a "nase" dieta si kde nechala, chudatko???

Elli "naše" dieťa som zaradila do "moje" deti

Stretli sa dve priateľky:

- My si v rodine tak dobre žijeme, nehádame sa, žiadne rodinné nezhody, žiadne hádky...
- Čo, ešte ste nič nededili?!!!

Ako to je potom v mojom prípade:

Svokor zomrel. Jeho diel sa delil na svokru a 3 deti. Časom sa švagrinká rozhodla, že chce dom a doopatruje svokru. Darovali sme jej teda svoje podiely a svokra celý svoj podiel i podiel čo mala po manželovi. V darovacej zmluve však o opatrovaní nieje ani zmienka a ani tá starostlivosť zasa nebola bohvieaká. Teraz zomrela svokra. Manžel aj s druhou sestrou majú pocit, že ich vlastne mama obišla, keď celý svoj podiel darovala jednej dcére. Chceli by z jej podielu svoju časť. Je to možné ešte nejako doriešiť?

[QUOTE=jananov]Existuje aj iné riešenie, dá sa ísť k notárovi a notárskou zápisnicou dať zúžiť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. ....

Je to tzv. zrusenie bezpodieloveho vlastnictva, a vlastne vsetko co ste nadobudli pred zrusenim je spolocne a po zruseni si hrabe kazdy na vlastnom piesocku... Taketo veci je najlepsie riesit s pravnikom, aby potom clovek nelutoval. Ale viem ze zrusenie sa robi na sude.

Otec daroval dom dcére stým, že ho doopatruje a bude mať v dome doživotné právo. Bola som pri tom. V darovacej zmluve však notárka túto klauzulu neuviedla. Dcéra teraz začína od starostlivosti cúvať, otec chce však, aby sa na na zmluve toto doplnilo. Je už aj výpis z katastra, kde to nieje uvedené ako ťarcha. Je nejako možné toto napraviť? Má otec nejakú možnosť doplniť to tam, keď dcéra nebude chcieť? Môžem dosvedčiť, že to bolo sľúbené.

Súhlasím s tým, že môže byť aj darovacia aj kúpna zmluva - majú rovnakú právnu relevanciu, a nie je možné ich súdne napadnúť, ak boli splnené všetky formálne aj obsahové náležitosti právneho úkonu. Predstavme si napr. situáciu, že rodičia by darovali jednej dcére peniaze, ktoré by napr. ona nenávratne minula (neobstarala by za to žiaden nehnuteľný majetok), prehrala v kasíne, išla za ne na dovolenku, a pod. Neexistuje právna udalosť alebo právny úkon, ktorý by rodičom za ich života (pokiaľ sú spôsobilí na právne úkony) zakázal minúť alebo spotrebovať nimi nadobudnutý a vlastnený majetok. Dedenie totiž nastáva IBA smrťou poručiteľa(ľov), a teda skúma sa právny stav k DŇU ÚMRTIA rodiča (rodičov).

Byt odkúp sama, a keď chceš mať istotu za života, daruj (predaj) ho "svojim deťom". Existuje aj možnosť zriadenia závetu, je to však komplikovanejšia možnosť. V prípade tvojej smrti byt nededia automaticky "manželove deti", ak nie sú tebou osvojené.

Mám taký nie dobrý pocit, že je už neskoro. Tak ako všetci skôr diskutujúci tu už radili, malo sa to vyriešiť za svokrovho života. Prečo ste všetci dobrovoľne darovali svoje podiely !?

Keď som po biede niečo zdedila /jednu štvrtinu nehnuteľnosti/, práve prebieha dedičské konanie aké poplatky za dedičstvo budem platiť. Prosím o zákon kde to nájdem, alebo nejaké čísla ide cca o hodnotu /spravený súdnoznalecký posudok/ 300. tis. môj podiel. Dík.

Je to vyhláška č. 31/1993 Z.z., ktorá bola niekoľkokrát novelizovaná. Je kompletne na www.notar.sk, časť o súdnych poplatkoch ti tu skopírujem
DRUHÝ DIEL

Odmena notára ako súdneho komisára (ďalej len "súdny komisár") za úkony vykonané v konaní o dedičstve, ktoré bolo zastavené pre nedostatok podmienok konania, pretože poručiteľ nezanechal majetok alebo súd vydal majetok nepatrnej hodnoty tomu, kto sa postaral o pohreb, je 400 Sk.



(1) Základom odmeny súdneho komisára za iné úkony vykonané v konaní o dedičstve, ako sú uvedené v § 11, je všeobecná cena majetku poručiteľa 5), ktorý sa stal predmetom konania o dedičstve.

(2) Ak je predmetom konania o dedičstve majetok poručiteľa, ktorý sa objavil po právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo konanie o dedičstve skončené, základom odmeny súdneho komisára za úkony vykonané v tomto konaní je všeobecná cena tohto majetku.

(3) Ustanovenie § 4 ods. 2 platí obdobne.



