Hej Veronika, čítala, a nejde mi o teóriu, my už máme dávno podelené hnuteľné veci, teda, užíva ich manžel...ide mi o to, keď sa bude deliť nehnuteľnosť, a nedohodneme sa kto koho vyplatí, aký je postup, koľko to trvá. Viem, kto má na čo nárok, komu čo patrí, že je všetko na polovicu. Ide mi len o nehnuteľnosť. A skôr o skúsenosti z praxe.

Pri delení majetku súd zvyčajne prikáže nehnuteľnosť tomu, kto ju užíva. Rozdiel v hodnote získaného majetku a 1/2 musí zvýhodnená strana vyplatiť, či sa mu to páči alebo nie. Každý chce svoj majetok užívať hneď.

Pôvodne sa súdy pridržiavali toho, komu boli prisúdené deti. na protest právnikov dnes je uprednostnovaný ten, kto má lepšiu šancu druhého vyplatiť. V súčasnosti už takmer nikto neoddaluje vyplatenie napr. splátkami - nech si vezme úver, alebo nehnuteľnosť predá. Za určitých okolností predaj môže nariadiť aj súd, častejšie to býva pri podielovom spoluvlastníctve. Netreba zabúdať, že právoplatné rozhodnutie súdu je exekučne vymáhateľné.

S náhradným ubytovaním je to tak, že ak oprávnená strana odmietne vhodné ubytovanie (stačí nájom s nájomným obvyklým), stráca nárok na bytovú náhradu.

Ďakujem. No presne tohoto som sa bála, nechcela by som totiž, aby nehnuteľnosť získal manžel. Súd prikáže? A ja by som sa mohla odvolať?

Môžeš sa aj odvolať, môžeš argumentovať aj na prvom pojednávaní, že to viac využiješ s deťmi, že si sa musela odsťahovať kvôli jeho násiliu, že deti majú málo priestoru ... Ale počítaj s tým, že vyplatiť ho musíš.

S tým by som počítala, to je samozrejmosť, nechcem nikoho dostať o to, čo mu patrí, len by mi vadilo, keby tam zostal...len tých argumentácii, a pojednávaní sa mi nechce...a nevravela som,že bol násilník

Tie vymenované dôvody sú len vzor, ale pri násilí sa chráni vždy slabšia strana, dokonca podľa zákona aj zakážu vstupovať do domu ... a dobrovolné odsťahovanie sa je mínusom.
No, nikomu sa nechce súdiť. Len keď to inak nejde a nechceš, aby tam býval s tebou ... Pokiaľ nebudeš donútená, tak nemusíš na neho nič povedať. A nakoniec, môžeš si vybrať sama, čo ti lepšie vyhovuje.

Ani ja ten dom nemusím mať. A bývať tam s ním???? By som neodišla, keby som tam chcela bývať.... no a čo najviac vyhovuje mne? Strčiť hlavu do piesku a čakať, či to niekto nevyrieši za mňa No veď práve preto sa pýtam, či je nejaká šanca /keď sa dvaja nevedia dohodnúť/ že majetkové vysporiadanie pôjde rýchlo a bezbolestne. A teda zatiaľ mám jeden mínus - dobrovoľné odsťahovanie, už sa našiel aj druhý,že pravdepodobne sa nehnuteľnosť pridelí tomu, kto ju užíva.Ochjoj, asi sa do toho ani nepustím.

Totiž, vždy /teda dvakrát/, keď si myslím, že by sa to malo vyriešiť, a zájdem na radu za právnikom, tak dostanem odpoveď, že najlepšie je, keď sa obaja dokážu dohodnúť, ale začneme, ak chcete. A odídem ľahšia o prvé eurá za radu. No a to ma tak odradí, keď si pomyslím, že tam budem chodiť a platiť, a to čo by som mala mať, aj tak nebudem mať, lebo peniaze poputujú právnikom.

Ani tak sa nedá dohodnúť, že dom predáte? Pretože kým nie ste rozvedení, tak sa ani nemôžete vyplácať, stále máte všetko spoločné (aj peniaze). Teraz on nemá dôvod niečo robiť, žije si tam ako kráľ - alebo pustovník? Možno len čaká, kedy sa vrátiš.

Najskôr treba zrušiť BSM - rozvodom zanikne, bez rozvodu je to ťažšie. Potom ak budeš chcieť, aby s tým začal robiť niečo on, začni od neho pýtať peniaze za užívanie celej nehnuteľnosti, teda aj tvojho podielu (akoby nájomné). Tak si to spočíta najrýchlejšie.

Viem, rozvod by bolo to najjednoduchšie, len či to má význam. Keby som sa rozhodla viem, že treba začať rozvodom.
A žiadny mínus pre druhú stranu? Napríklad, že doteraz užíval dom on, a prispieval mi pod hranicu minima na deti? To asi nemá s tým nič spoločné, však. A je vôbec nejaká šanca, že odíde a my ho vyplatíme, aj keď nebude súhlasiť?

A pýtať nájomné? Povie, ty si odišla, vráť sa a bývaj, ja ti to nezakazujem. S človekom, ktorý sa nechce dohodnúť, a je na tomto svete len na to, aby mohol strpčovať život mne je ťažko sa dohodnúť. Namiesto zariadenia si svojho nového života bude rozmýšľať, ako urobiť zle.

Tiež som niečo zažila. Ale keby som čakala na vdovský dôchodok, doteraz nemám nič. A teraz chcú vraj aj ten zrušiť
No, viem, ako sa cítiš, nie je to jednoduché rozhodnutie. Možno ťa tiež donútia až deti. Vieš si aspoň predstaviť, že by ste ešte mohli spolu pekne žiť? Ak nie, zbav sa každého zla čím skôr, uvidíš, ako sa ti uľaví.

.. len sa obávam, že keď budeš dlho čakať (never tomu, že to niekto za teba vyrieši ) ... tá hodnota domu môže ísť dole (alebo sa tam nebude dať bývať) a všeličo iné sa môže pridružiť (nejaké dlhy ) ... a ty si stále jeho manželka, zodpovedáš za všetko spolu.
Možno naozaj čaká, že sa vrátiš

Nemyslím, že čaká, alebo aj hej, ale ma to nezaujíma. A že by sme spolu mohli ešte pekne žiť? V žiadnom prípade, nedá sa odpustiť niekomu, kto nechal ženu dvoma deťmi žiť len z toho čo si zarobí sama a z výživného bývalých 1000,- Sk. Aj keď som odišla ja, ale deti boli jeho. Mal sa starať. Teraz, keď sú dospelé, a už sa netreba starať ? Možno on by si to vedel predstaviť, ale ja nie. A trafila si, skôr ma už nútia deti, teda nenútia, len sa mi čudujú. A nečakám ani na vdovský dôchodok, ani by som ho nechcela...len nemám odvahu asi a chuť s niekým sa hádať.

A môžem sa spýtať, ako to dopadlo u Teba Mária, keď si také niečo zažila?

Nikdy v živote sa mi tak neuľavilo ako vtedy. Tak som sa zapovedala, že nič nebudem trpieť, všetkého zlého sa zbavím okamžite.

A ako sa Ti to podarilo? Netrvalo to večne?

Ničoho sa neboj! Vždy sa pozri na nejakú slabšiu osôbku a povedz si: Keď to dokáže ona, ja to nedokážem? No to by bolo! Čo som ja niečo menej?
U nás to trvalo dosť, on si so sudkyňou tykal, rozvádzať sa nechcel, potom ma o všetko chcel obrať. Aj keby som začala od lyžičky ...
Ak chceš od života niečo dostať, musíš konať a niečo vydržať. A ani cez cestu neprejdeš, kým neurobíš prvý krok.

Asi máš pravdu, už som to dávno mala urobiť, len som to stále odkladala, najprv neboli peniaze, potom veľa roboty...a presne toho sa obávam, že aj o nervy prídem, prinajlešpom o ten dom.

Ahojte, chcem sa pochváliť, aj s Vašim povzbudením po 15 rokoch som sa teda odhodlala, a rozviedla...takže ma čaká delenie majetku...keby aj to bolo také ľahké ako rozvod!