo jeden z profesorov, že nemčinárka dala návrh môjmu synovi na trojku z chovania s podmienečným vylúčením zo školy. Údajne mal môj syn na hodine nemčiny hodiť plastovú fľašu. Keď som sa pýtala syna, či to spravil, tak mi odpovedal, že chlapci sa na jej hodine ohadzovali prázdnou fľašou, ale , že on na jej hodinách už ani necekne a sedí ako päť peňazí, že či ho považujem za blázna, že po všetkých tých starostiach by robil voloviny. Na otázku vyučujúcej kto do nej hodil fľašu samozrejme nebolo vinníka, všetci čušali ako partizáni. Ale nemčinárka už mala obeť, koniec roka využila na konferencii na pomstu a to tak úkladnú, že nebyť jedného jej kolegu v zbore, keby syn prišiel s vysvedčením s tak zníženou známkou zo správania, tak ho určite zabijem.
Neostávalo mi nič iné, ako zavolať triednej a žiadať ju vysvetlenie.
V školskom poriadku sa takéto zníženie známky zo správania dáva za 20 - 40 neospravedlnených hodín, vandalizmus, fajčenie v škole a okolí školy, poškodzovanie školského majetku atď. Nehovoriac o tom, že stačí v budúcom školskom roku v podmienke zabudnúť čo i len písanku, žiak zo školy letí. Na moju otázku triednej, čo z toho môj syn vykonal, kedy ma škola vyzvala k návšteve, či nejako písomne upozornila - triedna ostala ticho. Na moju otázku koľko profesorov zdvihlo ruku za takýto trest na konferncii a koľko z týchto profesorov môjho syna učí a pozná a koľko z nich mali so synom nejaký problém opäť ostalo ticho.
Keď som sa pýtala syna, čo chce robiť, tak mi povedal, že on nemôže robiť nič so slovami : ,,mami, som šikanovaný učiteľkou a tento boj jednoducho nemôžem vyhrať ! " Povedal mi, že je zúfalý a už ho nič nebaví, že už nikomu a ničomu neverí.
V živote som sa necítila bezradnejšia a nahnevanejšia zároveň. Napísala som oficiálny list riaditeľovi, že mi musí zdokladovať šetrenie a dokázať, že môj syn je vyvrheľ. V opačnom prípade hneď na druhý deň zavolám do školy médiá a podám trestné oznámenie nielen na vyučujúcu, ale aj na školu. Ešte v ten deň sme sa s riaditeľom stretli a čuduj sa svete, všetko zrazu akosi vyzeralo ináč. Požiadal nás o dva dni na premyslenie ako v danej situácii rozhodne.
Dopadlo to tak, že syn trojku z chovania s podmienečným vylúčením nedostal a tento rok už môjho syna spomínaná učiteľka nemčinu neučí.
Ale tie nervy neprajem nikomu.
Šikana zo strany pedagógov existuje, len sa o nej nehovorí.
Očakáva sa od našich detí úcta k vyučujúcemu, tak prečo aj naše deti nevedia dostať úctu, rešpekt a dôstojnosť zo strany vyučujúceho.
Nebojte sa rodičia ozvať, ale prv než začnete riešiť nepríjemnosti, vypočujte nielen svoje deti, ale aj ich spolužiakov, prípadne požiadajte o pomoc psychológa a pomôžte svojim deťom. Buďte nad vecou a riešte to.