Pozri si ešte raz môj príspevok 455.

Vďaka za odpoveď!!!!

My sme v takom prípade ešte hodili absenciu a za každý deň absencie je možné krátiť dovolenku o 1 deň. Pokiaľ má zamestnanec dovolenky dosť, tak sa mu vlastne nemusí preplatiť - len nechať primerane dlhú absenciu a potom mu pracovný pomer ukončiť z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Ak je to človek, ktorý má už novú prácu, tak mu to nespraví nič, ale ak hľadá nové miesto, bude to mať uvedené v zápočtovom liste a nový zamestnávateľ bude mať dosť dôležitú informáciu, že si má dávať pozor na takého človeka.

A čo sa stane v prípade ak zamestnanec dá výpoveď §67 a výpoveď pošle poštou 25.02.s tým že ukončenie prac.pomeru bude k 28.02.a zamestnávateľ si neprevezme zásielku z pošty?Kedy začne plynúť výpovedná doba? 01.03.alebo až keď prevezme zásielku?

Výpoveď musí byť doručená druhej strane. Za doručenú výpoveď sa považuje výpoveď ktorú pošta doručila (druhá srtrana prevzala) alebo sa zásielka vráti späť ako neprevzatá - viď § 38 ods. 4 ZP:

4) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Takže VD začne plynúť odo dňa doručenia alebo vrátenia sa zásielky ako neprevzatej.

Ďakujem za odpoveď!

Keby som bol zamestnanec a zamestnávateľ ma nechce pustiť skôr ako za dva mesiace tak jednoducho prestanem chodiť do práce a zamestnávateľovi nič iné nezostáva ako mi dať neospravedlnenú absenciu a na základe absencie ma aj prepustí, iné mu neostáva (teda ak mám istú druhú robotu). A ak by chcel odo mňa vymáhať nejakú škodu, tak by musel pred súdom dokazovať že to má kôli mne a ja by som sa bránil že mám malí plat na to aby na mne bola taká zodpovednosť a nebol by som nahraditeľný. Chápeš ak ste v práci traja alebo viac a máte približne rovnaký plat, tak môže tu prácu robiť aj niekto iný. Ale toto je všetko na vzájomné ústretovosti. Ak ťa zamestnávateľ tak velmi potrebuje nech ťa zaplatí a nie aby ti ešte robil problémy keď si nájdeš lepšiu robotu alebo pracovné podmienky.

Áno, to je pravda, ale nie je fér sa takto správať. Ak niečo chcem ja, musím sa snažiť výjsť v ústrety zamestnávateľovi aj ja. Trebárs slúbiť, že v prípade nutnosti prídem do práce ešte vypomôcť a pod. Potom bude snáď aj zamestnávateľ ústretovejší. Prípadne si s novým zamestnávateľom dohodnúť prechdodnú dobu, počas ktorej budete chodiť do 2 zamestnaní. Je nespravodlivé, že ak by to spravil zamestnávateľ, ak by ho zamestnanec dal na súd, tak sa nedoplatí. Zamestnancovi sa nič nestane. Spravodlivý zákon postihuje rovnako obidve strany.

Prosím, poraďte mi! Vlastne si chcem overiť, ktorá z týchto 2 možností je pre mňa výhodnejšia:
Podnik, v ktorom pracujem 8 rokov, ide do likvidácie. Nemám vyplatené mzdy za 2 mesiace. Chcem odísť k 1.3.2009. Mám možnosť:

a/ dať okamžitú výpoveď podľa § 69 písm. b/. V tom prípade dostanem /mám nárok/ 2-mesačné odstupné. Alebo 3-mesačné?

b/ dohodou - a tu mi to nie je celkom jasné: Ak je dohoda napísaná bez udania dôvodu, vraj nemám nárok na odstupné. Môžem tam teda udať dôvod podľa § 69 písm. b/ a odstupné /3-mesačné/ dostanem?

Veľmi mi pomôžete

Odpovede v texte.

