Skús zobrať mamu k sebe na Vianoce, alebo na víkend. Aby si oddýchla a získala od svojich problémov odstup. Porozprávaj sa s ňou, čo ju drží pri otcovi. Rozprávajte si svoje túžby a predstavy, a potom si povedzte, čo z toho je reálne. Spýtaj sa mamy, kde by chcela pracovať, kde by bola ochotná pracovať, a čo pre ňu je úplne nevhodné.Zisti si,či sa nejaká vhodná alebo vyhovujúca práca dá v tvojom meste zohnať.
Je toho na tvoju mamu veľa, ale naozaj musí chcieť v prvom rade ona sama. Aj keď bude plakať, ľutovať všetko možné - tentoraz musíš byť ty tá rozhodnejšia. Mali by ste uvažovať o finančnej samostatnosti mamy, tým by sa jej zdvihlo sebavedomie, a nelákalo by ju to k návratu. Ale za ručičku ju vodiť nemôžeš.
Dokazovaní psychického teroru a mobbingu je ťažké, neverím, že sa dačo pohne k lepšiemu týmto smerom, aj keď by som to priala tebe aj mame.
Mám pre teba silný argument, na psychický nátlak na mamu z tvojej strany - ak už nebudeš vedieť, čím mamu pohnúť k zlepšeniu jej situácie, povedz jej , že keď dovolila ubližovať sebe, je to jej slabosť, ale že keď pre vlastnú ustráchanosť, povoľnosť, podriadenosť, dovolila, aby ste so sestrou vyrastali v ovzduší psychického týrania, dostávali bitku od otca, nech ti nebráni mať pokojný život v dospelosti a konečne sa rozhýbe k tomu, čo mala urobiť veľmi dávno.

Korela,asi to nie je tak jednoznačné v živote - laický, nelaický pohľad., to čo píše agent11 ja beriem ako výkrik!!! žiadosť o pomoc.,áno, asi nie o pomoc pre mamu, ale pre situáciu v ktorej je., nevie pomôcť, a ťažko sa na to pozerá.,v jednom máš však pravdu-musí chcieť mama.,
Agent11-niečo veľmi podobné som zažila aj ja a ked skončil otec,začal brat! alkohol,vyhrážky, ničenie života., začala som zarábať, mame som ponúkla,aby išla ku mne,odmietla,dodnes neviem prečo?!o pár rokov nato,aby mala aspoň zemiaky na večeru, išla ako 64-ročná na brigádu a tam ju našla smrť., strašný paradox,ja sa dodnes neviem s tým vyrovnať,mala som viac na ňu tlačiť? prinútiť ju,aby odišla?za druhých nemôžeme rozhodovať ale najhoršie sú výčitky,možno len pomyslené...
moja rada? vždy,vždy mamine pripomínaj,že si tu,keď ťa bude potrebovať! rozhodnutie je len na nej a ty nezabúdaj žiť svoj život.

Ďakujem za podporu a všetky príspevky na túto nie veľmi príjemnú tému.
Ano, je to zúfalstvo, ale posnažím zo všetkých síl, aby sa situácia zmenila, i keď mám sama neriešiteľnú situáciu v práci, ale o tom nechcem hovoriť.
Urobím všetko možné aj nemožné, aby sa veci konečne pohli ďalej. Viem, že výsledok nepríde hneď, ale nechcem si raz v živote vyčítať, že som sa nesnažila pomôcť a neurobila všetko pre takú maličkosť "radosť, šťastie a úsmev". Ešte raz veľmi pekne ďakujem za všetky príspevky.

Iba zbežne som prečítala Tvoj príbeh. Nie ojedinelý. A preto, ak Ti to Tvoj čas dovolí, podeľ sa s nami, aký to bol krok vpred od Teba, ak mamička prestupovala na mieste.

