2009 *27. septembra 2009 sa v Paríži konalo konzorcium jazykovedcov z
celého
sveta. Po ôsmich rokoch bádania, skúmania a študovania vydali
rubriku
desiatich najťažších a najľahších jazykov na tejto planéte. Do
úvahy sa
bral
vývoj jazyka, úprava pravopisu, štýl písma, znaky, reč, história
jazyka
a
gramatika jazyka.
Ústav jazykovedcov, ktorý sídli v Berlíne začal so skúmaním
jazykov,
ktorými
sa hovorí po celom svete, nielen tými najrozšírenejšími, ale
všetkými
jazykmi. Na svete je okolo 7832 jazykov. Každý týždeň zaniknú dva
jazyky
a
vytvoria sa ďalšie dva až tri nové.
Skôr než prejdem k tým desiatim najťažším jazykom, spomeniem
desať
najľahších jazykov
10. mongolčina
09. aramejčina
08. gréčtina
07. nórčina
06. taliančina
05. rumunčina
04. chorvátčina
03.bulharčina
02. angličtina
01. najľahší jazyk na svete, ktorým hovorí vyše 300 miliónov
ľudí na
celom
svete je španielčina.
Desať najťažších jazykov na tejto planéte:
10. nemčina
09. francúzština
08. čínština
07. japončina
06. jazyk oboch Kóreí je rovnaký, takže kórejčina
05. perzština
04. arabčina
03. fínčina
02. maďarčina
01. najťažším jazykom, akým sa hovorí na tejto planéte je
SLOVENČINA.
A to pre jej gramatickú štruktúru a "mobilitu slov a slovných
spojení"
ako
jediný jazyk sveta má slovenčina 7 pádov (Nominatív, Genitív,
Datív,
Akuzatív, Lokál, Inštrumentál a Vokatív), ďalej vybrané slová,
a
hlavne
mäkké a tvrdé "i, y",
skloňovanie prídavných mien a slovies, v podstate sa v slovenskom
jazyku
skloňujú takmer všetky slová.
Špecifiku tvoria slovesá. V slovenčine je sloveso ohybné. Ohýbanie
slovies
sa nazýva
časovanie.
Pri slovese sa rozlišujú v slovenčine gramatické kategórie:
* osoba (prvá osoba jednotného čísla, druhá osoba jednotného
čísla,
tretia
osoba jednotného čísla, prvá osoba množného čísla, druhá osoba
množného
čísla, tretia osoba množného čísla)
* číslo (jednotné číslo, množné číslo)
* čas (predminulý čas, minulý čas, prítomný čas, budúci čas)
* spôsob (oznamovací spôsob, podmieňovací spôsob, rozkazovací
spôsob)
* slovesný rod (činný rod, trpný rod)
* slovesný vid (dokonavý vid, nedokonavý vid)
* slovesná zhoda (zhoda s tvarom nadradeného podstatného mena alebo
zámena)
* intencia slovesného deja (sloveso vyžadujúce doplnenie agensom
alebo
paciensom, sloveso nevyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom)
* trieda
* (slovesný) vzor
ROZDELENIE SLOVIES
plnovýznamové
1. činnostné - pomenúvajú činnosti, úkony
a. predmetové -ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu
b. bezpredmetové -ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu
2. stavové - pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli
pomocné
nemajú
úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným,
plnovýznamovým
slovom
1. modálne (spôsobové) - vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť,
možnosť
uskutočniť dej chcieť, môcť, musieť, vedieť, mať (niečo za
povinnosť.),
smieť, dať sa
2. fázové - vyjadrujú fázu, koniec, začiatok deja začať/ínať,
prestať/ávať,
z/ostať/ávať
3. limitné - vyjadrujú blízky začiatok deja ísť, mať
4. sponové - fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku,
spájajú sa
s
plnovýznamovými slovnými druhmi byť, stať sa
Ako jeden z piatich jazykov máme tri rody : mužský, ženský a
stredný.
A ako jediný jazyk sveta má vzory prídavných mien, dvojhlásky a
spodobovanie, toto
nenájdete už v žiadnom inom jazyku na tejto planéte (!). Toto je len
tak
na
okraj, čo sa týka gramatiky slovenského jazyka.
Jeho gramatika je tak komplikovaná, že akémukoľvek cudzincovi by
podľa
prepočtov trvalo až 12 rokov, kým by sa naučil kompletnú gramatiku
a to
nehovorím a variabilite slov, viet a slovných spojení vo vetách.
Kompletnú gramatiku slovenského jazyka nevie ani jeden jediný
človek,
preto
ju študujú a pripravujú tými vedcov a jazykovedcov, pretože je tak
obsiahla
a povedal by som, že v niektorých prípadoch až extrémne náročná
nato,
aby ju
bol schopný poňať jeden človek. Slovenský jazyk má presne 465
gramatických
výnimiek aj to dokazuje jeho komplikovanosť. Pravidlá slovenského
pravopisu
prichádzajú len veľmi málo s nejakými úpravami alebo novými
pravidlami
gramatiky, ale cez to všetko ide o jazyk, ktorý nemá vo svete obdobu,
čo
sa
týka náročnosti na učenie, písanie, počúvanie, hovorenie a
čítanie.
Záujem o slovenský jazyk každým dňom rastie, ale len málokomu sa
podarí
dosiahnuť to čomu my jazykovedci hovoríme: rozprávať čisto
spisovne. Náš
jazyk je krásny, melodický a preto nemáme problém porozumieť aj
ruštine,
poľštine, češtine, a iným slovanským jazykom. Ak sa chce cudzinec
naučiť
písať, čítať, počúvať a hlavne hovoriť po slovensky aspoň tak
ako
jednoduchý človek, tak v zahraničí sa náš jazyk nenaučí a to
platí aj
pre
nás.
Cudzinci, ak chcú, musia prísť k nám a my, ak sa chceme naučiť
inú reč,
musíme ísť do krajiny, kde sa tou rečou, ktorú sa učíme, hovorí.
Mali by sme byť hrdí nato, že rozprávame najťažším jazykom, aký
kedy
vôbec
vznikol, lebo ťažší jazyk už nie je. Jeho gramatická štruktúra
je tak
komplikovaná, tak prepracovaná do detailov, že s takou dokonalosťou
prepracovania sa nestretneme ani v maďarčine, pre mnohých z nás je
práve
maďarský jazyk ten najťažší, a le to isté tvrdia Maďari o našom
jazyku,
len
s tým rozdielom, že oni sa nemýlia.
S pozdravom prof. Doc. Vladimír Trnka
Orgán Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Jazykového odboru Matice
slovenskej a Ústrednej jazykovej rady MK SR.*
__________________________________________________ ___________________