Stanko, ale nehovorím len o drogách...
Všeobecne so porovnávala menšie mesto s veľkým. Porovnávala som mládež na školách, skúsenosti, pocity mojich detí.
Samozrejme, že aj my sme si preskákali kadečo za mladých čias.
Moje deti sa stále zo mňa rehocú keď im opisujem svoju prvú opicu...ochľastala som sa asi v 10 rokoch z domáceho vaječného koňaku /sama doma, kým boli rodičia v poobednej smene/, som zvedavá kedy sa môj skoro dospelý syn prizná ku tej svojej prvej opici.
Ale viem, že keď som šla na diskotéku ako násťročná, alebo na letný festival filmov - tak moji rodičia mohli kľudne spať...dnes idem po syna po diskotéke autom a osobne ho vyzdvihnem a dcéru vozím na tréningy a počkám kým skončí, nenechám ju samú odchádzať domov. To je pre mňa sakra rozdiel.

Kto má deti v takomto veku, vie o čom hovorím a neverím, že tieto skutočnosti rodičia podceňujú.

Danushka, takže možno že máš troška pravdu,ale ja ti zasa niečo poviem- ja viem dneska su plne noviny a telka znásilnení,vrážd,lúpeži a pod. a volakedy si myslíš,že neboli? Boli ,len sa o tom nepísalo a nerozprávalo-moj tatko bol policajt,resp.príslušník VB a oni mali taký služobný mesačník-volalo sa to Kriminalistický zborník-on to nosil domov a schovával si to na dosť utajené miesto,ale keďže ja som mal všetko prekutrané tak pravidelne som to chodil čítavať a poviem ti veru- boli tam popísané také isté vraždy,znasilnenia a lúpeže ako dneska sa páchajú a čo povieš na prípad medičky Cervanovej ?-zavraždenej keď odchádzala z disky? Hovoria ti ďalej mená ako Straka(spartakiádny vrah),Svitek a pod? Ten svitek zabil svoju tehotnú ženu a dve malé svoje deti dievčatá atď

Ste na téme porada - stavba.

Nič v zlom, ale ste úplne v inom.


PS :
Real - ACM : 2:3 - konec.


CIMOM

He , he ,......ešte nestrieľam ....ešte som ani nenabil ....

Rovesníci mojich dievčat sa čudujú , že aké mám názory oproti ich rodičom ...zastaralým ....

Moje názory , skúsenosti vyplývajú z praxe , z každodenného styku s mládežou , študentami VŠ / len 20 rokov ..../ ....

A ako si viacerí stihli , nestihli uvedomiť , len tak ľahko ich nemením ....

Poviem to aj inak ....

V oných dobách som si dovolil ísť v hociktorú nočnú hodinu hocikde / až na to 1 % výnimky , ktorá potvrdzuje pravidlo /......

Dnes , po zotmení , hlavne v tejto dobe , nevyjdem z baráku bez toho , aby som pri sebe niečo nemal , stačí na avatar pozrieť ....podotýkam , po zotmení je aj 18:00 hod , to človek aj do obchodu si potrebuje občas zájsť , vtedy sa len začínajú výrastkovia schádzať ....

Ono , poniektorí by zmenili názor , keby .....ale to je do iného vlákna a v inom fóre ...iné príhody ....

Vies kedy bolo povedane toto?
"Dnes si mladi ludia vobec nevazia starych, ani sadnut si ich nepustia..."

Ta veta pochadza zo stareho Rima. Doba sa meni, ludia sa nemenia.

buchac: To vychadzanie von suvisi s vekom, cim je clovek starsi tym sa vsetkeho viac boji.

No chcel som končiť , ale nedá sa .....

Báť sa a mať obavy , hm veľký to rozdiel ......
Ja v mojom veku ...?????
Sranduješ ....či ...?

Smrť sa o mňa uchádzala svojho času , mal som vtedy obavy ....a veľké ...

Bojím sa , aby som na staré kolená neostal tak , ako občas vídavam v niektorých šotoch v tv ....

