Milé dievčata, prečítala som si túto tému, pretože som tento príbeh zažila a napriek tomu, že je to vážna vec, som sa trochu pousmiala.
Pred rokom som presne takto dopadla aj ja. Na multifokálne okuliare (3 v jednom), na ktoré (ani cenu nebudem spomínať) som sa veľmi tešila. Moja radosť ma čoskoro prešla, keď som všetko videla ako pologuľaté telesá (veď zem je guľatá) a ak som chcela niečo vidieť, tak som musela hlavou kývať ako sliepka, ktorá zobe zrno na dvore. Po polhodine cvičenia s hlavou hore-dole som okuliare šla reklamovať. Najprv do Optiky a potom k lekárke. Obe ma presviedčali, že je to všetko o sile zvyku a určite si na to zvyknem. Tak som odišla so zveseným nosom a pomyslela som si, že si na ne budem postupne zvykať. Ale stalo sa, čo sa nemalo stať, že mi ich z tašky ukradli, alebo som ich niekde nechala. Neviem. To je nakoniec už jedno. Rok som sa trápila so starými okuliarmi, alebo som otravovala polovičku prečítaj mi ... pozri sa ... atď. Nakoniec to manžel nevydržal a po roku mi ako darček pod stromček navrhol nové okuliare. Najprv sa mi to nepáčilo, potom som váhala, že ma pravdu a tak som šla znova k lekárke, odsedela si tam pol dňa a hneď som zašla aj do Optiky, ale inej ako pretým. Na rozdiel od prvej Optiky, mi tam ešte raz všetko zmerali, volali ma o týždeň na skúšku a pri preberaní mi to všetko ešte raz premerali. Dokonca mám tam v nich teraz aj heliovarky proti slnku.
A pointa? Som nesmierne spokojná, pretože je to niečo úplne o inom. Od začiatku mám okuliare na nose a nemusím ani hlavou kývať, ani si na nič zvykať. Pekne vidím čítať, na PC i do diaľky.
(Prvé sklá boli objednávane vraj z Rakúska a tie mám vraj z Čiech).
Ako sa hovorí: Všetko zle je na niečo dobre. Tak aj v tomto prípade som rada, že som prišla o prvé okuliare, pretože by som určite prišla o zrak, ktorý je cenejší.
Je mi to ľúto, ale ja si myslím, že aj Vy máte zle okuliare.