toto je sila
http://virality.cz/teleni-ledovcu-gronsko/

http://www.youtube.com/embed/flJenF59iU0

a najmä hlad sa sexom neprenáša(hladná dá sýtemu aj za polievku) kým ebola áno.

Pustite prosím vás matku sadnúť - kričí ráno v električke mladá slečna, Cestujúci : Ale však to na vás nie je vidieť. Odpoveď: možno po dnešnej noci.
Otec o tom vie? nie, len manžel.

http://www.img.tpx.cz/uploads/muslimove.pdf
Muslimovia a ich šťastie...

Som žena.

Nečítam žiadne návody.

Skúšam gombíky tak dlho, až to vyjde.

Nepotrebujem alkohol, aby som sa strápnila.To zvládnem aj bez neho!

Keby som bola vtákom, vedela by som úplne presne koho oseriem ako prvého!

Nie som náladová, som "emočne flexibilná".

Najkrajšie slová na svete? "Idem nakupovať!

Nemám žiadne vady! Sú to moje špeciálne efekty!

Ženy musia vyzerať ako ŽENY a nie ako otapetované kosti!

Odpúšťať a zabúdať? To nepôjde, nie som ani Ježiš, ani ešte nemám dostatočne
rozvinutého Alzheimera.

My ženy sme anjeli a ak nám niekto odlomí krídla, letíme ďalej - na metle!
Sme totiž flexibilné!


Na mojom náhrobku bude nápis:"Čo čumíš tak blbo? To vieš, že by som radšej
ležala na pláži! "

Áno,to sme MY ŽENY, sme jedinečné!

Pošli túto správu ďalej, perfektným a veselým ženám ako si Ty sama a vyplní
sa Ti - ako vždy --- prd!

Ale Tvoja priateľka sa aspoň rozosmeje...

http://www.dobrenoviny.sk/c/38805/vi...delo-prasiatko

Teraz mi ešte prišlo toto na dobrú noc:
10 vecí, ktoré vám mama nikdy nepovedala



Mamy sú tými najobetavejšími osobami na svete. Pre deti dokážu urobiť neuveriteľné veci. Tu je 10 z nich, o ktorých mamy nehovoria, ale žijú ich. Také proste sú...
Mama má v sebe silu desiatich chlapov a je schopná zniesť aj modré z neba, ak to jej dieťa ochráni alebo mu to pomôže. Materinský inštinkt je ten najsilnejší na svete a niekedy si ani neuvedomujeme, čo všetko každá milujúca matka prežíva a prežívala.
1. Rozplakali ste ju... veľakrát. Plakala, keď zistila, že je tehotná. Plakala, keď vás porodila. Plakala, keď vás po prvýkrát stískala v náručí. Plakala, pretože láska k dieťaťu je nesmierna. Plakala pre každú vašu bolesť, ale aj od radosti, keď ste boli šťastní.
2. Chcela ten posledný kúsok koláča. Ale keď videla, ako sa naň pozeráte tými veľkými očami a malým jazýčkom si prechádzate po perách, nedokázala ho zjesť. Vedela, že ju urobí omnoho šťastnejšou to, keď sa naplní vaše bruško než jej chute.
3. Spôsobovali ste jej fyzickú bolesť. Keď ste ju ťahali za vlasy, bolelo to. Keď ste ju poškriabali s ostrými nechtíkmi alebo uhryzli pri dojčení či len tak pri spoločnom bláznení, bolelo to. Cítila si rebrá, keď ste rástli v jej bruchu a kopali ju do nich. Lepšie to nebolo ani so žalúdkom, ktorý sa jej v tehotenstve stláčal a rozťahoval podľa toho, ako ste sa v maternici točili. Nikdy vám to nevyčítala, pretrpela všetko, lebo vedela, že je to obeta za najväčší poklad na svete.
4. Vždy mala o vás strach. Od okamihu, keď ste boli počatí, robila všetko, čo bolo v jej silách, aby vás chránila. Najbezpečnejšie sa cítila vtedy, keď vás držala v náručí ona, lebo mala obavy, že nikto vás nedokáže chrániť s rovnakou silou. Jej srdce sa zastavilo, keď ste nepekne padli pri prvých krokoch. Keď ste išli večer von, dokázala bdieť dovtedy, kým ste sa nevrátili, len aby mala istotu, že ste v poriadku. Bola vždy pripravená stáť pri vás, keď ste mali nočné mory. Každú vašu chorobu prežívala niekoľkonásobne horšie ako vy. Nespala aj celú noc, keď vám neklesala teplota a na druhý deň okolo vás skákala, len aby vám uľavila. Nech už ste boli fyzicky spolu alebo nie, vždy je mama tým človekom, ktorý vás má v srdci a mysli na prvom mieste a aspoň v myšlienkach pri vás nonstop stojí.
5. Vie, že nie je dokonalá a robí chyby. Ona je svoj najväčší kritik. Pozná svoje nedostatky a nenávidí sa za ne. Chcela by byť dokonalou matkou a nikdy neurobiť nič nesprávne, ale ľudia robia chyby. Aj keď vy jej dokážete chybu odpustiť, ona sama sebe to dokáže len ťažko. Z celého srdca si želá vrátiť čas, keď vás nespravodlivo pokarhala alebo jej uletela ruka, aby to mohla napraviť. Verte, keby sa dal vrátiť čas, veľa mám by robilo veci inak.

