To vieš - BULVÁR!

Ja to nečítam, robí sa mi z toho zle a ľutujem tých, ktorý sa nevedia dočkať "ďalšej senzácie" o komkoľvek, len nech je to poriadna "pikoška".

Na ceste do práce elektrikári orezávali stromy, kvôli zásahu do el. vedenia. Orezali, dolámali, nechali tak. Povedal som to, pred pol rokom, starostovi, do TV JOJ, Markízy, a STV, vlastne RTVS. Akurát s RTVS som dostal odpoveď že môj príspevok odoslali do redakcie reportéri. a je Ticho. Myslím si, že asi z toho netečie krv, alebo ako vy hovoríte, žiadna "pikoška"

http://stovezata.praha.eu/seznam.html

Vtedy toľko v korunách, ako teraz v eurách:

Terezka, na noc nam tu take fajnoty servirujes-))

Ale za aké ceny....aj také časy boli....že sa aj menej zarábalo?.....no nástupný plat po VŠ som mala 1900 Sk, tak je to aj tak nepomer....:-)))

až na to, že teraz vysokoškolák nemá nástupný plat 1990 €, hoci ceny za obed reštike sú práve také, ako uvádzaš, alebo aj vyššie

Čo sa ale divímeˇ?...nesspomínate si keď sme mali prijať €, písali a všade sa hovorilo
" Ceny sa nemenia, menia sa iba peniaze!"

...a ešte niečo, čo mi došlo dnes a žiaľ, že je to pravda.

...konečne kráčame správnym smerom.... :-)
Zemiaky sú drahšie ako banány
Z údajne zdravého rybacieho mäsa, vytečie polovica vody.
Mäsové výrobky neobsahujú mäso.
V akciovom letáku Kauflandu je 30 inzerátov na požičanie peňazí.
Jogurt obsahuje 45% mlieka.
Bravčové rebrá sú drahšie ako bravčové stehno.
Aj behom reči s kamarátom telefonujeme.
Čím viac vecí máme, tým viac túžime po ďalších.
Náš mobil má toľko funkcii, že sa nimi chválime priateľom, ale pre život sú
nevyužiteľné.
Slivky dovážame z Argentíny, maliny zo Španielska, cesnak a cibuľu z
Peru ....
Štátny sviatok je dôvodom opiť sa, ale prečo je ten deň sviatkom to 90%
ľudí nevie.
Plačeme pri pohľade na opustené psy, ale opustení ľudia nás nezaujímajú.
Slovo ďakujem nahradilo "čo za to".
Maslová buchta má záruku 12 mesiacov.
Kilo sušeného slepačieho hovna je drahšie než kilo kuracích stehien.
V meste máme 200 pizerii, ale vepřo knedlo si nedám nikde.
Návšteva kultúrnych pamiatok vyjde rodinu na 100Eur.
Polovica rodičov nemá peniaze na to,aby svoje deti poslali na lyžiarsky
kurz.
Doma denne gruntujeme, ale odpadky hádžeme mimo popolnice.
Na televízii večer prepíname aj 25 programov, ale nájdeme
len varenie celebrít, reality show, alebo reklamy.
Svojim blízkym pošleme aj tridsať stupídnych esemesiek, ale ani raz sa
neopýtame ako sa majú.
Pod pojmom kultúra sa nám vybaví návšteva multikina.
Zaobstarávame si na splátky nadupané autá aj keď len raz do týždňa
ideme do supermarketu a raz mesačne navštíviť svojich rodičov v dome
dôchdcov.
Najpredávanejšie knihy sú kuchárky, životopisy pseudohviezd a horoskopy.
Existuje 30 časopisovpre ženy, ale ani jeden pre normálne ženy.
Najčítanejšim článkom na nete v rubrike kultúra, bol ten, ako si Hanychová
žehlila nohavice na tele naparovacou žehličkou a opálila si frndu ešte
nieco?
Ano!
Ministerka zdravotnictva je stavebna inzinierka.

na čom sa dá maľovať...
http://www.stream.cz/uservideo/598742-malovani-na-vodu

ale no tak, to ako kde ??

kde máš ceny za hotové jedlá-menu-také,alebo vyššie ako 5-6 .-€ ??
a kde bol nástupný plat vysokoškoláka v roku 1965 - 1990 kčs ??

A nieje to pravda? Vymenili sme koruny za eurá a hotovo.
1 : 30,126

Aký že je rozdiel medzi ženou a normálnou ženou?
Aký obsah by mal mať, podľa teba, časopis pre "normálne" ženy?
Myslíš, že tie ženské časopisy vydávajú amatéri? Nie, to sú profesionáli a dobre vedia, že časopis pre normálne ženy, by určite nemali komu predávať.
A že konečne kráčame správnym smerom?...a akým iným by sme mali kráčať. Snáď si nebudeme všetci páliť frndu naparovačkou. Ja aj keby som chcel, fakticky sa to nedá.