Hm, viem že o tom nechceš hovoriť ale možno by sa Ti uľavilo ak by si sa rozpísala o svojich problémoch v práci. Prezentuješ sa ako silná osoba ktorá sa to snaží mať pod kontrolou, ale ani ty sa nemôžeš pretvarovať donekonečna a bolo by vhodné byť pri "osudovom" stretnutí s mamou keď sa bude rozhodovať čo ďalej, aby si bola aj ty v maximálnej možnej psychickej pohode aká sa dá dosiahnuť. V rodine mám nepriamo skúsenosť s alkoholizmom, čiže z časti sa snažím vcítiť do Tvojej pozície.

ináč čo sa týka toho psychológa resp.psychiatra maminke by to určite pomohlo. Treba jej vysvetliť, že ju nezoberú na psychiatriu pokiaľ nebude nebezpečná pre seba alebo pre okolie /samovražda, nebezpečné psychické choroby/, čo podľa toho čo píšeš nie je jej prípad. Skús ju len tak zobrať k psychológovi vo vašom okolí len na pokec, pohovor. Nech sa s ním porozpráva. Dajú sa predpísať aj antidepresíva, ktoré pomôžu zlepšiť náladu. Hlavne v tomto jesennom období. Zvyšuju produkciu hormonu šťastia-serotonínu. Za skúšku nič nedá. Nech sa s ním porozpráva. Nech jej vysvetlí čo sa bude diať ako postupovať. Alebo sa za psychológom zastav ty a vysvetli mu situáciu. Potrebuje pomoc. Potrebuje sa vzchopiť. Momentálne vidí svoju situáciu ako neriešiteľnú. Akonáhle ju bude vidieť v jasnejšom svetle pomôže jej to a aj tvoja podpora bude padať na úrodnejšiu pôdu. Keď sa budeš s maminkou rozprávať nech sa vyplače. Potrebuje to, ale to neznamená, že ty v rozhovore prestaneš. Tu sa bavíme o /podľa toho ako ho opisuješ/ priamom ohrození jej života. Tak ako bolo spomenuté treba ju zobrať preč. Nech ju nenájde. Vzhľadom na uplynulých 30 rokov takéhoto života je maminka veľmi silná,keď to zvládla a ja verím tomu, že dokáže začať odznova a bude opať úspešná a šťastná. Len to žiada veľa sily hlavne tvojej a tvojej sestry. Prajem veľa šťastia. Existuje tak isto bezplatná právna pomoc. Centrá pre týrané ženy ju takisto poskytujú. Treba sa obrátiť aj na nich. A všetky doklady od majetku zobrať. Aj keď ich zatiaľ poberiete len k tebe či sestre. Držím palce a prajem veľa sily

Theo rada by som napísala aj o svojich neustálych problémoch v práci, ktoré trvajú veeeeľmi dlho. Neviem však, kam by som to mala zaradiť. Zvazujem napisat raz o tom knihu, ibaze mnohym sefom sa to nebude pacit, ale bol by to pekny darcek pre takych ako moj sef pod stromcek. Pomôžeš mi,kam tento pripadny novy prispevok zaradit? Mrkni sa na temu pravo zamestnavatela, tam som dala prispevok na diskusiu

Ja by som riešila danú situáciu asi takto - neviem z akého kúta Slovenska ste.
Ak by som sa nedovolala u svojich, skúšala by som všetky iné dostupné čísla, niekto by to určite zdvihol. Títo ľudia to robia s vlastným nasadením, a dúfam že by boli ochotní sa spojiť i po súkromnej linke po zvážení prípadu.
Na polícii Vám zdvihnú telefón vždy, poskytnú radu.
Keď som stratila tento rok OP, všimla som si na našom policajnom obvode na nástenke leták s problematikou, ktorej je venovaná táto téma.

