Pridám zážitok z detstva - 50. roky. Boli sme na svadbe - vešeľu - a tam som sa dozvedela, že u nás nevesta nie je nevesta ale bralta, ženích že je braldián a svadobná matka že je braltmutera. Keď som sa opýtala, čo je svadobný otec, dedko odpovedal: ta už ňič, ot fčera je pijani - už nič, od včera je opitý.
Ináč šarišské nárečie má dosť slov prevzatých napr. z nemčiny - šifoner, mebeľ (nábztok), forzimer (predsieň), špajskasňa (skriňa na potraviny), aj tá braltmutera...

ďaľší východniari na obzore! sledujem, že sa nás nazbieralo.
len taká perlička: keď som začala chodiť na strednú do Prešova, pozerala som jak puk, keď ma domáci posielali "mapkou" do mesta /MHD/ a košičania chalani boli "šráci", ale to bol možno len slangový výraz.

a asi sa nespomínala zaužívaná sranda: kedz mi stanul u Prešove ta mi stal až do Mihaľovec!

ináč Katarínka milo si ma prekvapila touto témou a tým , že sa netajíš východom.

nemam sa za čo hanbit ani tajit, nie? ved sa aj hovori na vychode "na vychodňaroch stojí švet"-tak asi nieco na tom bude. ved keby nie vychodniarov, tak polovica napr. Bratislavy nie je vystavana/aj ine mesta, to bol prikl./,keby nie vychodniarov, tak štatisktiky na alkohol za SR by boli mizive.ale nie, su aj lepšie prirovnania, tak napr. uz tu boli dvaja prezidenti z vychodu /nebudem rozoberat ich profesionalitu a pracu.../-ale boli to vychodniari, vo vlade-aj vychodniari,znami športovci-hokej,futbal, aj ine oblasti-napr.naj maliar Andy Warhool.no proste asi sme naj.esteze sme papulnaty a nedame sa

nerozumiem ani slovíčku mebeľ, ale ani slovíčku nábztok...

No ja tiež pridám niečo do sudka. Fartuch-zástera, balta-sekera, findža-šálka, fusekľa-ponožka, tengerica-kukurica, bodvanka-vanička na kúpanie taká malá, kandžurky-kučierky vlasy, firštok-zárubňa, pešník-chodník, fiľar-stľp drevený, garadiči-schody, bilota-spodnička, parobci-mladenci,butor-nábytok, .....

no mebeľ = nabytok

Hlásim sa aj ja, narodená v Michalovciach, vyrastala som v Tatrách a teraz žijem v Košiciach.
Mne še najvecej ľubi to naše "ta ňe" preklad : súhlas, áno

Prajem Vám šumný dzeň .
Maja

ahááá tam bol preklep... dobré

ináč sestra tancovala voľakedy dávno v súbore, a keď tancovali goralské tance, bola z toho úplne hotová. Vraj to boli najkrajšie, ale aj najťažšie tance zo slovenského folklóru. A majú absolútne úžasné kroje s krpcami...

čo mi ale strašne píli uši na týchto východniarskych nárečiach (a žiaľ, aj moderátori to začínajú používať v médiách) je slovné spojenie - prišiel som tu. Ty brďo, ja by som za to vraždila

a pridám jeden zážitok z detstva. Boli sme s rodičmi v Piešťanoch na dovolenke a boli tam aj východniari. Ja som bola taká žaba- išla som len do šiestej, sestra už hotová slečna. Samozrejme, že za ňou sa už chlapci obzerali - a medzi nimi aj chlapec - tuším z Chlmca. Ako ju balil, tak ju balil, už nevedel, čo na ňu vymyslieť. Tak si zmyslel, že zahrá ťažkého frajera a ležérne sa opýtal - Katka, a ty baviš tenis? Sestra na neho chvíľu zízala a povedala - neviem, či bavím tenis, ale tenis ma nebaví... a boli povyprávaní...

Tak, z rusnáčtiny ma naučili iba jednu vetu (píšem, ako počujem): vsim po sim a mini osim (všetkým po sedem a mne osem (poldecákov?)). To ma učil svokor...

A najlepšia je hryžaca dziňa - to je melón, ale dziňa môže byť aj hlava.

