Keď bude škaredé počasie a nebudete môcť ísť von, urobte si virtuálnu prehliadku:

Tak kousek z té Prahy je to krása....

..dnes mi prislo..

Subject: FW: ahoj, pozdravujem ta

*Prečítaj si pozorne túto vetu! Keď ti Boh niečo berie, k čomu si veľmi
viazaný, On ťa netrestá, ale dáva ti možnosť získať niečo oveľa lepšie!
Sústreď sa na nasledujúcu vetu: " Božia vôľa ťa nikdy nevedie na také
miesto, kde by ťa Božia milosť nechránila." Niečo dobrého sa stane s tebou
dnes, nejaké novinky, čo čakáš.

Prosím, neprerušuj to. Len 27 slov: "Môj
Bože, prechádzaj po mojom dome a zober všetky moje starosti a choroby, a
prosím, zachráň a uzdrav moju rodinu, v mene Svojom. " Pošli to 12
priateľom, vrátane mňa Požehnanie príde: nové zamestnanie, dom, manželstvo,
láska alebo hmotné úspechy. Neprerušuj ani nevypytuj sa. Je to skúška.
***** *Zastav sa na chvíľu v tom, čo práve robíš a odošli to teraz 12
priateľom.***** *

Holka zlatá - toto je HOAX!
Viacej na iných fórach:
http://www.zive.sk/Poradna/sc-20/def...uestion=406638
http://www.pcforum.sk/podvody-s-mobi...-vt108354.html

zapnite si bezpečnostné pásy, prosím!
http://redir.netcentrum.cz/?noaudit&...yer%5Fembedded

Taketo retazove maily, kde sa "odvolavaju" na Boha,roznych anjelickov,pomoc detom a podobne NEZNASAM !!!
Ked zbadam vetu,aby som to poslala xxx priatelom, automaticky to konci v KOSI !!!

Zberaci mailovych adries iba zneuzivaju nevedomost ludi a ti zbytocne spamuju dalej,ani si neuvedomuju, kto vsetko moze tie mailove adresy dostat a zneuzivat...

Predtym nez budete posielat dalej tieto rezaove maily,precitajte si nieco o HOAXOCH : http://www.hoax.cz/hoax/cim-hoax-skodi

toto tu už je? Svätá zem...

http://www.p4panorama.com/panos/HOLYLAND/index.html

svätá pravda

Tréning pre cyklistov:


http://www.youtube.com/v/1qibdNgWU_M...destbranding=1

Kurwy ovečky:

und
svyna mouse:

krmič žraloků - nádhera - konec je úžasnej

http://www.youtube.com/watch_popup?v...&vq=medium

No, velmi nemam co k tomu povedat, akurat to, ze si to precitajte...
Vrátil som sa domov, moja manželka práve prestierala stôl k večeri,
chytil som ju za ruku a povedal som jej: - Musíme sa porozprávať.-
Sadla si a začala pokojne jesť. Uvidel som bolesť v jej očiach.
Ponáhľal som sa a nevedel som, čo povedať. No musel som jej oznámiť, o čom som už dlho premýšľal. -Chcem sa rozviesť, - začal som pokojne.
Zdalo sa mi, že moje slová ju nerozčúlili, namiesto toho sama mäkko opýtala: -Prečo? Vykrútil som sa a neodpovedal jej, čo ju nahnevalo.
Moje srdce teraz patrilo Džejn. Neľúbil som viac svoju ženu. Iba som ju ľutoval! Nasledujúci deň som sa vrátil domov veľmi neskoro a videl
som ju, ako niečo píše za stolom. Nevečeral som, iba som si ľahol do postele a hneď som aj zaspal, pretože som bol unavený po bohatom dni s
Džejn. Ráno mi oznámila svoje podmienky rozvodu. Nič odo mňa nechcela, iba ma prosila o jeden mesiac odkladu nášho rozvodu. Prosila ma, aby sme sa za tento jeden mesiac snažili zo všetkých síl žiť maximálne normálnym životom. Uviedla veľmi jednoduché príčiny. Náš syn mal o
mesiac skúšky a ona nechcela narušiť jeho prípravu naším rozvodovým procesom. Mne to vyhovovalo. No mala ešte jednu prosbu. Prosila ma, aby som si spomenul na začiatok nášho rodinného spolunažívania, ako som ju niesol na rukách do izby ako v deň našej svadby. Prosila ma, aby som ju každé ráno počas tohto mesiaca nosil na rukách z našej spálne k vchodovým dverám. Pomyslel som si, že sa zbláznila. Len
preto, aby som urobil naše posledné spoločné dni znesiteľnými, prijal som jej zvláštnu požiadavku. Medzi nami nebolo blízkosti a intímnosti,
čo ešte viac zdôrazňovalo moje rozhodnutie rozviesť sa. Preto, keď som ju niesol v prvý deň, vyzerali sme veľmi nešikovne. Náš syn so
smiechom tlieskal: -Oco nesie mamu na rukách. Jeho slová ma pichli. Zo spálne do obývačky, potom k dverám, išiel som viac ako desať metrov
držiac ženu na rukách. Zatvorila oči a povedala mäkko: -Nehovor nášmu synovi o rozvode. Prikývol som a cítil som, ako sa ma to na chvíľu
dotklo. Pustil som ju pri dverách a ona vyšla von smerom na autobusovú zastávku, aby odišla do práce. Ja som odišiel do kancelárie. O niekoľko dní vošiel náš syn a povedal, že je čas vyniesť mamu. Moment, keď otec vynáša na rukách jeho matku, sa stal základnou súčasťou jeho života. Moja manželka kývla rukou na syna, aby podišiel bližšie a silno ho objala.
Otočil som sa. Bál som sa, že si to rozmyslím v túto poslednú minútu. Potom som ju vzal na ruky, keď som šiel zo spálne cez obývačku do
predsiene. Jej ruka obvinula moju šiju mäkko a prirodzene. Držal som jej telo pevne a blízko, tak isto, ako v deň našej svadby. Ale jej oveľa menšia váha ma znepokojila. V posledný deň, keď som ju držal na rukách, zmeravel som. Syn odišiel do školy. A ja som ju ešte stále silno držal. Povedal som jej, že som si nevšímal, že v našom vzťahu jednoducho chýbala blízkosť. Odišiel som do kancelárie, a tak rýchlo som vyskočil z auta, že som ani nezatvoril dvere. Bál som sa, že čokoľvek,čo ma zdrží,donúti ma rozmyslieť si to,čo som práve chcel urobiť. Vyšiel som po schodoch. Džejn otvorila dvere a jasom jej povedal: -Prepáč, Džejn, nechcem sa rozvádzať. Džejn sa akoby zrazu prebudila zo sna. Dala mi facku, potom zabuchla dvere a rozplakala sa.
Zišiel som dole a odišiel autom preč. V kvetinárstve, po ceste domov, som objednal kyticu kvetov pre moju ženu. Predavačka sa ma opýtala, čo má napísať na kartičku. Usmial som sa a povedal jej: -Budem Ťa vynášať
na rukách každé ráno, kým nás smrť nerozdelí!!! V ten večer som odišiel domov s kvetmi v rukách a s úsmevom na mojej tvári, vyletel som po schodoch a našiel som svoju manželku v posteli - mŕtvu. Moja manželka bojovala počas mnohých mesiacov s rakovinou, no jasom bol tak zaujatý Džejn, že som si to ani len nevšimol. Vedela, že skoro umrie a chcela ma uchrániť od negatívnej reakcie nášho syna v prípade, že by sme sa rozviedli. Aspoň v očiach nášho syna som - ja - milujúci manžel.
Drobnosti v našich rodinných vzťahoch - to je to, čo má skutočne význam, nie je to dom, ani auto, ani peniaze v banke. Preto si nájdite čas na svoju polovičku a robte tie drobnosti jeden pre druhého,tie,ktoré vytvárajú blízkosť a rodinné vzťahy.

Aby ste mali naozaj šťastnú rodinu.

Slivovicová pieseň:
http://www.youtube.com/embed/nLUly4N...yer_detailpage

Toto si poriadne vypočujte a potom pod stôl poskladajte .

Kým muž opravoval auto jeho syn zobral do ruky kameň a poškriabal auto.
Muž chytil svojho syna a zo zúrivosti mu viackrát udrel po ruke nevšimnúc si, že ho bije francúzskym kľúčom.
Chlapček je v nemocnici... stratil všetky svoje prsty kvôli zlomeninám.
Keď sa chlapček spýtal svojho otca uboleným pohľadom: - Otec, kedy mi znova narastú prsty?
Otec poznávajúc závažnosť situácie nebol schopný nič povedať.
Išiel naspäť k svojmu autu a viackrát do neho kopol.
Rozhorčený si sadol pred auto a pozeral sa na škrabance.
Chlapec napísal: "ĽÚBIM ŤA, OCKO!"


Veci sú na používanie, ľudia sú na milovanie!
Problém v dnešnom svete spočíva v tom, že ĽUDIA SÚ POUŽÍVANÍ A VECI SÚ MILOVANÉ!
Preto stojí ľudstvo tam, kde je.

Ďakujem tým, ktorý toto zverejnia!

Dobré-mačka.

http://1funny.com/stand-up-cat/

Krásne fotky ľudí a zvierat...

