Zavrieť

Porady

Závislosť a psychický teror

Závislosť a psychický teror
Potrebujem poradiť ohľadne psychického teroru otca voči mame. Otca si od detstva pamätám ako alkoholika. Boli dni kedy bol skutočným otcom, ale jeho vyčíňania a domáci teror bol častejší. Je to egoista, sebec, rozdvojená osoba, žiarlivec, frajer, nemal vlastný názor a pravdu mal len ten, kto mu nalieval. Vyhrážanie sa, že nás s mladšou sestrou mame vezme, keďže on zarobil viac, bolo na dennom poriadku, ako aj to, že mamu viac krát napadol fackami, naháňal ju s kosou, bral jej peniaze, urážal ju slovne, šikanoval jej varenie, prácu v záhrade atď... O to horšie bolo, že viac krát nenastúpil do práce a mama chúďa vybavovala, že je chorý a potrebuje dovolenku. Nikto jej nechcel veriť, že otec je obyčajný chrapúň, či už išlo o kolegyne v práci či susedy, kamarátky. Skrátka na verejnosti sa správal inak ako doma. Uplynulo 30rokov,je rovnaká. Pri hádkach vždy vyťahuje staré veci, úmyselne raní mamu urážaním jej mŕtvej mamy, s ktorej smrťou sa dodnes nezmierila, pretože zostala s tyranom sama s deťmi. Napadol aj mňa, keď som sa zamiešala do hádky a hrozilo, že mamu ošlahne o roh kuchynskej linky, čím ju pustil a začal fliaskať mňa a netrápilo ho, že mi tiekla krv z nosa. V stave opilosti si pamatám aj na chvíľu, kedy chcel zabiť sestru v postieľke, keď bola ešte v perinke. Zachránila ju mamina mama a zovretá päsť dopadla na prázdny matrac. Raz jej odmietol zavolať lekára, keď sa jedného dňa nevedela postaviť na nohy. Došli za ňou domov kolegyne a tie jej zavolali lekára, ktorý skonštatoval úplné vyčerpanie a on hajzel po ich odchode jej ešte natrepal zauchá pred mladšou sestrou, keď som nebola doma. Má zbraň, samozrejme nelegálne brokovnicu. Nevieme, kde ju má ukrytú.Našli sme so sestrou aj igelitku naplnenú do polovice s nábojmi takými kovovými dlhými 5cm. Mám si urobiť foto? Koho sa na to popýtať keď je zbraňová amnestia? Spoločne nadobudli auto a zariadenie domu. Otec bol na protialkoholickom liečení. Vždy sa vyhráža, že z mamy urobí debila, lebo on má v rodine veľmi prachatú pani, ktorá fungovala na významných postoch a jeho zo všetkého vyseká. Je neviem koľký rok živnostníkom, slope aj keď si sadá za volant s tým, že to je jeho auto, hoci naň nažgrlačila mama. Zarába tak, že je v debete, ale to sa v krčme nedozvie. Mamina mu robí účtovníctvo, obvinil ju, že ona mu míňa peniaze a vraj on rozhodne, či sestra doštuduje. Sestra študuje na výške, tento rok sa zamestnala a bývame spolu v podmájme v inom meste. Žiaľ, mama tam zostala sama. Dom mama zdedila po rodičoch, žije tam s ňou aj jej brat=liečený alkoholik, ktorý tiež myslí iba na seba, keďže celú výplatu míňa iba sám na seba a neprispieva na domácnosť. Viem, je to komplikované. Bojím sa, že sa jej niečo stane. Psychicky je zdeptaná, trpí depresiami, odmieta ísť znovu k psychológovi, lebo sa bojí, že ju zavrú na liečenie. Brala lieky na spanie, mava nočné mory. Ale neviem, ako by som jej pomohla nájsť riešenie, aby sa toto peklo skončilo. Rady typu: Je to jej problém neakceptujem. Musí byť predsa nejaké riešenie. Je izolovaná a okrem práci nechodí nikam. Občas jej zavolá jej najlepšia kamarátka a to je všetko. Nechce prísť ani za nami do mesta, lebo vraj čo by povedala ocovi.
NEmám dostatok finančných prostriedkov nato, aby som si zobrala hypotéku na kúpu bytu, ledva sama prežijem. Domov cestujem hneď ako si užgrlačím nejaké peniažky. Keď som doma, nevystrája toľko. Otec je schopný všetkého, obávam sa toho, že nás tam všetkých postrieľa prípadne otrávi a potom bude žiaľ už neskoro. Žiaľ, zdá sa mi, že iba čaká, kedy všetci skapeme, aby si on mohol užívať život tak, ako on uzná za vhodné. Existuje nejaké riešenie? Keď spôsobí haváriu pod vplyvom alkoholu, škodu musí zaplatiť mama resp.my? Ako by som mala riešiť prípadné napadnutie mojej osoby ak by som to prežila? Mám sa mlčky dívať, ako psychicky zabíja mamu? Teraz totižto nemá prácu do marca, lebo si nijakú nehľadá a rozhadzuje cca 15€ denne v krčme ešte z toho mála, čo má. Zabudla som spomenúť, že mal nejakú milenku v zahraničí, čo mu objavila mama v mobile. Sekal dobrotu iba 7dní a znova. Viem, že urobila mama všetko pre to, aby sme nevyrastali bez nej ako kompletná rodina. Žiaľ, už sme dospelé a chcem, aby si vychutnala ešte šťastie a radosť bez tyrana. Mama je pre mňa všetkým a nechcem o ňu prísť.
Usporiadat
agent11 agent11