6. Pozerala sa na vás, ako ste spali. Boli noci, keď sa o 3:00 nadránom v duchu modlila, aby ste už konečne zaspali, lebo od únavy ledva držala oči. Napriek tomu vám spievala uspávanky alebo vás upokojovala. Keď ste však zavreli oči, všetka únava z nej na krátko opadla a ona sa s láskou na vás pozerala. V tých chvíľach, keď sa mama pozerá na dokonalú anjelskú tváričku svojho dieťaťa, cíti takú lásku, akú si nikdy predtým nevedela predstaviť.
7. Stále vás ochraňuje. V tehotenstve si dávala pozor, aby vám nejako neublížila, kým ste boli ešte v bruchu. Keď ste prišli na svet, dávala pozor na každý váš pohyb, nemyslela pri tom na seba, ale na vás. Aj keď ju už boleli ruky a tŕpol chrbát, pevne vás zvierala v náručí, hladkala, upokojovala. Vedela, že u nej sa cítite najlepšie, preto si vás často pritúlila a držala tak dlho, ako ste potrebovali.
8. Srdce sa jej zlomilo vždy, keď ste trpeli. Pri pohľade na vašu tvár, po ktorej sa kotúľali slzy, mamine srdce trpelo. Urobila všetko, čo bolo v jej moci, aby ich zastavila. Keby bolo treba, išla by aj na koniec sveta, len aby ste sa netrápili a bez rozmýšľania by za vás aj položila život, ak by vás to zbavilo utrpenia.
9. Vždy vás uprednostnila. Išla spať bez večere, neosprchovala sa, nespala... Vždy uprednostnila vaše potreby pred svojimi. Aj keď jej za celý deň nezostal na seba čas, lebo sa o vás musela starať počas choroby a večer už nemala ani štipku energie, na druhý deň to urobila znovu. Lebo ste jej dieťa, ste jej život...
10. Pokojne by do toho išla odznovu. Byť mamou je jedna z najťažších úloh, ktorá niekedy testuje naše limity. Mama plače, sú ranené jej city, má obavy, musí veľa pracovať a učiť sa od života. Nikto na svete však neprežíva toľko šťastia a radosti, ani nedokáže cítiť takú lásku ako mama k dieťaťu. Napriek všetkej bolesti, smútku, neprespatým nociam a skorým budíčkom by to chcela prežiť opäť. Stojí to za to.
Ak máte to šťastie a vaša mama je ešte pri vás, povedzte jej ďakujem. Ak je už medzi anjelmi, určite dáva na vás pozor. Mama je s nami stále...

