Ak sa predáva nájomný dom (nehnuteľnosť), samozrejme nemá nájomca bytu prednostné právo na jeho odkúpenie (bytu), pretože na nájomný „dom“ sa zákon o vlastníctve bytov nevzťahuje (legislatívna skratka v § 2 je pre bytový dom). V takomto zmysle je sporná veta len vysvetľujúca, javí sa nadbytočná.
Vlastník nájomného domu sa však môže rozhodnúť dom rozpredať po bytoch. Tu už nastupuje zákon, byt môže previesť len na nájomcu. Ide len o prvý prevod každého bytu od vlastníka pôvodného domu, čo je v zákone vyjadrené tým, čo ľudia nečítajú: (1) Byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu. 17b). Zákon sa nevzťahuje na ďalší predaj bytov.
Toto ustanovenie je dosť obmedzujúce, nakoľko je na vôli nájomcu, či byt kúpi. Vlastník ho nemôže predať inému, ak nájomca nič neporuší (§ 711 obč. zákonníka), môžu mu zostať byty nerozpredané. Preto sa dnes hneď predávajú postavené nové byty, nedávajú sa najskôr do nájmu. Nájomné domy sa rozpadajú len tie, kde je prevod bytov povinný, alebo kde je vopred dohodnutý predaj všetkým.
Šalamúnska veta by to mohla byť v prípade, že by sa vlastník domu pri prvom predaji pokúsil predať byt inému ako nájomcovi a tvrdiť, že veď to podpísal. Aj keď to aj zákon priamo nezakazuje, išlo by o obchádzanie zákona, nakoľko ustanovenie hovorí môže previesť do vlastníctva „len“ tomuto nájomcovi (nepriamy zákaz). Ak by sa však nájomca domáhal obchádzania zákona, mohla by sa dosiahnuť neplatnosť nájomnej zmluvy, čo by vlastníkovi vyhovovalo, lebo by byt mohol predať – nemal by nájomcu.
Máte teda na výber – podpíšete, alebo si nájdete iný nájom.
Naposledy upravil Mária27 : 22.10.09 at 19:59