agent11 - si velmi dobrá dcéra a rady ZOLOBODa majú pre Tvoju matku a Teba cenu toho najdrahšieho darčeka k Vianociam! Len ho treba načať a popasovat sa so všetkými radami do bodky čím skôr! Pokiaľ nie je neskoro! Inak, je skutočne škoda, že matka má rodinný dom, veľký, asi vo výlučnom vlastníctve, maximálne v spoluvlastníctve s bratom, a ho nepredala a s Vami sa neodsťahovala od tyrana v čase keď bola doba pre predaj nehnuteľnosti prajná či v meste či na dedine! Bytová otázka je pre matku stále riešiteľná cestou predaja JEJ rodinného domu a kúpy bytíka v meste ( hoc ceny sú fakt nízke, ale je to vždy lepšie riešenie ako toto psychické tyranizovanie v dennej pritomnosti tyrana). Prípadne využiť záložné právo na získanie bytíka v meste. Rovnako treba využiť služby Centra právnej pomoci v regione, kde by nemusela veľa platiť za právne služby a rýchlo sa rozviesť bez ohľadu na materiálnu stránku,ale všetko iba za predpokladu ZLATEJ RADY od ZOLOBODa a za par rokov sa maminka bude sama sebe čudovať prečo nechala seba a Vas tolko tyranizovať. Ale to musí rozhodnúť iba ona sama. Ty si fantastická dcéra , už len aby sa ona rozhodla či chce byť "pochovaná zaživa" alebo začať normálne žiť s bežnými existenčými starosťami a radosťami o dcéry a prípadné vnúčatá mimo tyrana.., viem je to tvrdé ale inak sa to pomenovať nedá.... čím skôr tým lepšie a veľa síl a pevné nervy :-)