Učiteľka:

Prekrásne

(http://www.youtube.com/embed/auSo1MyWf8g?rel=0 )

Ježiško, prosím ťa, pošli mi pod stromček…(čo si mamy želajú )

1. GPS systém, pomocou ktorého nájdem telo, aké som mala pred tým, než som porodila. Dostala som veľa rád ako na to, kúpila kopu DVD, obmedzujem príjem kalórií, no výsledok sa stále nedostavil. Ak by to bolo možné, urob zázrak a vráť mi moju krásnu pružnú pokožku s krivkami aspoň trochu pripomínajúcimi celebritné mamy, na ktoré sa pozerám v telke alebo v reklamách. No dobre, budem skromná, stačí aj to moje predpôrodné…

2. Aplikáciu, ktorá umožní deťom vždy si spomenúť na to, čo som povedala pred piatimi minútami. Uvedomujem si, že niečo podobné si želala kedysi aj moja mama a nikdy nič podobné nedostala, no musíš uznať, že technológie odvtedy pokročili a v roku 2014 by to už mohlo byť vážne realizovateľné…

3. Extra pamäť bude skvelý darček, veľmi užitočný pre moje rodičovstvo. Pamäťovú kartu mám plnú. Občas si neviem spomenúť ani na meno môjho drobčeka, nieto ešte držať v hlave desiatky termínov či nákupný zoznam.

4. Upgrade mojej trpezlivosti. Počítať v duchu do desať, zatvoriť sa na chvíľu do izby, myslieť na niečo pekné… Viem, že by to malo podľa múdrych rád stačiť, no u mňa to nezaberá. Deti mi asi zničili vnútorné okruhy a jediné, čo môže zabrať, je úplný upgrade…

5. Tlačidlo STOP by ma veľmi potešilo! Deti rastú tak rýchlo… Len včera som dcérku dojčila a dnes ráno som s ňou riešila, či sa jej tričko hodí k sukni. Keď na ňu pozerám, chce sa mi plakať. Ani sa nenazdám a nebude ma potrebovať. Existuje toľko momentov, ktoré by som najradšej zastavila alebo zmrazila, aby som ich mohla prežívať stále znova a znova…

6. Napájací kábel, ktorý by som si mohla pripojiť vždy, keď sa mi vybíjajú baterky. Pôvodný zdroj vypovedá poslušnosť a ja potrebujem stale viac a viac energie.

7. Vďačnosť. Mám toho tak veľa, za čo môžem byť vďačná, no v hektike dní na to často zabúdam. Hnevám sa na deti, som nervózna, lebo nič nestíham, šomrem, kričím na ne a pritom viem, že každá sekunda v živote, ktorú môžeme byť spolu, patrí k tým najvzácnejším. Ježiško, daj mi prosím vďačnosť a dopraj, aby sme si užili nádherné Vianoce počas ktorých moje deti budú cítiť, že som za ne vďačná. Aj vtedy, keď ma hnevajú… Aj vtedy, keď nie sú ani náhodou dokonalé… Aj vtedy, keď kvôli nim dokonale neupracem… Aj vtedy, keď si nemôžem dopriať všetko čo chcem, lebo musím myslieť v prvom rade na ne… Aj vtedy, keď padám od únavy… Jednoducho, stále….

Stoji naozaj za prečítanie....sme naozaj v EÚ ?

Choďte do Rakúska!!!

U nás je to ako u debilov!!!


V novinkách cez internet som dostal zaujímavú ponuku na navigátor.
Zavolal som na slovenskú filiálku danej firmy, aby som si zariadenie objednal.

Odpoveď bola, že sa to nedá, lebo zariadenie je vypredané. Skúsil som preto u materskej firmy v Nemecku.

Do 4 dní mi zariadenie doniesol kurier DPD. Dopravné z Nemecka bolo 4,99 EUR.

Prišla obyčajná kartónová krabica, na spoji prelepená papierovou páskou

s nalepenou etiketou s údajmi pre doručenie. Jednoduché a dobré.

So zariadením som mal problémy pri aktualizácii dát a softvéru.

Firma z Nemecka ma požiadala, aby som zariadenie poslal späť.

Zabalil som zariadenie do pôvodnej krabice. Na krabicu som nalepil svoju adresu

ako odosielateľa a adresu príjemcu. Pre istotu som krabicu zabalil do baliaceho papiera,

všetky spoje prelepil priesvitnou 5 cm širokou páskou, napísal adresu

odosielateľa a príjemcu a vyplnil som balíkovú sprievodku.

S balíkom som išiel na našu novú,modernú poštu s klimatizáciou a systémom poradových lístočkov.

Za chvíľku sa objavilo moje číslo a šiel som k prepážke pre balíky.