Odmena uvedená v § 12 ods. 1 je:

z prvých 100 000 Sk základu 2 %,

z presahujúcej sumy až do 500 000 Sk základu 1 %,

z presahujúcej sumy až do 1 000 000 Sk základu 0,7 %,

z presahujúcej sumy až do 3 000 000 Sk základu 0,4 %,

z presahujúcej sumy až do 20 000 000 Sk základu 0,2 %,

najmenej 700 Sk.

Čiastka nad 20 000 000 Sk sa do základu nezapočítava.



(1) Odmenu určenú podľa § 11 alebo vypočítanú podľa § 13 môže súd primerane zvýšiť, najviac však o 50 %, ak úkony notára boli mimoriadne obťažné alebo časovo náročné.

(2) Ak bolo v dedičskom konaní činných viac notárov alebo ak notár vykonal len niektoré úkony, patrí mu podiel odmeny určenej podľa § 11 alebo vypočítanej podľa § 13, prípadne zvýšenej podľa odseku 1, ktorý zodpovedá rozsahu jeho činnosti.



Ak je správcom dedičstva notár (ďalej len "správca dedičstva"), základom odmeny je všeobecná cena poručiteľovho majetku, na správu ktorého bol správca dedičstva ustanovený. Ustanovenie § 4 ods. 2 platí obdobne.



Ak správca dedičstva vykoná správu poručiteľovho majetku alebo jeho časti štyri mesiace, patrí mu odmena vo výške vypočítanej podľa § 13; ak vykonáva správu kratší alebo dlhší čas, odmena sa mu pomerne zníži alebo zvýši.



Odmenu vypočítanú podľa § 16 môže súd primerane zvýšiť, najviac však o 50 %, ak úkony správcu dedičstva pri správe dedičstva boli mimoriadne obťažné alebo časovo náročné.



(1) Súdny komisár a správca dedičstva majú popri nároku na odmenu aj nárok na

a) náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním činnosti súdneho komisára a správcu dedičstva (najmä cestovné a telekomunikačné výdavky, zaplatená odmena za znalecký posudok, preklad, odpis a iné),

b) náhradu za stratu času.



(2) Súdny komisár a správca dedičstva sa môžu so žiadateľom vopred dohodnúť na druhu a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s vykonávaním činnosti súdneho komisára a správcu dedičstva.

(3) Ak sa náhrada cestovných výdavkov nedohodla podľa odseku 2, určí sa podľa osobitných predpisov &sup3.

4) Odmena a náhrada hodových výdavkov Notárskej komory Slovenskej republiky za prístup do centrálneho informačného systému je zahrnutá v odmene notára určenej touto vyhláškou.

Tiež sa mi zdá cesta "odkúp si ho sama" najschodnejšia. Viete mi s tým poradiť - treba aby manžel súhlasil, alebo prehlásil - alebo čo, že súhlasí s tým, aby som si ho odkúpila sama? Ako sa tento úkon alebo papier volá - treba zrejme ísť k notárovi - poraďte nech tam nejdem sprostá.

Dobrý deň, som tu prvýkrát a mám k téme (trochu po funuse) nejaké otázky, dúfam, že niekto bude ochotný mi poradiť. Tiež mám podobný problém. Manželkina matka previedla 2 mesiace pred smrťou byt na manželkinho brata, ktorý s ňou býval v jednom byte. Manželka o ničom nevedela, pritom sa o chorú matku starala, 3 - 4 krát týždenne za ňou chodila, vybavovala lekárov a pod. Pri prejednávaní dedičstva u notára, keď prišiel rad na byt (nič iné sa nededilo), švagor vytiahol papier, ktorým dokazoval, že byt je jeho, už aj zapísaný na katastri. Manželka bola z toho taká šokovaná, že si ani nevšimla, či bol byt darovaný alebo len tak prepísaný a ešte k tomu aj notársku zápisnicu podpísala. Keď sa jej to rozležalo v hlave, o nejakú dobu žiadala od brata podiel z bytu, čo tento odmietol. Niekde som čítal, že darovacia zmluva sa nedá napadnúť, dá sa napadnúť iba to, že takýmto spôsobom bol dedič vydedený. Ako je to - (v prípade darovacej zmluvy) - započítava sa majetok nadobudnutý od rodičov za ich života a ten, kto ho obdržal musí vyplatiť druhého aj keď predmetom dedičského konania už nebol žiaden majetok? Alebo musí byť ešte nejaký majetok dedený, aby bolo možné ponížiť podiel švagra o časť majetku, ktorý vlastne dostal navyše? (dúfam, že sa vyjadrujem "zreteľne"). A čo v prípade len prepisu na katastri - je to vôbec možné? Asi nie, musí byť predsa nejaká zmluva, na základe ktorej môže byť uskutočnený vklad do katastra. Nepredpokladám, že byt akože odkúpil, lebo ako bolo povedané vyššie, nebude riskovať napadnutie kúpnej zmluvy, keď nebola vyplatená kúpna cena.

Ak by sa to dalo nejako napadnúť, existuje nejaká premlčacia doba? Je to už 2 a pol roka, odkedy bol byt prepísaný na švagra.

