... a podľa nového zákona 317/2009 má na to zamestnávateľ plné právo, pretože ak nie je po psychickej stránke v poriadku stráca spôsobilosť na výkon pedagogickej činnosti.

som sa tak zamyslela nad tou ex-riaditeľkou...by som takto nechcela skončiť - nemyslím tým, že neuspejem na konkurze a neobhájim si pozíciu riaditeľky - ale že takýmto spôsobom naruším aj pracovné a zrejme aj medziľudské vzťahy na pracovisku...ja rozumiem, že je ťažké odísť do dôchodku, človek sa môže cítiť nepotrebný, nezaujímavý a nebudem ďaleko od pravdy ak napíšem, že niektorí majú pocit, že sú neviditeľní....ale ak nechcem, aby ma brali ako nepotrebného dôchodcu, tak by som si určite zvolila iný spôsob ako dať najavo, že som ešte potrebná a môžem aj ja niečo ponúknuť...skúsený človek (zámerne nepíšem starý, lebo ani vysoký vek vám nezaručí, že ste skúsený, pokiaľ ste celý život na sebe nepracovali) môže ponúknuť bohaté vedomosti, menej skúsený zasa dynamiku a nové pohľady na určité veci...len treba nájsť spôsob ako to skĺbiť, aby to bolo na úžitok obom stranám a nie ako príčina rozbrojov...

Mna by ale zaujimal aj pohlad druhej strany na tuto vec, skoda, ze asi tu nechodi, tak mozeme len dedukovat, preco to robi.

nuž asi sa to ťažko dozvieme, zadávateľka témy píše, že citujem: "s nikým nekomunikuje ani nezdraví "....zrejme má dôvod...bolo by zaujímavé, či komunikovala a zdravila sa pred skončením funkčného obdobia riaditeľky...a to nehovorím, aký nepekný výchovný príklad dáva ďeťom v škôlke...deti sa tak akurát môžu naučiť, že keď sme nahnevané na niekoho, sa nezdravíme a ani nekomunikujeme a preto si netreba zachovať ani základnú slušnosť...