Agent111, v prvom rade ti chcem popriat k prvemu kroku... prekonaniu strachu a rozhodnosti to riesit. To je absolutne prvy krok, ktory treba urobit. Dokym zije clovek v strachu, nema energiu, a tak to ani nemoze riesit. Najprv musi prekonat strach, povedat si, ze dost a zacat to riesit. Raz tento moment pri takychto problemoch musi prijst. U teba nastal prave teraz. Myslim si, usudzujuc s tvojich prispevkov, ze problem si uz vyriesila. Posobia rozhodne a stabilne, mam pocit, ze si si zaumienila, ze to dokazes, a tak to dokazes. Keby na svete neexistoval strach, vyriesit takyto problem nieje tazke. Bolo by to len cisto o logike. Je to teda boj s vlastnym strachom, a v tomto pripade, kedze je zahrnutych aj viac ludi z rodiny, aj boj s ich strachom. Svoj vlastny strach mas v rukach ty sama, to asi iste vies, no bojovat so strachom ostanych je nemozne, pokial sa oni nerozhodnu, ze budu bojovat. Musia sa teda dostat do rovnakeho stadia "Uz dost, stacilo!", presne do takeho, akeho si sa dostala ty. V tom im mozes pomahat. Najlepsou cestou je mat dobre medziludske vztahy s tymi, ktorych mas rada. Cim je vztah otvorenejsi, tym viac energie mozes dodat tomu druhemu, a tym skor mozes toho druheho dostat zo stavu v ktorom sa boji, lutuje, rezignoval, do stavu boja, aktivneho riesenia.
So strachom ti nemozem pomoct, na jeho prekonanie potrebujes iste poznanie seba samej, mozem ti len poradit zopar knih, ktore toto poznanie cloveku davaju. (a zisli by sa aj tvojej mati! napis mi SZ ak ich chces) Co sa tyka logiky riesenia problemu, s tou ti tu uz celkom dobre radili ostatni, a myslim, ze keby si mala napisat logicky postup, ako to vyriesit, dokazes to aj sama, za predpokladu, ze by ostatni z rodiny spolupracovali. Ako vidis, je to teda o otvorenosti medziludskych vztahov, dovere a laske.
Nepoznam podrobnosti, takze nejak detailnejsie sa radi v tomto pripade velmi tazko, hlavne nepoznam tvoju financnu situaciu a nakolko si veris, ale ja by som sa pokusil do toho zaangazovat aj tvoju sestru. Akoze sa jej to netyka? Myslim si, ze sa jej to teda tyka hodne, a je to natolko vazna zalezitost, ze nejake skusky alebo zapocty pri tom vyzeraju smiesne a je to jednoznacne vyhovorka, sprostenie sa zodpovednosti riesit ten problem. Neviem aky mate vztah, ale skus sa s nou o tom porozpravat. Ved aj ona si musela od "otca" vytrpiet dost a takisto musi vidiet, ze vasa mama je tym zlomena a musela to mat tazke. Ak si nasla odvahu bojovat a riesit to teraz, skus toto odhodlanie preniest aj na tvoju sestru. Ak prijdete za matkou obidve, skor ju presvedcite riesit to tu, teraz a hned. Vysledkom by malo byt, ze mama zacne chciet, a ze opustite stary "domov" (teda predpokladam, ze v tom dome byva uz len mama). Take miesto, kde vycina taky clovek, nieje domovom, a nieje dovod tam ostavat. Iba strach a bezmocnost dokaze cloveka dostat do takeho stavu vedomia, ze nema silu take miesto opustit. Domov, to ma byt miesto bezpecia, pohody a lasky a tam urcite nehrozi skryta brokovnica ci facky od tyrana, ktoremu moze kedykolvek preskocit. Pre cloveka, co zazil pohodovy domov a rodinu, musi byt nepochopitelne, ako moze niekto take dlhe roky ostavat na takom mieste, ale pre cloveka, co nic ine nezazil, je velmi tazke odijst. Ale jediny dovod, preco tam tak dlho ostava, je, ze sa zlomila jeho psychika, rezignovala a nevie si predstavit nieco lepsie. Keby si vedela predstavit nieco lepsie, clovek by tam neostaval.
Pokial sa ti podari presvedcit mamu, aby odisla, asi by bolo dobre co najrychlejsie sa odputat od vsetkeho, co suvisi so starym domovom, zacnite zit spolu v mensom bytiku, ktory utiahnete, a v ktorom si budete oporou. Myslim, ze tvoja mama nieje v dobrom psychickom stave, a tak ju nechat samu v byte, by nebolo najlepsie. Co sa tyka financii, myslim, ze uz dvaja zvladnu utiahnut najomne za byt, neviem kde byva tvoja sestra, ale ak by ste sa rozhodli byvat traja, urcite to utiahnete. Laska a pohodovy domov bez tyrana a strachu, je ovela, ovela dolezitejsia ako peniaze. Lepsie je hladat sposoby, ako financne utiahnut domacnost bez takeho cloveka, ako hladat dovody, preco nie a ostavat zavisly na financiach niekoho ineho, a pritom zit v strachu. Majetok nieje dolezity, ako uz niekto radil, ja by som kludne nechal dom tak ako je a odisiel. O dom mozete prijst kedykolvek, prijde poziar, alebo nejaka pohroma a ste bez domu a museli by ste riesit rovnaku situaciu. Naco vsak cakat na taku situaciu, ked skutocnu pohromu, tyrana v rodine, mozete vyriesit tu a teraz, a to, co bude s domom a majetkom, je nepodstatne (v skutocnosti, ludia byvaju prilis upnuti na majetok, pritom im sposobuje utrpenie v zivote, lebo ich priputava tam, kde nechcu byt a stale kvoli majetku ziju v strachu, pretoze sa onho boja... skutocna volnost je nebyt priputany na majetok a nebat sa zacinat od nuly)

neviem a ani nechapem prečo všetci radite, že ma jednoznačne matka opustiť otca a ist k dcere a začať od nuly, ako sa nechať urážať a terorizovať. ved ten dom je jej-matkin-ona ho zdedila po rodičoch aj s tym bratom alkoholikom, tak určite by nemala vypadnut zo svojho-nech vypadne on-otec.zalezi aj od toho samozrejme-ako ho zdedili či po smrti rodičov,či bol zavet a pod. ale určite by som neopustala svoj dom. podala by som trestne oznamenie na otca - za tyranie,ublizenie na zdravi, ved ma nejake spravy od lekarov ked ju dobil, podala na rozvod a čakala na rozsudok s nadejou ze ho "zabasnu".nemal by v "lochu" ani alkohol ani milenky,takze aspon nejaku tu dobu by mala mama pokoj.kym by bol v base a rozviedli ich medzitym, tak by som si vybavila papier,ze ma zakaz vstupovat do domu a priblizit sa k matke.mozno aj to je jedna z tisic moznosti.aj ked vam sa zda,ze nemate uz moznosti, stale sa nejake najdu, len netreba prestat dufat a hladat tych spravnych ľudí či priatelov.prajem vela stastia