Úradníčka po zhliadnutí, že balík má ísť do Nemecka ma hneď poučila, že to takto nejde.
Poučila ma, že pod každú pásku sa musím pred prelepením podpísať (celkom 6 podpisov)

a ak chcem balík aj poistiť, tak musím balík previazať špagátom

a musím použiť špeciálnu sprievodku pre zahraničie.

Tak som si balík vzal domov a z domu som zavolal na DPD, aby ma informovali,

čo by ma stálo zaslanie1,3kg ťažkého balíka do Nemecka aj s poistením na 200 EUR.

Po chvíli mi milý dievčenský hlas oznámil, že 36 EUR ! Tak to je pálka!

Z Nemecka na Slovensko 4,99EUR a zo Slovenska do Nemecka36 EUR. Asi je to do kopca...

A tak som balík poslušne prebalil, pred prelepením páskou popodpisoval,

previazal špagátom a vyplnil zahraničnú sprievodku.
Pripomenula mi tú spred roku1989. Dokonca sa v nej požaduje uvedenie obsahu balíka

(aby personál pošty vedel,či sa to oplatí ukradnúť) a kraviny o vrátení pod názvom

"Pokyny odosielateľa v prípade nedoručenia".

Ja som si z nich vybral verziu "Vrátiť ihneď odosielateľovi"

a šiel som znovu na našu západne vyzerajúcu poštu.

Vzal som si poradové číslo pre balíky,posadil som sa a sledoval 4 čísla na displeji.

U okienka pre balíky nekonečne dlho vybavovali mamičku s dieťaťom,

na displeji už bežali čísla podstatne vyššie než to moje.

Pochopil som to tak, že musím čakať na uvoľnenie okienka pre balíky.

Konečne si mamička pobalila všetko z pultu okienka a ja som čakal, že sa tam objaví moje číslo.

Ale kde.Zavolali číslo o dobrú desiatku vyššie. Šiel som sa ohradiť, že ma vynechali.

Od jedného z listových okienok sa ozval mladík, že on ma volal (hoci nevedel aké mám číslo).

Som už starší, ale porovnať 4 čísla s tým mojim mi zatiaľ problémy nerobí.

Musel som počkať kým onen mladík dovybaví zákazníka a zavolal ma k sebe. Podal som mu balík.

Pozorne si prezrel podpisy a požiadal ma o ďalšie dva. Urobil som.

Vtom prehlásil, že špagát nie je správne zaviazaný a treba ho previazať.

Vadilo, že jeden koniec má slučku (robím tak, aby sa špagát dal lepšie zatiahnuť).

On vraj potrebuje mať dva konce.

Tak som slučku rozviazal a zviazal som spolu voľné konce.

Lenže tým pádom na zvyšnej časti slučky zostal suk.

To sa mládencovi nepáčilo a začal sám špagát rozväzovať.

Keď to nešlo, rozstrihal môj špagát a doniesol zozadu taký chlpatý erárny.

Balík jednoducho previazal a na konce nasadil olovenú plombu.

Konečne bol balík ako mal byť. Mladík si vzal sprievodku a ejhle !

"Prečo chcete vrátiť balík ihneď?" znela otázka.
"No keď sa nedá doručiť, tak nech ho vrátia."
"A čo keď si balík prídu prevziať neskôr?"
"Prečo by si ho preberali neskôr. Poštár to do firmy donesie a oni si to prevezmú."
"A čo keď tú firmu nenájde?"
"To je firma, ktorá sa nachádza na ploche 1 km^2 a stojí v tom malom mestečku roky."
"Ja by som to zmenil."
"Tak to zmeňte."
"Ale to musím zaškrtať ten Váš krížik."
"Tak ho zaškrtajte."
"Len ja neviem, či to smiem... No skúsime to."
"Dám Vám tam ´Vrátiť odosielateľovi do 18 dní.´, dobre?"
"Dobre."
"Tak to bude 21 EUR."
"Ale ja to chcem ešte poistiť."
"No, to neviem, či sa to do Nemecka môže."
Chlapík odišiel dozadu, odkiaľ doniesol hrubú knihu, chvíľu v nej listoval a vrátil sa k prepážke:
"Nejde to."
Manželka stojaca vedľa mňa špitla:
"A čo keď sa to stratí?"
"Dostanete 66 EUR."
"To je ale málo. Tá vec má cenu 200 EUR." dodala.
Tu už skončila všetka moja trpezlivosť. Schvatol som balík so slovami:
"Toto keby došlo do tej fabriky, tak to vystavia v hale kuriozít

a všetci si tú srandu pôjdu fotografovať." a odišli sme s balíkom domov.
Na internete som si pozrel cenník poštovného v Rakúsku a riešenie bolo jasné.