Mno, ak manželka nič nedostane, je to veľmi nefér (čo je vlastne v tomto štáte fér?). Švagor sa "tlačí" sám v 4-izbovom byte. Dôvod, ktorým je vysvetlený tento stav v zmluve je, že manželka dostala pred 18 rokmi do užívania 1-izbový štátny byt tak, že sa nasťahovala k staršej príbuznej matky, aby ju doopatrovala. Časom si byt odkúpila. Od brata nepožaduje polovicu z hodnoty 4-izb. bytu, ale po započítaní hodnoty 1-izb. bytu (čo by ani nemusela, keďže ten nebol dedičstvom po rodičoch) len štvrtinu. No švagor argumentuje tým, že aj ona dostala byt... To, že je medzi bytmi diametrálny rozdiel, mechce pochopiť. Vyhlasoval, že on si brať pôžičku nikdy nebude, no potom si na splátky kúpil motorku za 180.000, lebo to bola výhodná kúpa... Svokre pomohla na druhý svet aj cukrovka, manželka ju nemá, no naša dcéra ju pred dvomi rokmi dostala - sarkasticky hovorievam, že aspoň niečo sme zdedili...
Prepáčte, že som vás zaťažoval svojimi problémami, ale musel som si trocha uľaviť. Manželka nechce o súde (v prípade, že by to bolo možné napadnúť) ani počuť. Okrem neho nemá už žiadneho priameho príbuzného (rozumej z pôvodnej rodiny) a nechce sa s ním hádať a súdiť. Nezaslúži si mať takú sestru.

Celý problém možno rozdeliť do 2 rovín: právnej a morálnej.
Samozrejme, čo by kto mal (alebo nemal) dostať za života svojich rodičov- alebo iných príbuzných, je skôr o morálke, o pocitoch a " spravodlivosti ". Schválne som napísal spravodlivosť do úvodzoviek, lebo táto môže mať rozličné podoby, najmä nazerajúc na ňu z iného uhla pohľadu.
Faktom je však rovina právna, a tá jasne hovorí, že predmetom dedičstva sa môže stať iba to, čo poručiteľ zanechal - teda čo vlastnil v čase smrti. Takže keď by daroval (predal) komukoľvek majetok za svojho života - nemusí to byť príbuzný, mohol(a) to zanechať aj charite - nie je to predmetom dedičstva. Takže, žiaľ, nie je možnosť ani napadnúť závet na súde. Za života totiž môže akákoľvek fyzická osoba v SR darovať alebo predať majetok komukoľvek - okrem prípadov, keď nie je spôsobilá na právne úkony.

A len doplním, že v rámci dedičstva sa darovacia zmluva mohla započítať do dedičstva, ale malo by to zmysel len ak by sa ešte niečo dedilo. vtedy by výška neprimeraného daru bratovi mohla ovplyvniť výšku jeho podielu na inej časti dedičstva. Lenže teraz už nemáte žiadne možnosti veci riešiť.

podla mna sa da vsetko, co sa vymyka z normalu sudne napadnut, zalezi, ake su tam okolnosti, ale vydedenie u nas je protizakonne /su tam myslim iba 2 alebo 3 pripady, kedy je zakonne/, lenze mam pocit, ze aj ked rodicia vydedia napr. syna, tak ten ma narok myslim na polovicu z toho, co by mu pripadlo, keby ho nevydedili...
Kupna zmluva a nasledny penazny prevod. Keby kupili ten byt za povedzme 500000Sk a za 2 roky by zomrel dotycny, tazko by sa dokazovalo, keby naraz pri smrti peniaze "zmizli", takze toto by som tiez v prvom rade napadol...
Jedina moznost, normalne vysporiadanie, ake je mozne v ramci zakona, teda ak je dovod na vydedenie, vydedit, pripadne odkupit, ale pocitat s tym, ze tieto peniaze raz aj tak pojdu do dedicskeho konania, alebo darovat tak ako pisali vyssie...

Ďakujem, takže budeme musieť na švagra vplývať z morálno-etickej stránky

Existuju dva nazory na problematiku darovanie + dedictvo. Bud sa dar (napr. aj nehnutelnost) darovani pred smrtou porucnika vobec neberie pri dedicskom konani navedomie alebo berie. Ako je to napr. s pripadom, ked sa preskoci generacia a porucitel daruje nehnutelnost svojej vnucke a vnuckina teta o tom roky nevie, dozvie sa to po smrti porucnika (svojho rodica). To je naozal "cista" zalezitost? To pravoplatny dedic nema nijakz narok na "odskodne:?

Právne je to v poriadku, žiadne "odškodné" nemá prečo dostať.

Keď pri podpisovaní darovacej zmluvy bola svojprávna a pri zmysloch potom je to v poriadku. Veď počas svojho života so svojím majetkommôže slobodne nakladať. Nikomu do toho nič nie je.

Keď sa rozhodla darovať zrejme má na to aj pádny dôvod.