Máma musí od otce pryč, aby
- ji ve vzteku nezabil. Když se otrok vzepře, otrokář se rozčílí
- aby byla s někým normálním, aby nebyla sama.

Co má vlastně matka s otcem společného, proč u něj je?
- peníze - on nepřinese, ona na něj doplácí
- bydlení -bydlí on u ní, ne ona u něj
- zajistit dětem tatínka - to už dávno neplatí
- zvyk, názory okolí, "co by řekli sousedi"

Je psychicky i fyzicky týraná, je v přímém ohrožení života.

Milá dcero, chyť mámu za ruku, sbal ji, přestěhuj k sobě a začni vyřizovat - na policii, na soudu, prostě vše pro rozdělení majetku - aby tatík nenadělal dluhy, pro zajištění matčina domu, pro rozvod, pro odstranění zbraně - nahlásit její vlastnictví, vyhrožování použitím zbraně - však on už ji cvičený pes vyčuchá.

Mámu je neustále nutno psychicky podporovat a konejšit. Dělala jsem vrbu a pomocnou ruku kamarádce, která odešla od manžela alkoholika a nebyla to žádná legrace. Ale musí být někdo silný poblíž, kdo rozptyluje pochyby, kdo podporuje slovně, prací i penězi.

Máma uživila dvě děti, jedna dcera snad matku uživí. Ale ta matka především musí přežít.

Čekáním se nic nezmění. Nebo možná jo - otec matku zabije nebo se zabije ona ze zoufalství. A bude vyřešeno.

Sedět- třeba u počítače - je ztrátou času. Je nutno mámu dostat do bezpečí a klidu. Držím palce.

Pachole -Rada by som ju presťahovala k sebe. Ibaže ja bývam v prenajatej izbe v BA a nemám vyhliadky na vlastný byt. Keby som ho mala, tak je u mňa už dávno nasťahovaná a ver mi, že by som bola spokojnejšia a nehľadala by som iné možnosti. Rada by som ju aj živila, ale z 11tis.SK a asi ťažko niečo vymastím zo zvyšných 5tis.SK, ktoré mi zostanú na živobitie do ďalšieho mesiaca.
Je mi jasné, že musí prežiť a nikto na nič nečaká. Ale mama nieje kus nábytku, ktorý presťahujem. Je to ustráchaná ľudská bytosť. A ver mi, keby mi na nej nezáležalo, tak tu nebudem vypisovať a žiadať o radu, čo by bolo dobré urobiť. Nemyslíš? Lebo koľko je ľudí, toľko je iných názorov. Rozhodne nespím na vavríne! Ale nie som BOH, ALAH ani nič nadpozemské a zázraky robiť neviem! Aspoň nie hneď. Chybný krok si nemôžem dovoliť!

Zbraň som nenašla, nenašla ju ani sestra a zmizla aj igelitka s nábojmi. Netuším, kde by mohla byť.

KatarinaJ -mama nemá žiaden lekársky záznam. Otec ju "bohovsky fackoval", tak že mala "iba " hrče, ktoré ukryla pod vlasy, prípadne boľavú sánku, čo zvalila na prievan.
Jeho papier nezastaví, má dosť dobrý okruh "SMOTANKY darebákov". Ak by predala dom, a odsťahovala by sa, vyhľadával by ju. Musela by si zmeniť priezvisko a prípadne aj my so sestrou, aby nás nenašiel prostredníctvom katastra nehnuteľností, kde stačí vedieť rodné číslo a priezvisko.