agent11 je offline (nepripojený) agent11

Ludex- poviem ti to na rovinu - jediný, kto je mimo témy si tu ty! Snažíme????? Ako vidím, ty sa snažíš excelentne a píšeš tak k veci. Nedoprajem ti, aby si prežil niečo takéto a veľmi rada by som sa s tebou vymenila a zbavila sa tiaže a tvárila sa, že život je gombička. Teším sa, že ostatní prispievatelia nie sú takí arogantní ako ty a ich príspevky mi ukázali možné riešenia.
Nie je ľahké o tom napísať. Spomienky bolia a budú bolieť. Dlhší čas som to zvažovala, ale asi som to nemala robiť. Práve ty sa tu hráš na niekoho dokonalého, je ti jedno, či niekto ,kto niečo napíše taktiež trpí. Takže Ti gratulujem, tvoje rekcie mi ublížili.
A apropo -keď ťa nebaví sledovať túto tému, tak čo tu stále obsmŕdaš a kritizuješ? Porada nie je o vypočúvaní, čo som spravila či nespravila. Na veci sa treba pozrieť z každej strany a vžiť sa do pocitov a prípadných možností iných ľudí. Ale to sa teba zrejme netýka. Ja bojujem o prežitie na všetkých frontoch! Nemám čas si niečo vymýšlať!!!!!!! Treba zažiť!!!!!!!!!!!!!!!Nehnevaj sa, ale naštval si ma.

Ďakujem Pachole, máš úplnú pravdu. Keď sa sype, tak sa sype všetko naraz.
0 0
cabada cabada

cabada je offline (nepripojený) cabada

drak ktorý lieta v oblakoch - ryba ktorá pláva proti prúdu - piraňa jedna !!!:o) ...viac
Tvoj príbeh je hrozný...
Keď som si ho prečítala, v mnohom mi pripomenul moje detstvo.
ALE rozdiel medzi nami je, že moja mama to vydržala podstatne menej rokov. Dnes žije sama opäť v tom istom meste (medzitým sa 2x sťahovala).

Niečo sa stane mnohým týraným ženám, že nevedia odísť od takéhoto... (hľadám slušné slovo, prepáč, nenašla som).
Mama nemá silu a pre deti je to ťažká situácia. Nečudujem sa, že hľadáš nádej tu a nevieš, čo robiť.
Určite ale treba niečo robiť. HNEĎ.

Existujú centrá pre pomoc týraným, oni by Ti mohli poradiť. Existujú ubytovne pre týraných ľudí. Toto treba hľadať, vedia riešiť takéto situácie.
NIKTO z nás bohužiaľ neprišiel na svet ŽIŤ TAKÝTO ŽIVOT a nevie ako riešiť tento problém.
Na jednej strane mama, ktorú máme radi, ale tiež sama proti násilníkovi nič neurobila,
na druhej strane náš osobný život,
na strane tretej otec!!!! tyran, ktorého sa bojíme. A že vedia takýto "ľudia?" nahnať strach, to viem. Príšerný...
Ale úplne najčastejšie sú to zbabelci, ktorí sa vŕšia na slabších a dokazujú si svoju "silu".