Keď k našim susedom prišla návšteva autom, čo bola veľká rarita kedysi na dedine, naša suseda sa chcela predviesť pred návštevou, deťom dala do ruky onú dziňu a nakázala: Deti, nechoďte s tou dziňou do auta, len tu sa pľantajte /motajte/ na chodníku.

A keď prišiel rusín do Prahy za robotou, tiež chcel ukázať, že on vie po česky, tak zahlásil: Sakra, jake tu boloto až po sami kistky.
/Sakra, aké je tu blato, až po členky/

Ahoj, som zo Spiša, a tento príspevok mi pripomenul, že na Spiši sú 2 dediny, kde v jednej žijú originál rusnáci (pozdravujem Poráč) a v druhej "tiežrusnáci" (pozdravujem Tepličku). Keď som chodila na strednú, považovali sme ich za "iných", hoci všetci žijeme na východe - také niečo ako štát v štáte. Ale bolo fajn

U nás je nevesta brafta a ženích brafdián.

Ja som od Trebišova, na strednú som chodila do Prešova a teraz žijem v Košiciach. Tak z každého rožka troška, ta ne-typické pre vychodniarov.Nespodzivaný keľčík-nepredvidaný výdavok. I tak še da, i tak še da. Ja mám rada všetky nárečia.

[QUOTE=Monča;1229777]A najlepšia je hryžaca dziňa - to je melón, ale dziňa môže byť aj hlava.

Keď k našim susedom prišla návšteva autom, čo bola veľká rarita kedysi na dedine, naša suseda sa chcela predviesť pred návštevou, deťom dala do ruky onú dziňu a nakázala: Deti, nechoďte s tou dziňou do auta, len tu sa pľantajte /motajte/ na chodníku.

A keď prišiel rusín do Prahy za robotou, tiež chcel ukázať, že on vie po česky, tak zahlásil: Sakra, jake tu boloto až po sami kistky.
/Sakra, aké je tu blato, až po členky/

Alebo : Podaj mi ten kufr čerez vokno.

Som rodená Košičanka a neviem o tom, žeby sa v Košiciach "hutorelo". Ľudia z dedín, ktorí žijú v Košiciach asi áno, ale bežne ako na dedine sa v meste určite nehovorí. Ja to mám pestré, lebo ocko bol od Prešova a mama je pôvodom Liptáčka. Takže aj v týchto nárečiach mám jasno.

Nechápem, prečo by sme sa mali "hanbiť", že sme východniari... Čo sme nejakí menejcenní?

Aj ja, rodená Michalovčanka pridám zopár našich slov:
takoj - ihneď
ambrela - dáždnik
brežle - strúhanka
gargala - konva
riňovka - dažďový odkvap
fiovka - zásuvka v stole (skrini)
drabina - rebrík
sluchaj - počúvaj
draha - cesta
jutre - zajtra
pozajutre - pozajtra
choľem - aspoň
cibzar - zips
gerok - kabát
hatižak - bahot
bitang - vagabund

[QUOTE=buchač;1229497]....nie diždžuje , ale dižďuje....dážď = dižď...



Ani jedno a ani druhéééééééééé....

Od Blavy po Žilinu prší
Od Žiliny po Iglov pada ...
A od Iglova smerom na východ ....kresnu macer j..e
.................................................. .............
Iglov- to je Spišská Nová Ves, pre tých čo to nevedia.

Ale o Košiciach sa hovorí že: Košice to je okres Moskva kde muchy robia zátačku - to som počula od Žilinčanov...... nebudem menovať

ináč nielen rôzne oblasti na východe sa rozlišujú, ale bavila som sa na kámoške keď som sa dozvedela, že rebrík, u nás nazývaný drabina je u nich rojtla. a to bývala o dedinu ďalej a už som jej nerozumela.
tiež by ma zaujímalo ,ako kde volajú motýľ. manžel sa posmieva, lebo u nich je meteľ a u nás liptovka. od čoho sa to odvíja, to sama neviem.

motýľ je u nás motuľka. Ináč je zaujímavé poznať odkiaľ niektoré nárečové slová pochádzajú. Ja som sa nedávno dozvedela, že slovo "findža" (rozumej šálka) má arabský pôvod, u nich je to tiež "findža".
U nás sa používa aj slovo "derejde" vo význame ideme, poďme. Vraj to má maďarský základ, len neviem čo je na tom pravdy.
A čo tak "ambrela" a anglická "umbrella"?