LOFR - z rodiny som sama so sestrou, ostatní z maminej strany s tým nechcú mať nič dočinenia. A z otcovej strany sú vo väčšine samí ožrani a tá menšina sú tí, ktorí chcú zakaždým profitovať= to je žiadna pomoc. Ale v psyché oblasti máš pravdu úplne. Mama nelipne na majetku. Viažu ju tam spomienky. VeĎ ten dom postavili jej rodičia. A v tom dome býva aj jej brat. Takže viem si predstaviť, že by sme bývali všetky tri spoločne, ibaže sestra by si rada zariadila svoj život a nieje zžitá opustiť domov, kde má priateľa. A čo môj strýko? Treba vyriešiť otázku bývania aj pre neho. A zároveň k zmene bývania sa viaže aj pracovisko. No v tejto dobe je potrebné mať prácu. Lebo čo by sa vyriešilo s tým, že mám kde bývať, ale neviem si nájsť v tom okolí prácu? =čisto logicky.

Minulý rok prebiehala na JOJ súťaž o niekoľko desiatoktisíc eur. Mama sa ma pýtala, čo by som s tými peniazmi urobila, keby som napríklad vyhrala. Odpovedala som jej, že by som kúpila byt jej, sestre a sebe. Vytriskli jej slzy z očí. Žiaľ, šťastie som nemala.

Možno nenapíšem nič nové v tejto téme, a v porovnaní s ostatnými odporúčaniami to vyzneje aj naivne.

Podľa mňa sa ale musíte sústrediť v prvom rade na mamu, konkrétne na vzkriesenie jej sebavedomia.

Zbytočné budú všetky pracne a s nasadením života pozháňané dôkazy a argumenty proti Vášmu otcovi, keď na súde matka v poslednej najdôležitejšej chvíly všetko stiahne!

S tým sebavedomým niekoľkodesaťročí udupávaným to nebudete mať zďaleka ľahké, ale musíte veriť a usilovať sa.
"Skôr než sa stane zázrak, musí prísť viera."
Ten vianočný pobyt jej pri Vás určite zabezpečte a trvajte na tom aby prišla. Alebo vyskúšajte u nejakej rodiny, kamarátky, nebojte sa zdôveriť niekomu so svojim problémom a uvidíte, že miesto sa niekde nájde....

Pod stromček jej kúpte knihu, ktorú napísala bývalá obeť domáceho násilia, obeť ktorá zvíťazila nad svojim strachom i "osudom" zároveň.

Možno ešte lepšie ako s psychológom by jej najskôr dobre padlo osobne sa stretnúť s bývalou, už vyslobodenou obeťou týrania a porozprávať sa s ňou.
Spojte sa s nejakým útulkom, oslovte ich ,požiadajte o stretnutie... Dajte inzerát...

A do tretice by som sa pokúsil mame zabezpečiť nejakým hodnoverným a čo najautentickejším spôsobom informácie o láskyplnom vzťahu muža a ženy, aby si uvedomila a poplakala nad tým o čo všetko už prišla a vlastným strachom stále prichádza.
Stretko, alebo kniha. Aby si uvedomila o čom má byť ozajstný harmonický vzťah.

Na presvedčenie matky k tomuto všetkému využite nejakú matkinu rovesníčku, najlepšiu kamarátku, alebo niekoho približne v jej veku, niekoho komu na nej záleží a kto ju presvedčí, že už ide iba o jej vlastný život.

Pokúste sa tieto vianoce venovať celé Vašej matke, ak sa to dá.

Popri tom samozrejme v tichosti zbierajte dôkazy proti Vášmu otcovi.

