Ako som čítala predošlé príspevky Zollerko syn je tvoje druhé dieťa, čiže je v strede medzi dvomi súrodencami. Vieš ako to už býva staršiemu sa venuje veľká pozornosť, stredný sa už zvezie pri staršom, keďže vekový rozdiel nie je veľmi veľký je to aj náročné. Najmladší je znovu veľmi zvláštna kategória, tu robíme veľa ústupkov. To znamená zrejme tvoj stredný syn sa v rodine cíti prehliadnutý, nedostáva sa mu toľko lásky ako ostatným dvom deťom. Žije vo vašej rodine ako jedináčik.
Spomínala si, že je hyperaktívny, nie si naňho veľmi náročná a vyžaduješ od neho aby ticho sedel, nevyrušoval ostatných, tým mu obmedzuješ jeho pohyblivosť a v konečnom dôsledku potláčaš jeho aktivity.
Možno dostáva aj úlohy ako dávať pozor na mladšieho súrodenca. A že je z toho unavený nikto nevidí. On sa snaží na seba upozorniť a tým získať tak veľa lásky ako je len možné. Zlé deti v podstate neexistujú, keď sa takéto zlozvyky u detí vyskytnú je to určité znamenie, že nie je niečo v poriadku vo vzťahu k rodičom alebo súrodencom.
Ty sa na neho hneváš za ten zlozvyk, ale zamysli sa, čo mu iné zostáva ako môže na seba upozorniť? Ako sa môže vo vašej rodine zviditeľniť?
To čím sa zviditeľní je v našich očiach nás dospelých vnímané ako niečo zlé ako zlozvyk. Zollerko ak odhliadneš od toho malého percenta, kde zlozvyk je spojený s chorobou, prídeš na to, že príčinou tohto správania detí sme my rodičia. Normálne správanie si väčšinou nevšímame a berieme ho ako samozrejmosť, vždy si všimneme len zlozvyk.
Deti sa učia žiť podľa nás, sme im príkladom, preto musíme byť pri deťoch dôslední, konsekventní, viem, že je to ťažké a nepohodlné, ale inak to nejde, v rôznych situáciach sa musíme zachovať rovnako, naše deti sa musia práve podľa nášho správania vedieť orientovať. Jednoducho nemôžeme raz povoliť a potom zasa zakázať.
Nehnevaj sa ne neho za to ako sa správa, ako ho vidia iní ľudia, ale skôr hľadaj príčinu prečo sa tak správa. nehľadaj recept na okamžité odnaučenie od zlozvyku, ktorý sa budoval roky. Neexistuje žiaden zázračný recept a ani superrýchly. Treba sa mu veľmi venovať, dať veľa lásky, o ktorú týmto prosí, rozprávať sa o tomto probléme, pretože on to už chápe, ja neviem zaviesť si denníček a písať slniečka a mráčiky, keď sa situácia lepší treba veľa, veľa chváliť, motivovať. Keď sa budete spolu hrať, nie je dôležité akú hru sa budete hrať, ale akým spôsobom sa ju budete hrať.
Každé dieťa dokáže byť istým spôsobom neslušné. Každé je iné, takže aj inak reaguje. Tvoj syn potrebuje len isté pravidlá, harmonogram, zamestnanosť počas dňa a veľa lásky, potrebuje, aby ho niekto počúval, rozprával sa s ním až potom po maličkých krôčikoch začneš vnímať zmenu k lepšiemu, ale aj tvoje oči musíš veľmi zaostriť, nehľadať len tie zlé veci na synovi, ale pokús sa vidieť aj tie dobré momenty a vyzdvihnúť ich. Na to neexistujú žiadne okuliare a odhaliť tieto pozitívne momenty je veľmi ťažké ako som už vyššie spomenula, tie zvyčajne nevidíme, pretože nám pripadajú normálne.
Nepísala si vôbec, či spolupracuješ so školou, alebo detskou lekárkou. V škole treba učiteľa upozorniť, aby neprišlo ešte k väčšej skaze, dá sa tým aj syna ušetriť od posmeškov a podobne. Tu už je potrebná tímová práca.
A hlavne nerob to preto, pretože ťa to vytáča a štve a kvôli pohoršujúcim sa ľuďom na ulici, kvôli posmievajúcim sa deťom, rob to len kvôli svojmu synovi.
Nechcela som týmto odsúdiť tvoju výchovu, nepoznám ťa, možno len trošku priviesť k zamysleniu. Veľmi Vám držím palce, hlavne synovi, urob všetko, čo bude v tvojich silách, potrebuje tvoju pomoc !!!!!!!!!!!