List Ivete Radičovej
Milá Ivetka,
Dovoľ, aby som ťa tak familiárne oslovil, aj keď si moja, vlastne
naša premiérka vlády. Dovoľujem si to z viacerých dôvodov. Ten
prvý a najhlavnejší je ten, že Stanko Radič, tvoj nebohý manžel
bol môj priateľ, ktorého som si veľmi ctil nielen ako humoristu, ale
aj ako človeka, ktorý mal na veci vždy vecný a správny názor a aj
keď sa zúčastňoval na politickom živote, nijako nezľavil zo svojej
ľudskosti, ale najmä čestnosti. Ďalším dôvodom je môj vzťah k
tebe nielen ako šarmantnej žene, u ktorej som obdivoval a obdivujem
jej ženskosť, ale aj ako rozumnej a tiež čestnej partnerke môjho
priateľa.
Pamätám si, a dúfam, že aj ty, keď si sa stala ministerkou v
bývalej vláde M. Dzurindu, stretli sme sa u mňa v Krasňanoch aj s
ďalšími skvelými chlapmi z Kremnice, aby sme pripravili ďalší
ročník Kremnických Gagov. Vtedy si patrila ešte k nám, obyčajným
nezaradeným ľuďom, ktorí sa tešili, že vzniká niečo dobré.
Dostala si od nás kvety a odo mňa útlu knihu, ktorú som mal práve
rozčítanú. Jej názov bol a pre mňa navždy bude aj akýmsi
posolstvom „ETIKA V POLITIKE“. Vtedy som mal želanie, aby si si ju
prečítala a keď bude najhoršie, tak sa k nej vrátila.
Roky ubehli. Zmenili sa vladári, prišli dokonca noví politici. Ľudia
chceli zmenu. Nie k inému, ale k lepšiemu, múdrejšiemu,
kultúrnejšiemu a láskavejšiemu Mali dosť nenaplnených sľubov,
zlodejčiny a klamstva. Na jednom z dávnejších stretnutí som sa ťa
spýtal, či by si neprevzala úlohu prezidentky Slovenska. Zobrala si
to ako žart a zamietla si akékoľvek úvahy o svojej kandidatúre. Po
čase sa moje slová naplnili a zabojovala si o post najvyšší. Bolo
mi to sympatické a tešil som sa, že prišlo na moje slová. Julo
Satinský mi kedysi povedal, že som naivista. Možno mal pravdu, ale
moja naivita nepramení z nevedomosti, ale z túžby, aby sa splnili tak
trochu moje sny nielen o sebe ale aj o druhých.
Postupne sa začalo na našej politickej scéne zmrákať a prichádzali
ďalšie správy o doteraz nepotrestaných zlodejoch, klamároch a
mocichtivých trpaslíkoch. Ty si síce boj o prezidenta prehrala, ale
zvíťazila si v boji o ľudí. Začali ťa spoznávať a len vďaka
tomu, že si prevzala volebného lídra v strane, kde sa udialo
všeličo, táto partia skúsených politických strelcov nakoniec
dostala hlasy voličov. Priznám sa, potešilo ma tvoje víťazstvo,
avšak v zápätí som dostal facku pri sledovaní televízneho
vysielania ako sa objímaš s podnapitým nováčikom na politickej
scéne, ktorý ti nesiahal ani po päty, aj keď mal takmer dva metre.
Povedal som si „Jasné, je to v deň víťazstva. Treba ukázať, že
mám s kým vládnuť.“ Po druhý krát som sa zarazil pri tvojich
prvých prejavoch, už ako premiérky, keď si stále hovorila o
„tejto krajine“ a zabudla si ako sa volá. Pripomeniem. Je to
Slovensko. Potom už moje stretnutia cez televíznu obrazovku boli
stále bolestivejšie. Začala si svojim voličom sľubovať niečo, o
čom som už vtedy vedel, že je to nesplniteľné. Tvoje tvrdenie, že
pripravované zmeny sa nedotknú obyčajných ľudí, bolo už
očividnou lžou. Informovanejší vedeli, že s našim hospodárstvom
je to biedne a postihne to všetkých. Trochu som sa pozviechal pri
kauze Hayekovci, kde som dúfal, že si tú knihu o etike v politike
opäť vezmeš do rúk a len tak narýchlo si ju prelistuješ. Nestalo
sa. Čakala si na neviem čo, aj keď tvoji kolegovia na ministerstvách
boli očividne prichytení pri čine. Začala si používať iný
slovník. Ten, ktorý my, voliči už poznáme. Sú to ekvilibristické
vety plné vykonštruovaných argumentov, ktoré môžu tak upútať
neinformovaného občana, ale nie ľudí, ku ktorým sa hlásim aj ja.
Posledné zrnko kávy, ktorú som varil z tvojich činov a prehlásení
v kresle premiérky bol prípad Daňového riaditeľstva a akejsi firmy
Nitra Invest. Keďže mám nejaký ten rok odrobené v súkromných
firmách, dokonca takých, kde boli zahraniční majitelia, dobre viem,
čo znamenajú firmy založené na Cypre, Panenských a Kajmanských
ostrovoch. Sú to biele kone svetovej ekonomiky. Všetci o nich vedia,
no sú tolerované, pretože prinášajú osoh vo sfére, ktorá tiež
potrebuje peniaze. Je to svet politiky a politikov, ktorí sú z roka na
rok nenažranejší. Niektorí kradnú priamo zo štátnych peňazí,
iní to robia sofistikovanejšie cez úplatky a skryté kontá. Tak je
to aj s Budmerickým kaštieľom, ktorý tvoj minister ukradol
spisovateľom a ide s ním asi kupčiť za trhové ceny niekde na
Kajmanské ostrovy, pretože tam niektoré firmy majú na takéto
budovy. Čo už na tom, že budova kaštieľa zostala zachovalá aj
vďaka peniazom Literárneho fondu. Veď to boli len peniaze akýchsi
niktošov – umelcov. Iste, nemám dôkazy, aby som mohol niekoho
usvedčiť z kradnutia a podvodu. Veď to vlastne nie je ani moja
úloha. Ja mám na starosti ako občan a tvoj volič jediné –
Dôverovať ti, alebo nie
Žiaľ ti musím oznámiť, že úsilie o dôveru si u mňa prehrala.
Buď taká dobrá, a povedz to tvojim partajným bosom, ktorí o tebe
nikdy neprehodili ani jedno prívetivé slovo, aby začali uvažovať,
čo budú robiť, keď zmiznú z politickej scény. Vyzerá to tak, že
to bude onedlho, pretože okolo mňa vidím stále viac rozhorčených
ľudí, ktorým nie je jedno, kto má moc v rukách.
Tvoje účinkovanie v kresle premiérky mi prinieslo len jedno. Vrátil
som živnostenské oprávnenie a chcem ísť do predčasného dôchodku
Dúfam, že mi svojimi reformami v umení podvádzať neznechutíte aj
ten. Pretože po dôchodku ma čaká už len krematórium a to neviem,
koľko ma to po reforme bude stáť. Dúfam, že si moja pozostalá
rodina našetrí aspoň na jeden veniec z trávy, pretože na kvety na
vencoch budú mať len páni z J&T.
P.S. – Prečítaj si tú knihu, ktorú som ti kedysi daroval – ETIKA
V POLITIKE
Tvoj neustály priateľ
Ľubo Belák
V Bratislave, dňa 15.4.2011