Nechajme už radšej tak ....už sme veľmi

No počkať - nezávisí strach od veku! - a je to ešte vo vlákne témy- sú to objektívne príčiny, ktoré rozhodujú kde a kam sa odsťahovať - ja osobne mám tiež obavy a som o čosi mladšia ako Juraj a tiež len tak neodídem z domu, (neviete už kde, koho ( napr. aj pri obyč. defekte kto zastane) a či budete v správnej alebo nesprávnej chvíli na mieste!) .
Moja staršia mi dávno povedala, keďže sme sa presťahovali, keď končila strednú školu, že lepšie bolo v menšom meste na škole, ako vo väčšom. Povedala mi doslova, že "vieš keby som spadla na zem, buď na mňa šľapnú alebo prekročia. Ak sa tvárim, že ma nezaujímajú ich debaty o marihuane a pod., som pre nich smiešna a posmievajú sa mi že som zaostalá"( a nielen to..)..... Vraj v menšom meste, je prísnejší meter na správanie aj študentov a žiakov ZŠ.

Skusim k teme, dobre?
Prestahovali sme sa z panelaku na dedinu pre 5 rokmi. S tym, ze je to stara haraburda, ktoru si pocas byvania zrekonstruujeme. Peniaze sme mali len v hodnote bytu. Takze sme si nasli obyvatelny dom (voda, el., plyn) a rovno sme sa prestahovali. Tesili sme sa na to! Sice sme si skomplikovali zivot vozenim sa do skol a do prace autom, deti na kruzky a tak (mali vtedy 13 a 11) ale chceli sme to. Vyhravala vo mne predstava super zivota na svojom pozemku, opalovanie grilovanie zahradka... Prave preto som bola sama zo seba zhrozena aku som dostala reakciu! Dom bol stary a vlhky, rekonstrukcia postupovala pomaly a ja som do vankusov plakala za nasim krasnym velkym slnecnym suchym bytom kde neboli ziadne problemy. Ked som videla autobus odchadzat na nase sidlisko, mala som hrcu v krku... Bola by som schopna ist buchat na dvere nasho bytu a vyhnat tych cudzich ludi prec, ze ten obchod neplati... Bol zo mna tien, skoro som sa zblaznila.TRI ROKY som to miesto nemohla nazvat domovom, nechcelo sa mi z prace ist "domov", strasne som sa musela premahat a citila som sa ako bezdomovec...Bola som aj u psychologicky, ale v podstate len sa vyplakat. Lutovala som deti, kde sme ich to zatiahli... Deti vsak s tym nemali problem ze ako dom vyzera. Nasli si hned kamosov, ani sme nevedli ze ich mame. Pomahali pri stavbe a tesili sa na svoje buduce samostatne izby. Manzel je kludas, on bol spokojny, nemal mi vsak ako pomoct. Ten boj som nad sebou vyhrala az ked sa o tom dome dalo povedat ze je pre ludi. Dnes by som ho nevymenila za nic na svete, je to fajn utiect z mesta po praci prec na NASU dedinu. Ale kym to prislo, myslim si ze mi to vzalo 10 rokov zo zivota.
Drzim ti palce aby si take nieco nezazila. Myslim ze to budes mat o nieco lahsie, ved pojdes do noveho, cisteho domu. A stari znami co za to stoja, pridu za tebou na nove miesto. Takisto ty za nimi. S novymi susedmi sa tiez po case zzijes. A cim skor, tym lepsie.

Ja som sa stahovala z hlavného mesta , do 25 tisícoveho mestečka na sídlisko kde som mala vyhlad do poľa kde rástla jeden rok kukurica druhý rok repa... Nemusím písat kolko som plakávala , naštastie som mala dve malé deti ktoré mi nedopustili stále premýšlat jedna mala 20 mesiacov a druhá 1 mesiac , nepoznala som tu nikoho , zo sidliska do mesta bolo daleko, tu bol jeden malí obchodík , všetko sa časom zmenilo deti začali chodit do škôlky , školy spoznávala som nových ludi a aj tu sa to pekne vybudovalo. zvykla som si , ale ked máte na výber tak radšej teraz, chodte tam kde by ste sa vy a vaša rodinka citila lepšie , zvážte aj ostatné vyhody a nevýhody nie len to , že tam bol lacnejší pozemok..