Kliknúť na každú postavu v obraze.Keď sa klikne na konkrétnu osobu,jej meno sa objavi na obraze.
Dvojitým kliknutím sa prejde na čítanie životopisu postavy.
Môže sa vybrať ľubovoľný preklad na text.


http://www.frizou.org/divers/10/18-q...age/index.html

Došlo mi dnes. Huslista - môžete trénovať.

I som trénoval - óóóó óóó óóóóóó mi ide perfektne

http://biggeekdad.com/2013/08/geriatric-traffic-jam/

Ja tiež, ale mne zatiaľ ide perfektne len naliať do pohárika.......

Prišla mi básnička pre mamičky


Na materskej tretím rokom
cítim sa byť už otrokom.
Každé ráno pripravená,
že ma čaká dáka zmena,
ale večer s hrôzou zistím,
že to bol deň zas ten istý:
Plienky, hračky, kašičky
a dve zlaté detičky.
Starší o pol šiestej vstáva,
pyžamko si dole dáva.
Do práce sa s tatom strojí,
ten sa toho právom bojí:
"Nemôžeš ísť so mnou, zlatko,
veľa roboty má tatko.
Mamička má času more,
pozri sa, už vstala hore!"
Ja strapatá, pomalá,
nočnú som zas ťahala,
lebo malý nechcel spať,
iba cicík cumľovať.
Manžel zdrhá: "Láska, idem.
Navar niečo, hladný prídem!"
Tak bez seba od radosti,
začnem plniť povinnosti.
V ruke nočník, v druhej plienka:
"Pozri, v knižočke je lienka!
Chvíľu si tu čítaj, seď,
malého prebalím hneď."
Tvár umytá, zúbky čisté,
musia niečo papať iste.
Smerujem ich do kuchyne,
cestou otvárajú skrine.
Šaty, šperky, knihy, spreje,
zrazu nič na mieste nie je.
Dve stoličky, podbradníky,
k tomu svorný krik veliký.
Jeden nechce kašu jesť,
pritom reve ostošesť,
druhému sa šunky máli
a čajík vraj strašne páli.
Po raňajkách hrôza čistá,
na vychádzku oboch chystám.
Obliekaciu vojnu zvediem
a keď ich už pred dom vediem,
pri malom mi nos vykrúti,
nervovo sa takmer zrútim,
cítim to aj cez pančuchy,
pos... sa až pod pazuchy!
Druhý pokus upotená,
zvládnem ako superžena,
do auta ich oboch pútam,
"Kam ich dneska zobrať?" hútam.
"Už viem, k rieke na kačičky,
to je ten raj pre detičky!"
Ubieha nám rýchlo cesta,
na sedačkách divo vreštia.
O hračku sa naťahujú,
zvyšných dvesto ignorujú.
V parku je to čistý des,
holub, kačka, mačka, pes -
na všetkých sa s chuťou chystá
môj dvojročný terorista.
Nemôžem ho spustiť z očí,
do jazera by hneď skočil.
Z kočíka sa rev ozýva,
celý park sa na nás díva.
Malý mi chce zvestovať,
že ho musím pestovať.
Na rukách ho teda vláčim,
ťahám tašku, kočík tlačím.
Na staršieho pritom vrieskam,
nech nespadne na preliezkach.
Keď lavičku voľnú zbadám,
od únavy na ňu padám.
A pre moje detičky,
vyťahujem čajíčky,
mandarínky, keksíky,
veď majú hlad veliký.
Po desiatich minútach
dogebrení sú až strach.
Tak oznámim: "Moji milí,
výlet sa ku koncu chýli."
Cestou domov - radosť veľká,
zaspia obe strašidielka.
Do postieľok ich vyklopím,
varešky sa s chuťou chopím
a pre blaho rodiny
varím zo dve hodiny.
Priebežne periem a suším,
upratať nestihnem tuším.
A hľa - už sú krpci hore,
musím sa mať na pozore,
výtržnosti totiž množia,
snáď len požiar nezaložia.
Vo dverách sa manžel zjaví:
"Hotový som," smutne vraví.
"Daj mi niečo na večeru,
to bol zas deň, namôjveru!"
Kým papá, ja kŕmim deti,
umývam riad, zhŕňam smeti.
Posťažovať sa mu snažím,
že po chvíľke kľudu bažím.
Chápavo mi hlavou kýva,
do novín sa pritom díva.
Vytratí sa nenápadne,
na mňa ďalšia šichta padne.
Že mal prácu, musím chápať,
počujem ho z gauča chrápať.
Chalanov do vane súrim,
"Zas nestihnem seriál!" zúrim.
Mydla, šampónu sa stránia,
do postele sa ísť bránia.
V pyžamách (mám radosť veľkú)
chcú sa hrať a kukať telku.
O polnoci, chvalabohu
nevidno už ani nohu.
Hore je len mamička
a kamoška žehlička.
O pol druhej zbitá líham,
vlasy si zmyť zas nestíham.
Sníva sa mi krásny sen,
že mám zajtra voľný deň.