Ja poviem za seba: Nezniesla by som pomyslenie, že moja mama je doma sama s takýmto človekom. Trpela by som.
Určite by som radšej vydržala natlačená hoci v jednej malej izbe a o suchom chlebe, ale bola by pri mne.
Podala by som trestné oznámenie a obrátila sa na centrum, ktoré sa týmto zaoberá.
Možno si to predstavujem jednoducho, ALE keď sa začne táto vec intenzívne riešiť, určite sa ďalšie riešenia objavia. URČITE.
0 0
ludex ludex

ludex je offline (nepripojený) ludex

človek,čo si užíva život.
[QUOTE=cabada;1234468]Tvoj príbeh je hrozný...
Keď som si ho prečítala, v mnohom mi pripomenul moje detstvo.
ALE rozdiel medzi nami je, že moja mama to vydržala podstatne menej rokov. Dnes žije sama opäť v tom istom meste (medzitým sa 2x sťahovala).

Niečo sa stane mnohým týraným ženám, že nevedia odísť od takéhoto... (hľadám slušné slovo, prepáč, nenašla som).
Mama nemá silu a pre deti je to ťažká situácia. Nečudujem sa, že hľadáš nádej tu a nevieš, čo robiť.
Určite ale treba niečo robiť. HNEĎ.

Toto sa Ti snažím povedať!!!!!!!!

Existujú centrá pre pomoc týraným, oni by Ti mohli poradiť. Existujú ubytovne pre týraných ľudí. Toto treba hľadať, vedia riešiť takéto situácie.
NIKTO z nás bohužiaľ neprišiel na svet ŽIŤ TAKÝTO ŽIVOT a nevie ako riešiť tento problém.
Na jednej strane mama, ktorú máme radi, ale tiež sama proti násilníkovi nič neurobila,
na druhej strane náš osobný život,
na strane tretej otec!!!! tyran, ktorého sa bojíme. A že vedia takýto "ľudia?" nahnať strach, to viem. Príšerný...
Ale úplne najčastejšie sú to zbabelci, ktorí sa vŕšia na slabších a dokazujú si svoju "silu".

Ja poviem za seba: Nezniesla by som pomyslenie, že moja mama je doma sama s takýmto človekom. Trpela by som.
Určite by som radšej vydržala natlačená hoci v jednej malej izbe a o suchom chlebe, ale bola by pri mne.

Už Ti to dochádza!

Podala by som trestné oznámenie a obrátila sa na centrum, ktoré sa týmto zaoberá.
Možno si to predstavujem jednoducho, ALE keď sa začne táto vec intenzívne riešiť, určite sa ďalšie riešenia objavia. URČITE.[/QUOTE]

Skús čítať aj medzi riadkami!

Apropo,ja som to zažil na vlastnej koži,ale s tým rozdielom,že ja som to aj fyzicky riešil. A bolo to velmi bolestivé,ale stálo to za to! Želám Ti,aby si sa rozhýbala k skutkom aj ty,čím skôr tým lepšie. Tvoja mama trpí,aj keď čítaš tieto riadky a odpisuješ na ne. Tak nečakaj a konaj!! Držím palce!
0 0
húžva húžva

húžva je offline (nepripojený) húžva

agent11 Pozri príspevok
Ludex, KatarinaJ,Húžva- reagujem trošku podráždene, pretože ja som sama vyčerpaná. Bojujem s viacerými problémami. buď sú to majitelia bytu alebo intrigy v mojej práci, z ktorej ma chcú kolegovia vyštvať, aby tam dosadili niekoho iného a tiež mám problémy so zvýšeným cukrom, čo sú malichernosti. Ja sama mám problém so spánkom z toľkých stresov, ale ráno vstanem a viem, že musím znova bojovať a teším sa na večer, kedy sa mi na druhej strane ozve vľúdny hlas. Keby bola možnosť, dušu vypustím, len nech je mama šťastná.
Odpisujem iba keď mám možnosť si požičať notebook od spolubývajucej a vtedy,keď som doma u mamy. Upresnenie-Mamin brat je vyliečený alkoholik. Drží sa niekoľko rokov, ale situácia doma ho veľmi nezaujíma.

Nie je pravda vyhlásenie, že ma niečo extrémne nenadchlo. Veľmi ste mi všetci pomohli. Budem rada, keď Vám budem môct konečne napísať, že to mama zvládla na výbornú. Moje problémy idú bokom, to si musím nejako doriešiť sama.
Myslím si, že človek pod ťarchou toľkých problémou, a mohol by sa snažiť ako by len chcel, nemôže svoju prácu v zamestnaní odvádzať často ani na polovičný výkon. Ak aj je to 80 %, stále je to iba 80 %.
Prečo by mal Váš zamestnávateľ, v dnešnej dobe krízy a vysokej nezamestnanosti platiť Vám za 80% výkon, keď za tú istú mzdu mu podá niekto výkon na 101%?