A aby som nezabudol. Neviem či ste veriaca,alebo neveriaca, ale skúste sa skloniť a úprimne pomodliť za to všetko čo by ste chceli dosiahnuť. A po tej modlitbe, ihneď nevstávajte skúste chvíľu načúvať vo svojom vnútri.
Pomoc určite príde, ale musíte byť trpezlivá, aj so svojou matkou, i keď...
Vraví sa, že keď sú naše cesty tak zamotané, že Stvoriteľ už pomaly ani nenachádza spôsob, ako by nám pomohol, zošle nám radu ústami niektorého človeka, ktorého v tom ťažkom období stretáme. Môže to byť poštár, predavač...

"Odvážnemu šťastie praje!"

na všetko je odpoved, len treba hladat.vsetci sme sa tu snazili nejako poradit,ale ako to tak čitam,žiadna odpoved ta extremne nenadchla.no vidim ze rozmyslas triezvo a hlavne realne-vies čo si môzes dovolit a čo nie voči otcovi-jasne,ved ho poznas od detstva,tak vies čo je za "kvietok".s tym predajom domu to ani ja nevidim realne-nakolko tam byva aj mamin brat, takze ked je alkoholik-čo s nim? ozaj si v nezavidenia-hodnej situacii,asi by bolo vhodne pre tvoju mamu obratit sa na organizaciu "Obete domáceho násilia"-tam by ju aj usmernili čo môže podniknut voči tejto situacii.prajem vela stastia

Skús nám približiť,čo konkrétne si pre mamu za posledné dva týždne urobila,okrem odpovedania na príspevky. Prepáč,ale mám pocit,že Ti žiadna rada nie je dobrá! Treba konať a to skôr, ako bude neskoro! Niekedy musíme robiť aj veci,ktoré sa nám nepáčia. V takejto situácii treba spraviť rázne rozhodnutie a potom riešiť ostatné. Lebo sa Ti lahko môže stať,že budeš riešiť už len matkin pohreb!!

Ludex, KatarinaJ,Húžva- reagujem trošku podráždene, pretože ja som sama vyčerpaná. Bojujem s viacerými problémami. buď sú to majitelia bytu alebo intrigy v mojej práci, z ktorej ma chcú kolegovia vyštvať, aby tam dosadili niekoho iného a tiež mám problémy so zvýšeným cukrom, čo sú malichernosti. Ja sama mám problém so spánkom z toľkých stresov, ale ráno vstanem a viem, že musím znova bojovať a teším sa na večer, kedy sa mi na druhej strane ozve vľúdny hlas. Keby bola možnosť, dušu vypustím, len nech je mama šťastná.
Odpisujem iba keď mám možnosť si požičať notebook od spolubývajucej a vtedy,keď som doma u mamy. Upresnenie-Mamin brat je vyliečený alkoholik. Drží sa niekoľko rokov, ale situácia doma ho veľmi nezaujíma.

Nie je pravda vyhlásenie, že ma niečo extrémne nenadchlo. Veľmi ste mi všetci pomohli. Budem rada, keď Vám budem môct konečne napísať, že to mama zvládla na výbornú. Moje problémy idú bokom, to si musím nejako doriešiť sama.

absolutný súhlas -

Čítaj pozorne a píš k veci! Snažíme sa Ti pomôcť,ale ty stále píšeš od veci. Mám s teba silný dojem,že vôbec nie si úprimná a nepíšeš pravdu. Ak sa potrebuješ vykecávať,tak zvol menej vážnu tému.

Čítaj pozorne a píš k veci! Snažíme sa Ti pomôcť,ale ty stále píšeš od veci. Mám s teba silný dojem,že vôbec nie si úprimná a nepíšeš pravdu. Ak sa potrebuješ vykecávať,tak zvol menej vážnu tému. [/QUOTE]

Jestli má holka ještě další problémy, ani se jí nedivím, že nedělá vše přesně a systematicky.

Když je víc věcí najednou, má člověk tendenci schoulit se do sebe, nenechat si ještě víc ubližovat, a nic moc se mu řešit nechce. Moje kamarádka, která utekla od manžela, taky dlouho nechtěla nic řešit, byla hrozně psychicky bolavá, musela jsem ji dlouho přesvědčovat. Takže chápu autorku tohoto tématu, že toho má asi moc najednou.