Čiže ak dohoda, tak jednoznačne § 60 a teda bez odstupného? Niekde som čítala o takej možnosti, že keď sa udá v dohode dôvod, je nárok na odstupné

Nárok na odstupné je len v týchto prípadoch.

§ 76
Odstupné a odchodné
(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Takže, ak by si dostala výpoveď podľa§ 63 odst.I,písm.a,alebo b, a potom by ste sa dohodli na odchode dohodou podľa rovnakého §, tak nárok na odstupné ostáva zachovaný.

Treba si uvedomiť, kto navrhuje dohou. Ak ju navrhneš ty, tak nebudeš mať nárok na odstupné. Ak dohodu navrhne zamestnávateľ z dôvodu organizačných zmien (alebo tiež nadbytočnosti pracovníka), tak máš nárok na odstupné ako keby si dostala výpoveď.

Toto je zaujímavé, čím /akým zákonom, paragrafom.../ sa to dá podložiť? Podľa mňa, keď je dohoda, tak je rovnocenná pre oboch partnerov.
Ale veľmi Vám Ďakujem, pomohli ste mi.

Ešte som sa dočítala o takej možnosti, že keď je v dohode napísaný dôvod kvôli organizačným zmenám, je nárok na odstupné /v mojom prípade/ aj na 3 mesiace. Viem to s niečím doložiť? Je to pravda?

Začnem tvojou druhou otázkou, áno je to pravda - je to v ZP § 76 ods. 1:

(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Ako si už naznačila, dohoda je súhlas s nejakými podmienkami oboch zmluvných strán. Takže ty, ako zamestnanec aj môžeš navrhnúť, aby tam boli uvedené organizačné dôvody, ale zamestnávateľ s tým nemusí súhlasiť, ak nechce ukončiť PP dohodou, ale výpoveďou. Naopak, keby ti zamestnávateľ navrhol ukončenie PP dohodou a neuvedie tam organizačné dôvody, tak ty nemusíš takúto dohodu akceptovať. Ak je to trochu chaotické, prečítaj si tento môj príspevok, tam som to vysvetlil na praktickom príklade:

http://www.porada.sk/924974-post14.html

Vôbec to nie je chaotické, ale podané veľmi jasne. Veľmi Ti ďakujem za odpoveď.

Ja mám otázku chcela som skončiť pracovný pomer ešte v januári dohodou zamestnávateľ nesúhlasil i napriek tomu že som mu navrhovala že budem ešte i priebežne chodiť do zamestnania i v prípade potreby na vlastné náklady prídem kedykoľvek keď to bude potrebovať.Robím účtovníctvo takže viem akú mám zodpovednosť,ale tým pádom by mal náš pracovný pomer naďalej trvať,pracovala som až do polovice februára,ja mám novú prácu ale tam ešte nepracujem na hl.pomer do konca februára som mu vykryla dokladmi OČR a P-éčkami, odmieta teraz so mnou komunikovať tak doklady som mu poslala poštou doporučene.Mohlo sa stať že zamestnávateľ ma v zlosti odhlásil zo SP,ZP ak áno kto je povinný zaplatiť odvody?A ešte niečo nevyplatil mzdu za január, takže som skončila pracovný pomer §69 uplynula mi i splatnosť výplaty 15 dňová lehota.Môže voči mne mať ešte nejaký postih keď mi on nevyplatil mzdu a ja mu teraz už neprídem do práce? Napríklad za neodovzdanie ekonomickej agendy?

Bez dôvodu s Vami pracovný pomer skončiť nemohol. V prípade, že tak spravil, môžete ho zažalovať Vy a pýtať aj náhradu. Agendu by som sa mu snažila doručiť, aby nemohol napadnúť, že ste mu spôsobila škodu - trebárs neodovzdaním nejakých priznaní, hlásení a pod. Je škoda, ak si takto začnú robiť ľudia - veď vždy sa dá dohodnúť, len treba chcieť, pravdaže obidve strany