Všetko chápem, neberte to ako obviňovanie, ale skúste sa vžiť do role Vášho zamestnávateľa. Také problémy ako tu opisujete, kedy Vašej mame ide deň čo deň o život! ... , to sa jednoducho nedá zakryť, hoci sa o to vždy a takmer všetci spočiatku usilujeme.
Vaše sústredenie je týmto morbídným myšlienkovým svetom zamorené, Vaše reakcie sú spomalené, celkom iné aké by boli, keby ste bola v pohode. Vaša schopnosť riešiť problémy je ochromená.
Nie je možné, aby sa takéto životné udalosti neprejavili na Vašom pracovnom výkone, ale aj na všetkých Vašich životných postojoch, napríklad postojoch k výzvam, k novým možnostiam, ktoré nám život z času na čas ponúkne, ale ku ktorým treba najmä odvahu!

Sama píšete o tom ako sa tešíte celý deň na večer, keď začujete z druhej strany príjemný hlas. Keď ten hlas budete mať odrazu pri sebe !, všetko sa obráti na dobré, lebo už nebudete vyciciavaná strachom a budete sa môcť sústrediť na svoje veci.
Vlastnícke práva a majetok sú a musia byť v takýchto prípadoch až druhoradé. Takže sa vôbec ešte nesnažte riešiť predaj domu, alebo ...

Až keď sa dostanete z najhoršieho, až keď zachránite to čo sa zachrániť dá a čo zachrániť musíte, až potom sa dokážete triezvo a bez predsudkov sústrediť na svet financii...
Vaša matka nemusí byť nevyhnutne telesne zabitá, ale Váš otec ju alebo aj Vás može zmárniť psychicky! A to sa takmer rovná vražde telesnej.
A Vy si toto všetko, či už vedome, alebo aj podvedome denno denne uvedomujete. Tieto veci Vás pranasledujú a mučia.

Z tohoto všetkého pre mňa vyplíva, že Váš šéf, si túto zmenu a pokles výkonu už dávno všimol, okrem toho ho iste naň upozornili niektorí Vaši kolegovia, ktorí majú v rodine iste tiež dosť nezamestnaných, ktorí by s radosťou obsadili Vaše miesto.

Na našom výkone sa predsa podpisujú oveľa malichernejšie veci, akým je boj o život vlastnej matky.

Preto Vám radím, využite tento vianočný čas aj na to, aby ste sa o samote porozprávala s Vašim šéfom o Vašich problémoch. Ak sa dozvie, že vo Vašej rodine ide fakt niekomu o život určite zmení svoj pohľad na Vás a dokáže byť aj tolerantný.
Pretože v opačnom postoji voči Vašim ťažkostiam, by si bral ohrozenú existenciu Vašej matky na svedomie aj on sám a to si on veľmi dobre uvedomí a rozmyslí.
Určite aj on má nejaké svedomie, ktoré je práve v čase vianoc odchýlené o niečo viacej ako počas bežného roka.

Zdôverte sa mu, alebo niekomu kto je s ním v bližšom vzťahu.
Vyskúšajte to, ale čím skôr.

Ak Váš kolektív o Vašich problémoch nevie, môže sa na Vás pozerať ako na nejakú závisláčku..., alebo čokoľvek iné, nikomu ani na um nezíde, že Vy denne zvádzate myšlienkový boj o život vlastnej mamy.
Ak ktomu prirátame nezamestnanosť o ktorej som už písal, niektorí kolegovia berú tento Váš kritický stav ako vlastnú výzvu na riešenie svojej situácie, ak si však uvedomia, že vaša situácia je oveľa vážnejšia ako tá ich vlastná, určite viacerí z nich zmenia svoj postoj a možno to budú práve oni ktorí Vám ponúknu pomoc.

Riešte to kým sa z toho nezbláznite.

Ak chceme aby nám niekto pomohol, musíme o pomoc volať, zakričať, teda víjsť s pravdou von. Takéto internetové rady sú príliš virtuálne na to aby dokázali aj niečo vyriešiť. Majú byť iba ukazovateľmi smeru. Kráčať po novej ceste však musíme často celkom sami.