Zalietaj si

http://www.youtube.com/watch_popup?v=KcuDdPo0WZk

Príbeh voľnej výchovy

Po dlhšom čase som sa vybral do Košíc autobusom. Pozoroval som ľudí okolo a pohľad mi upútala skupinka ľudí, čo sedela neďaleko mňa.
Na štvorsedadle sedela stará pani a jej manžel, oproti nim mamička a jej asi štvor až päťročná dcéra. Obe vyfiknuté ako z módneho časopisu.
Mamička v minisukni, tesné tričko obopnuté na opálenom tele a ovešaná zlatom. Bola trocha viac namaľovaná, ale pristalo jej to.
Všetko kazil len ten jej výraz. Znudený a znechutený. Občasný kradmý pohľad po ľuďoch akoby hovoril "preboha, fuj, kam som sa to dostala". Jej malá princezná bola oblečená podobne, len podpätky a mejkap nahradili vrkôčiky vyčesané na vrch hlavy. Kývala nožičkami sem a tam a vyzeralo to, že je znechutená rovnako ako jej mama.
Oproti nim sedeli manželia, starček a starenka. Obaja sa opierali o paličky, boli skromne schúlení k sebe a tichučko si občas niečo povedali. Sálala z nich domáca pohoda, mier a pokora. Sedeli, nikoho si nevšímali, len paniu občas vyrušilo kopnutie malej princeznej pod koleno.
Najprv sa zdalo, že dievčatko sa jej iba náhodou dotklo špičkou topánky.
Čím viac sa stará pani uhýbala, tým viac bolo na dievčatku vidieť, že kopance sú cielené. Kývala nohami, kývala, pohľad upretý na tvár starej panej - kop - a zas akoby nič... pozerala sa cez okno. Stará pani si poposadla a o chvíľu zas. Pátravý pohľad a raz, dva, tri - kop.
A zas nenápadný pohľad von. A tak dookola. Babka už nevedela, kam s nohami, snáď iba slušnosť jej bránila mamičke niečo povedať, a tak sa trpezlivo snažila vycítiť okamih výkopu a včas uhnúť. Ani ľudia okolo nehovorili nič.
S počtom kopancov sa len úmerne zvyšovalo krútenie hlavou a znechutenie obidvoch manželov aj ostatných cestujúcich.
Celé to sledoval mladík stojaci opodiaľ. Mal také tie široké nohavice s rozkrokom pri kolenách, vyťahané tričko a čapicu so šiltom dozadu.
Žul žuvačku a občas nezúčastnene zavadil pohľadom o štvoricu.
Potom sa zas pozeral znudene von. Nerobil nič. Bol jeden z mála ľudí, na ktorom sa nedalo poznať, či sa zabáva alebo je pohoršený. Keď už stará pani nemala kam uhnúť a dievčatko sa muselo zviezť skoro až na okraj sedačky, aby si mohlo kopnúť, neudržal som sa a povedal som mamičke:
"Prosím vás, nemôžete tomu decku niečo povedať? Nevidíte, čo robí??"
Mamička sa pozrela na mňa, potom na svoju princeznú, pohladila ju a pohŕdavo povedala:
"Prečo by som jej dačo vravela? My deťom doprajeme voľnú výchovu."
Tou odpoveďou šokovala celý autobus. Dievčatko si ešte dvakrát koplo, kým autobus došiel k zastávke. Mladík s nohavicami spustenými
poniže pása sa lenivo zobral a prechádzal nezúčastnene okolo štvorice ku dverám.
Keď bol tesne pri nich, odohrala sa scéna ako z filmu. Bolo to dielo pár okamihov. Dokolísal sa pomaly k nim, stále mal ten ničnehovoriaci výraz, pokojne až lenivo vybral z pusy žuvačku a jedným pohybom ju zamotal dievčatku do vlasov. Ladným ľahkým pohybom, ako keď maliar dá na obraz tú poslednú dôležitú bodku. Bez mihnutia oka postupoval ďalej k dverám akoby nič.
Mamička zalapala po dychu a vyštekla: "Čo to robíš, ty idiot jeden? Šibe ti?"
Chlapec len tak lenivo otočil hlavu späť a úplne pokojným hlasom povedal: "Nie, ale naši mi tiež dopriali voľnú výchovu... Ahoj!"
Knísavým pohybom vystúpil z autobusu na ulicu, ešte sa na starú paniu usmial a do okna jej ukázal dva prsty na znak víťazstva. Stará pani mu neisto zamávala. Celý autobus sa zabával. V tomto prípade "voľná výchova" priniesla svoje ovocie a pre všetkých ten mladík bol taký "borec nakoniec".

Živý kalendár