Pošleme to z Rakúska. Ráno sme naštartovali auto a v najbližšom mestečku zašli na poštu.

Na pošte sme boli len dvaja zákazníci. Hneď som išiel k pultu vypýtať si sprievodku.
"Kam to posielate?"
"Do Nemecka."
"Tak to nepotrebujete žiadnu sprievodku."
"Chcem balík aj poistiť."
"Balík je automaticky poistený na 500 EUR. Chcete na viac?"
"To stačí."
Slečna hodila balík na váhu, stlačila ENTER a ja som dostal platobný ústrižok aj s kódom,

podľa ktorého si môžem na internete sledovať cestu môjho balíka k adresátovi.

Stálo to 14 EUR a trvalo to necelú minútu.

A tak rozmýšľam. Ako môžu moje podpisy zabrániť, aby niekto balík ukradol, alebo vykradol.

Nijak. Načo potom sú? Zrejme na to, aby zlodej mohol môj podpis pri prípadnej reklamácii napodobniť.

Sme proste Jánošíkove deti. Kradnutie a neschopnosť sú naše národné klenoty,

tiež niekedy nazývané slovenské špecifikum.

A za toto špecifikum musíme nekresťansky platiť...
Zostávam s pozdravom "Slovenskooooó!"

"Ďalšou osobnosťou, ktorú cituje, aby posmech z východného suseda Česka vyznel lepšie, je bývalá rakúska veľvyslankyňa v Bratislave Gabriele Matznerová Holzerová. Tá poznamenala vo svojej knihe, že na jednej strane hranice stoja schopní, svetaznalí, chladní a povýšeneckí, takže takmer "nemeckí" Česi, zatiaľ čo na druhej strane bývalej federácie žijú nespoľahliví, zanedbaní, zaostalí, rustikálni Slováci.

http://vas.cas.sk/clanok/10757/cesky...content=clanok


Český redaktor sa riadne obul do Slovákov: Tieto slová máme brať s humorom?!

"Slovácitoako národbezvlastnéhoštátumalivždy ťažké.Krajina bez osobností medzinárodného významu sa vlastne našla až na konci 20. storočia," píše na začiatok redaktor Mladej Fronty Dnes, ale hneď aj upozorňuje, že kvôli väzbám,priateľským a rodinným, treba brať jeho príspevok "s humorom a nadhľadom, pretože bez neho by podobný text ani nešlo vytvoriť."
Český redaktor sa teda s humorom pustil podrývačným tónom do Slovákov. "V dvadsiatom storočí prešli dlhú cestu, vďaka veľkorysým investíciám z českýchkrajín vznikla celkom slušná infraštruktúra a po kolapse komunizmu ožila túžba po vlastnom štáte," vyhlasuje s tým, že ráta s popudlivými reakciami.
V niektorých svojich postrehoch je pravdivý, v iných tvrdý, niekedy celkom vtipný. Čo však s realitou nemá vôbec nič spoločné je, že Slovák si zo seba nevie urobiť srandu. Tu však svoj názor podkladá citátom inej osobnosti. "Nevedia sa zasmiať, zmizol sedliacky rozum, schopnosť sarkazmu a dedinského humoru. Slovák sa síce dokáže odviazať, ale až po správnej vzpruhe, teda po štvrtej či piatej borovičke," cituje redaktor glosu "Jozef Varga o charaktere Slovákov". Dodáva, žeSlováci si všetko berú príliš osobne, a preto sa tak často urážajú.

Stará Bratislava:

http://lacohephotos.tumblr.com/

Vnitřek Sněžky - možná o tom nevíte ............
http://www.speleoalberice.cz/kovarnacze.htm

sestřih velmi zajímavých videí
https://www.youtube.com/embed/hUj65M4T1cg