Prajem Vám požehnané prežitie týchto vianoc.
Naposledy upravil húžva : 24.12.09 at 04:37 Dôvod: niektorý
0 0
korela korela

korela je offline (nepripojený) korela

http://www.stv.sk/videoarchiv/relacia/damsky-magazin/ z 18.1.2010 od 11. min. po cca 23. minútu vysielania relácie. Rozhovor s p. Tatianou Brnovou z
OZ Život v tiesni o domácom násilí. Hladina sa udržuje - čiže každá piata zostáva, ale aj mierne sa zvyšuje s tým, že každá tretia žena v živote sa stala obeťou nejakého druhu násilia.
0 0
arimi arimi

arimi je offline (nepripojený) arimi

každá žena sa musí rozhodnút sama, čo spravit s násilníkom...
ja som tu už hodne popísala o mojom zlome v živote pred rokom...
od februára tohto roku som rozvedená, po 30 rokoch manželstva. je to velice zlé, exmanž. mi nezaplatil ani cent výživného, ani nájomné, pričom tu býval s nami aj ked si platil podnájom...až kým som ho nedala doviezt pred tromi týždnami na psychiatriu...
je alkoholik po liečení, pred rokom sa zrejme na drogy, a aj preto sa začali tieto horory u nás...
ked ma začal nedávno zase vyhadzovat z bytu a vymykat, aby mi mohol ukradnút peniaze, riešila som som to s policajtami...najprv mu len dohovorili, aby dal pokoj...
ked si nedal povedat a spil sa po podpore tak, že bol agresívny a útočil aj na syna, zavolala som znovu políciu a žiadala som aby prišla záchranka a odviezli ho na psychiatriu...lekár najprv nechcel, že vraj ho údajne nevideli v "akcii" ako ma bije....
ale ked som mu povedala, že teda nech odvezú mna, lebo somuž šialená z toho ako ma vydymuje bylinami a vyhána zo mna zlú energiu a páli čierne sviečky, napokon zvolil jeho odvoz na psychiatriu...tam si ho podržali týžden a pustili ho domov...mne ako bývalej manželke nechcú poskytnút informácie o jeho stave, aj ked sa ma to bezprostredne týka...
ale aspon som tomu zákernému hajzlíkovi ukázala jeho mantinely...
inak sa ho bojím...dost sa ho bojím...zatial býva v tom svojom prenajatom byte, ale nemá ho už z čoho platit a zrejme sa nas nasáčkuje ku nám...a ja mám dost stažené podmienky an vysporiadanie bsm...všetko je zadlžené kvoli jeho chlastu a neviem s tým pohnút...okrem toho nemám peniaze na právnikov a súdne poplatky...
tiež dost blbá situácia, ale snád sa mi podarí toho zákeráka sfetovaného nejak uzemnit...už vyčínal naozaj dost brutálne...
ktovie ako by sa u neho dali dokázat drogy...vždy si bol strašne istý, že nenafúka...už viem aj prečo...bral celý rok nejaký sajrat, museli to byt drogy...aj podla tých minutých penazí sa to dá odhadnút na drogy...
0 0
Erika686 Erika686

Erika686 je offline (nepripojený) Erika686


Ked som citala vase pribehy, hned sa mi vynorili spomienky na moje "detstvo" s otcom alkoholikom...
Bol a je to psychycky chory clovek, ktory sa na verejnosti skryva za masku a potom ked sa dostane do "svojej koze", tak ...nejdem ani opisovat situacie, ktore sme pri nom prezili, dennodenne cakanie a vyzeranie z okna akym stylom ide z roboty, co rovno, ci sa potaca. Mama sediaca pri okne a odhadovala situaciu...je mi z toho este aj po tolkych rokoch zle.
A mama? Chudera prezila pri nom (podla mna) velmi zly zivot a pred troma rokmi ju to uz muselo navzdy polozit ...Tak teraz je jej uz snad dobre...
Ale kto dava pravo takym hnusnym zverom nicit zivot inym???!!!
0 0
arimi arimi

arimi je offline (nepripojený) arimi

ja už ani nevládzem rozmýšlat nad tým všetkým. a tiež sa bojím toho, že ma to raz položí. teraz ešte sa musím držat kvoli detom a zabezpečit im aké také živobytie, lebo ten človek im nedáva žiadne peniaze, výživné je pre neho len taká sranda na ktorej sa smeje, ale zato strúha frajera na mojom aute s neprepísanými českými značkami a sfalšovanou adresou...
policajti radi pomáhajú, ale vačšinou len vtedy, ked sa nemusia moc namáhat...vačšinou len kývajú plecami, ked treba zasiahnut proti agresívnemu hajzlovi, ktorý týra rodinu.
najlepšie si počkat, až sa niečo hrozné stane a potom sa "to" bude riešit už naozaj.
ani po tolkých hrozach čo sa dejú pre chlast a drogy nevedia, že ožran a feták je nebezpečný a urobí čokolvek čo ho momentálne napadne...
ani ja si neviem rady...tolko zúfalstva , som ani netušila,že sa dá prežit...
0 0

Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať