Z judikatúr:
Pretože v danom prípade boli predmetom podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, bolo nutné dôkladne preveriť predovšetkým možnosť reálneho rozdelenia spoločnej veci na dve či viac samostatných vecí.
Budovy je možné deliť tak, aby vznikli samostatné stavby, existencia ktorých nebude v rozpore so stavebnými predpismi; v tomto smere musí byť zamerané prevedenie znaleckého dokazovania, prípadne i primeraným spôsobom vyžiadaná súčinnosť stavebného úradu. Púha možnosť reálneho rozdelenia na dve či viac samostatných vecí však nebude postačujúca, lebo bude treba ešte uvážiť, do akej miery možno požadovať na účastníkoch vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením (najmä stavby). Ak by reálne rozdelenie nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné považovať z tohto hľadiska vec za reálne nedeliteľnú.
Rozdelením nemusia vždy vzniknúť rovnako hodnotné samostatné diely nehnuteľností (môžu byť rôzne vybavené, rôzne staré, v rozdielnom stave zachovalosti apod.); aj k tomu je potrebné pri vyporiadaní prihliadnuť, ako aj k prípadným nárokom jednotlivých spoluvlastníkov vzniklým z toho, že sami vlastným nákladom zlepšili stavbu apod. Veď už z pojmu vyporiadania použitého v § 142 o. z. sa podáva, že majú byť vyriešené všetky sporné otázky, vyplývajúce zo zrušenia podielové ho spoluvlastníctva.
... rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 2MCdo 3/2004, z ktorého vyplýva, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k budove, či domu, v ktorom sa nachádzajú nebytové priestory, ako tzv. nebytové jednotky, reálne a priestorovo vymedzené časti, prichádza do úvahy vyporiadanie rozdelením tohto domu na jednotlivé nebytové jednotky, teda je v rovine horizontálnej, ak sú inak splnené predpoklady pre ich samostatnú existenciu.
Pri reálnom rozdelení stavby sa v súčasnosti vo všeobecnosti ráta len s rozdelením vertikálnym, a nie aj horizontálnym podľa poschodí a ich častí. Určité odlišné riešenie naznačuje ustanovenie § 118 ods. 2 OZ, podľa ktorého predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory. Ak sa byt alebo nebytový priestor nachádza v budove (stavbe) spojenej so zemou pevným základom, je možné, aby sa takýto byt a nebytový priestor považovali za nehnuteľnosť, takisto, ako je nehnuteľnosťou sama budova (stavba). Podobné riešenie pripúšťa aj zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec, a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).