Prajem Ti,aby si sa z toho do rána nevyspal a čas Ti dá za pravdu. Raz sa na tom budeš len smiať. Držím Ti velmi palce a verím že to dokážeš!

" To,že dostaneš od života kopanec,ešte neznamená že je celý život v riti!"

Ozvi sa,ako pokračuješ,pokial budem vedieť,rád Ti pomôžem! Uč sa na chybách druhých,nie na svojich!

Naozaj Ti veľmi pekne Ďakujem za všetko čo si napísal, možno čítať to dookola to je to čo naozaj musím.
Určite sa na niekoho obrátim, no tie myšlienky a spomienky a to čo mohlo byť mi z hlavy nevymaže nikto a nikdy....
Ak by som niečo potreboval tak sa určite ozvem....Ešte raz Ďakujem

Nikto od Teba nechce,aby si si tie spomienky vymazal,to ani nejde,ale dá sa naučiť ako s nimi žiť!

Choď si oddýchnuť a zajtra si to prečítaj znova!
Som tu každý deň! DOBRÚ NOC!

Tak dnes som sa snažil spraviť prvý krok. Skontalktoval som sa prostedníctvom známej na psychiatričku bolo mi to síce veľmi divné ale bola taká ochotná, že sme sa hneď dnes stretli. No problém nastal vtedy ak sme sa začali rozprávať. Nevedel som jej to tak všetko opísať ako mi naozaj, čo cítim a na čo občas myslím. Nakoniec sme sa rozprávali dosť dlho, asi mi to padlo veľmi fajn. Hneď potom som išiel cvičiť jak som vždy robieval..Cítil som sa naozaj dobre. Zastavil som sa na benzíne a kúpil si víno...pritom som si povedal, že už nechcem nikdy..

Teraz pozeraj, ako ma opalcujú. Na červeno, ty srandista...

Je smutné, že k tomuto niekto mieša srandu. Ja som sa pýtal na názory normálnych ľudí nič viac som nechel. A som rád, že sa našli aj takí

Rasťo, videla som, ako sa alkoholikom môže stať aj niekto, kto sa v živote neožral "do kolien" - a nikdy sa mu neplietol jazyk - len popíjal denne vínne striky ... tak sme si vôbec nevšimli, kam sa rúti - a dorútil sa až na psychiatriu (nie dobrovoľnú, ale pod zámok, pretože začal halucinovať po 1 dni hospitalizácie po menšom úraze).
Tak sa "neser" a namiesto otvorenia fľaše otvor dušu! Všimol si si tú podporu okolo?
A ešte niečo: čakal si rodinu, mal si byť zodpovedný ... aj počas pokojného života (ktorý ti teraz osud vzal) mohla nastať ťažká situácia - ako by si ju zvládal?
Snáď nie takto!

Veľmi by som chcel zmeniť všetko. Mal som problémy aj v rodine a moja Miška bolo to prečo som tu chcel žiť navždy. Vždy som sa snažil robiť všetko preto aby som niečo dosiahol niekedy až moc . Načo to bolo všetko dobré, načo keď sa všetko čo som mal rád a po čom som naozaj veľmi túžil, to prečo som sa tak strašne snažil sa zničilo...To bol plán a túžba môjho života normálny život s tým koho mám naozaj veľmi rád

V živote to tak býva, že stratíme práve to - bez čoho si to svoje bytie nevieme a ani nechceme predstaviť - čo pokladáme za dôvod našej existencie.
Akoby sme to nešťastie vlastne svojou naviazanosťou vyprovokovali ...

Každý človek tu NIEČO/NIEKOHO zanechá po sebe - a tí, ktorí odišli, si vlastne už to svoje poslanie (ktorému my hneď nerozumieme) splnili:
Tak, ako tvoja láska pomohla tebe prekonať tvoje problémy.

Ktorí zostali - sa tu ešte budú "trošku" trápiť ...

Ona bola a je mojím všetkým, človek ktorý mi veľmi pomohol vtedy keď začali problémy s rodičmi...musel som sa zobrať a ísť bolo to moc ťažké mal som ich obidvoch rád...avšak musel som to prekonať a žiť úplne oddelene postarať sa o všetko... to sa aj zatiaľ ešte darí a to čo som mal bolo jediné blízke čo som mal

Nieje to ľahké, neprejde to za deň, týždeň ani mesiac.
Máš právo trpieť, spomínať, ľutovať - že si niečo ešte chcel - pýtať sa, prečo sa to už nedá.
Plač! Krič! Bež! Len nedovoľ, aby jej BYTIE bolo zbytočné - ona podržala teba - TERAZ SI NA RADE TY ...

Milý Rasťo vyhľadaj odborníka.Modlím sa za teba.

Odznelo tu dosť "rozumných" názorov. Stačí si vybrať no mám pocit, že sebaľútosť, ktorú tu dookola prezentuješ Ti robí dobre. "Zodvihni sa zo zeme, nikto to za Teba neurobí..."



Neviem či obaja myslíme na to isté ale niekedy sa stanú veci, ktorým "hneď " nerozumieme. Aj napriek tomu, že chceme. Rasťo, možno ešte neprišiel čas na to aby si to pochopil. "Čas je najlepší lekár"... a v Tvojom prípade zvlášť. Nenadarmo sa hovorí "Dočkaj času, sám do nej padne..."

Zaznelo ich tu dosť, však som to aj napísal. A k tomu ľutovaniu nemal som to v pláne a ospravedlňujem sa ale asi sa potrebujem vyrozrpávať niekomu koho nepoznám...Neviem

KYBLIK - súhlasím: ČAS JE NAJLEPŠÍ LEKÁR
Len prečo má hodina viac minút vtedy, keď sme nešťastní ... ??? !!!

RASTO - známi ti dookola hovoria: už to nechaj, zabudni, ži nanovo atď.? Vyhýbaš sa im, lebo nechceš kaziť náladu - byť len "prívesok", ktorý sa nasilu usmeje, keď naň pozrú ?

Presne ako píšeš...vždy keď sme niekam išli som sa vedel úžasne zabaviť bez alkoholu...rozoberali sme staré časy stredná a podobne...Dovolím si povedať, že bol som obľúbený, mal som rád zábavu, stále som sa smial...No aj keď sa teraz vyberiem niekam mám stále v podvedomí niečo..niesom to ja...a oni to vidia tiež...a ako si písala nechcem tam kaziť super zábavu svojou nanič náladou ...

Určite by ťa do partie chceli aj teraz - si obľúbený - len ti nevedia porozumieť! Málokomu z takých mladých sa pritrafí vybavovať pohreb ... pochopia to len potom.

Kedy sa tá smutná vec stala?
Máš niekoho, kto mal tvoju priateľku tiež rád - dá sa ti s ním spojiť?

Vieš ja som to nevybavoval len pri tom pomáhal stalo sa to necelé dva mesiace dozadu...Ja som v kontakte s jej maminkou beriem ju ako vlastnú, mám ju veľmi rád...Čo sa týka kontaktov tak áno kamaráti spoločný a tak...ale to je niečo iné tí to berú tak stratil som kamaráta s partie..ja by som to tak tiež bral ak by sa jednalo o niekoho iného...Lenže ja to prežívam úplne inak-...nie je chvíľa keby by ma niečo vnútorne nezabíjalo, behom dvoch dní sa mi zmenil celý svet ktorý ako keby už nemal význam

PRE INAJANA:

Neviem prečo ale nedá sa mi odpísať cez SS, že ešte musím počkať 3 dni alebo niečo podobné mi to vypisuje...Môžeme pokecať napríklad cez e-mail....a Ďakujem

Ani ODKAZY?