Kto bol Ľubomír Harman?
Z útržkovitých informácií, ktoré vieme o prípade v Devínskej Novej Vsi, sa
môžeme pokúsiť zostaviť profil hlavného aktéra, pričom zistíme, že konal
takmer plne racionálne.
Kto bol Ľubomír Harman?
Narodil sa 31. 3. 1962, v znamení barana. Z astrologického hľadiska vieme,
že barani sú veľmi tvrdohlaví, ťažko sa poddávajú, idú vytrvalo za svojím
cieľom.
Z informácií susedov sa dozvedáme, že bol introvert. Zo správ sa ďalej
dozvedáme, že bol pracovitý, ale od 2008 nezamestnaný. Ďalej, že bol
samotár - nemal silné a intenzívne sociálne ani rodinné vzťahy.
Kde žil Ľubomír Harman?
Rodina, ktorá bola Harmanom popravená, bola podľa relácie Lampáreň spred
piatich rokov veľmi problémová, asociálna, cigánska. Veľmi hlučná a liezla
na nervy všetkým ostatným podnájomníkom. Mala obrovské dlhy na nájomnom.
Nevedeli si s nimi dať rady ani polícia ani Miestny úrad Devínska Nová Ves
ani Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Prvé zlyhanie: právo a poriadok
Všetkých ľudí v paneláku muselo do zúrivosti privádzať to, že náš štát,
ktorý má zabezpečovať poriadok, pri patologickom a kriminálnom správaní
jedincov z cigánskeho etnika neustále maximálne zlyháva.
Dnes máme Deň Ústavy, tak si z nej trochu zacitujme: "Občania majú právo
postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický
poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak
činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú
znemožnené" (Čl. 32). Toto šalamúnske znenie si širšie môžeme vykladať aj
tak, že keď zlyháva štát, nápravu môže uskutočniť občan prevzatím
spravodlivosti do svojich rúk.
Druhé zlyhanie: sociálna spravodlivosť
Ľubomír Harman sa stal nezamestnaným ešte pred eskaláciou hospodárskej
krízy. Vek približne 50 rokov je veľmi kritický pre hľadanie si novej
práce. Do toho eskaluje kríza a osobnostná výbava introverta je na
hľadanie práce najmenej uspôsobená.
Dávky v nezamestnanosti plynú pol roka, potom nastupuje pomoc v hmotnej
núdzi. Avšak vlastniť nehnuteľnosť v Bratislave (v hodnote okolo 100 000
EURO) znamená, že človek nároky na pomoc v hmotnej núdzi nespĺňa. Harman žil
pravdepodobne z úspor a tie mu možno aj pomaly dochádzali. Úrad mohol
odporučiť jediné: predajte byt, kúpte si domček niekde na dedine a zo
zvyšných peňazí hravo do dôchodku vyžijete.
Harmanovi sa takéto riešenie ale nezdalo vhodné: prečo by on, ktorý celý
život drel, mal predávať svoj byt, zatiaľčo pod ním v rovnakom byte žijúci
ľudia, ktorí poriadne nepracujú, neplatia ani nájom, terorizujú celý
panelák, sú upodozrievaní z dílerstva drog, sa tam môžu smelo veseliť
ďalej a ísť na nervy všetkým naokolo?
Jasná rovnica: systémom vytvorený scenár
Vidíme tu 2 obrovské zlyhania systému. Ľubomír Harman musel prirodzene
neznášať: cigánsku rodinu, ktorá žila pod ním, políciu, ktorá si s nimi
nevedela poradiť, štát, ktorý ho do takejto situácie dostal.
A teraz si zoberme východiskovú situáciu Harmana: nezamestnaný, osamelý,
odsúdený na postupné chátranie a živorenie s perspektívou iba zomrieť
všetkými zabudnutý a nikým oplakaný. Do toho obrovská frustrácia z
nespravodlivého systému a zároveň osobnostná sila a nepoddajnosť.
Je jasné, že keď si tieto faktory dosadíme do rovnice, vyjde nám riešenie,
ktorého sa dopustil: oslobodiť svoj panelák od problémovej rodiny, zapísať
sa do análov ako kontroverzná postava, ale pre mnohých hrdina a navyše
umrieť v boji s reprezentantmi systému (políciou), ktorá má na celej
situácii svoj podiel zodpovednosti. Na jednej strane zločin, na druhej
občianska statočnosť.
U Harmana nešlo o skrat (keďže bol na celú akciu pripravený), ale o
bilančnú veľkolepú samovraždu, ktorej scenár vytvoril tento systém a nesie
zaň plnú zodpovednosť.
Reakcie politikov
Politici si túto zodpovednosť nechcú pripustiť. Minister vnútra chce
ozbrojiť všetky policajné hliadky samopalmi, aby voči takým ako Herman
mohli ľahšie zasiahnuť a zároveň zakázať samopaly pre civilné
obyvateľstvo, lebo sa dajú prerobiť na dávkovú streľbu. Čo urobí minister vnútra potom, keď sa raz podobne s týmto samopalom zachová policajt? Na ich psychiku vplýva zlyhávanie systému úplne rovnako.
Premiérka Radičová odkazuje, že problémové susedské vzťahy treba riešiť
legitímnou cestou. Akosi prehliada, že takéto akcie nastupujú vtedy, keď
tie "legitímne cesty" zlyhali.
Politici precitnú asi až potom, keď nejaký ďalší odhodlaný občan sa objaví
so samopalom na Úrade vlády alebo ovešaný semtexom v strede parlamentu.