Usko9877 dňa 11.1. 2010 otvoril novú tému: Odkúpenie DB do OV.
Prečítal som si zadanie a odpovedal som mu, že byt nie je možné odkúpiť, ale previesť do osobného vlastníctva. Po prevode sa už jedná o predaj.
V živote sú okolnosti, keď taktika je, povedať jednoducho pravdu!
Usko poďakoval za odpoveď a upozornil, že preňho je podstatná otázka daňovej povinnosti pri následnom predaji bytu.
Odpovedala mu Danuška: Započítava sa aj 2 ročný trvalý pobyt pred prevodom do osobného vlastníctva. Čiže takýto predaj nehnuteľnosti by bol oslobodený od dane z príjmu.
Neviem aký predaj má myslí v druhej vete? Prevod bytu – ako predaj bytu družstvom, nájomníkovi? Alebo, predaj po prevode bytu do osobného vlastníctva, inému vlastníkovi?
To ma ani tak netrápi, ale v nasledujúcom príspevku nepovedala pravdu, aj keď v živote je jej taktika, jednoducho hovoriť pravdu. Jej názor je, že družstevný byt je možné predať. Člen družstva možné predať svoje členské práva k nájmu družstevného bytu.
Prevod a predaj, sú rozdielne veci, ale niekomu je to úplne jedno.
Zaujímavo odpovedal anonym222: Sito, všetci tu vieme o čom je reč, a nemusíš nám vysvetľovať význam jednotlivých slovíčok. Všetci tu diskutujúci vieme že DB sa nedá predať, ale iba previesť členské práva.
Ale presne to som napísal v mojom prvom príspevku. Len som nepísal o predaji, ale o odkúpení, teda kúpe. DB sa nedá predať, teda ani kúpiť. To isté platí o členských právach k užívaniu družstevného bytu.
Šalamúnsky to vyjadrila Mária, Takže na Slovensku je všetko možné, aj predávať nádej. No kúpená nádej sa môže zmeniť na niečo, čo nemá s nádejou nič spoločné. Zúfalstvo so špatne kúpenej nádeje, alebo kde sa človek podeje?
Danuška, súhlasím. Ak je to uvedené v stanovách družstva? Ak nie, porušuje družstvo vlastné stanovy.
Ja neviem Sito, prečo zamotávaš nášho zadávateľa. Družstvo prevádza členské práva nájomcu na druhého nájomcu a dohodu o prevode členských práv odstupujúceho a nastupujúceho nie je ani jedna zo zúčastnených strán predložiť družstvu.
Hádam mi nechceš tvrdiť, že ak by družstvo nemalo v stanovách zakotvenú takúto možnosť prevodu členských práv, tak by som ako člen družstva so svojimi členskými právami bola vydaná na milosť či nemilosť družstva ?!
Predám členské práva, ak to stanovy umožňujú a zaplatím daň?
Tieto členské práva sú predsa viazane k bytu...
Prevediem si byt do osobného vlastníctva. Za dva roky ho predám, alebo, ak mám dva roky odbývane, predám ho obratom, nezaplatím daň?Môžeš predať byt aj na druhý deň po prevode do os. vlastníctva, ak je splnená podmienka 2 r. trvalého pobytu, daň sa neplatí.
No a teraz Sito, rada by som vedela, prečo takto odbočuješ od témy, predsa zadávateľ jasne zadal problém .
Nemyslím, že som odbočil od témy. Skúsenosti človeka, zažil som, videl som, počul som, čítal som. Podľa skúsenosti sa dá posúdiť až kam siaha pamäť človeka.
Vieš, s nami sa do paneláku nasťahoval starší manželský pár. Rád som sa vždy s nimi porozprával. Porozprávali mi o tom, kam moja pamäť nesiahala. Do začiatku bytového družstevníctva. Zakladali bytové družstvo a stavali si štvorbytovku aj svojpomocne. Proste začiatky, zážitky, výsledok svojho snaženia a aj odchod z domu, na ktorého stavbe sa podieľali, financiami aj svojou prácou. To som ja nezažil, ani nevidel, ale počul som o tom! A vzal som si s ich vyprávania niekoľko dobrých rád, poznatkov, ktoré sa mi neskôr prišli vhod.
Kam siaha moja pamäť? Do roku 1977. Vtedy som si podal žiadosť na pridelenie družstevného bytu v rámci stabilizácie zamestnancov. Žiadosť bolo podať jednoduché, no dostať byt, to už bolo horšie. Ale po štyroch rokoch sa podarilo. Vlastne od toho roku som zažil a videl všeličo. V družstve aj v družstevnom dome. Družstvá mali vypracované stanovy, nie všetky rovnaké, ale podľa svojich potrieb, no v súlade vtedy platným zákonom. Člena družstva bolo možné aj vylúčiť z družstva! Milosť, nemilosť. A kopec všemožných hlúpostí. Boli to stavebné bytové družstva. Je síce pravda, že sa už nestavalo svojpomocné, ale na kľúč a iné organizácie, nie družstvá. Ale tej špinavosti, čo sa robila? Ľudia dúfali vo svetlý zajtrajšok, no prišiel šok. Zmenil to rok 1989 a Zákon 182/1993 a jeho novelizácie. Po nich prišla pre niektorých nočná mora, ktorá zatienila svetlý zajtrajšok, vlastne už dnešok. Myslím, že špinavosti neubudlo, len je založená na demokratických princípoch. A družstvá, prevažná časť ich majetku, byty, prešli do osobného vlastníctva, nájomníkov družstevných bytov. No väčšina bytov zostala pod ich správou. Na porade je o tom x príspevkov ako sa správajú správcovia, prípadne predsedovia SVB. A netýka sa to len družstevných bytov. Nesleduješ, alebo nechceš vidieť ako niektorí ľudia prichádzajú o svoje domy, byty? Prípadne o peniaze za ktoré nikdy nebudú vidieť svoj byt, dom, ktorý si v nádeji, že bude ich, kúpili od niekoho, kto nehovorí pravdu? Dokonca v jednej téme bolo opisované aj fyzické násilie od osoby, ktorá ma zastávať záujmy vlastníkov bytov. Niektorí sa neštítia ani vraždiť, len aby niečo získali. To si nezažila, nevidela?
Nóó, počkááj! Zajac.
Čo sa týka Márie, fakt pred ňou treba klobúk dole. Len je ju treba niekedy trošička podpichnúť a len tak sa sypú zaujímavosti. Asi ma takú prácu, alebo koníčka. Tým, čo potrebujú poradiť to môže byť úplne jedno, hlavne, že jej rada im pomôže.
Čo nakoniec? To, čo na začiatku. Družstevný byt sa nedá odkúpiť, len previesť do osobného vlastníctva.
Nádej umiera posledná.